Najkrajšie stúpania – Huty alebo hranica medzi Oravou a Liptovom

U nás máme množstvo parádnych kopcov a nie každý je extra prudký, s veľkým prevýšením alebo vedie po rozbitej ceste. Dôkazom sú aj Huty, ktoré vás dostanú svojím okolitým prostredím a zaslúžia si miesto v našej sérii.

Huty, Huty...už x-krát som to slovo počul najmä v spojitosti so populárnym triatlonom Oravaman, prípadne od kamarátov. Vždy hovorili o krásnom kopci a rovnako malebnom prostredí. Tiež si občas strihnem dlhý výjazd smerom na Oravu, napríklad cez Námestovo a potom sa vraciam cez Oravice a Zuberec. Práve tam vždy vidím ceduľku Huty a hovorím si v duchu, ako ten kopec asi vyzerá, ale po X hodinách v sedle sa mi nikdy na prieskum už nechce a idem poslušne na Terchovú a dom . Keď si ale hovorím, ktoré stúpanie by sa mi páčilo na Liptove, okamžite ma napadli práve Huty a rozhodol som sa zaradiť kopec do tejto série v podstate bez toho, aby som tu niekedy v živote bol. Páčilo sa mi tiež, že bolo charakterom zase úplne iné ako Sliezsky dom, ktorý sme točili rovnako v ten istý deň.


Už samotný pohľad na „papier“ hovorí o parametroch, ktoré nevzbudzujú veľkú hrôzu a na Slovensku je samozrejme kopec dlhších a ďaleko strmejších stúpaní. Ale zase nie každé musí byť nutne extra stojka, viesť po šotoline, alebo končiť na nejakom spektakulárnom mieste . No a rovno poviem, že byť v tejto sérii si Huty zaslúžia a viac už vo videu nižšie...


Ak sa pozrieme na južnú stranu, hlavný kopec má okolo 7 km a priemer 5 % s prevýšením 395 m. Lenže celkový priemer dosť skresľuje zjazdová pasáž, pričom spodok ponúka najstrmejšie úseky, vrch zase krásne výhľady a zákruty. Hlavne, keď sa pred vami ukážu Nízke Tatry a Liptovská mara, pochopíte .


Samotný vrchol je pomerne nenápadný, ako hovorím aj vo videu a chvíľami si nie som istý, či už je koniec, no keď cesta stále pokračuje nadol, mám jasno. Chvíľu čakám na Adama, ktorému Sliezsky dom ubral akosi veľa šťavy a ísť na FS s takmer pluskovými AM gumami po asfalte s kamerovou výbavou dá zabrať. Čo ma prekvapilo, tak Huty tvoria v podstate takú náhornú plošinu medzi Liptovom a Oravou, pričom dedinka, ktorá dala kopcu meno, leží pomerne hlboko pod hlavnou cestou. Dve strany kopca spája dlhá rovina a na nej parádna koliba, čo poteší myslím nejedného z vás. Tam posielam Adama, keďže ja chcem ešte omrknúť severnú stranu a na tom asfalte by sa len trápil....a ešte by to trvalo.


Zo severnej strany od Zuberca je kopec akoby rozdelený na 2 časti práve spomínanou rovinou, takže to opäť výrazne skresľuje celok. Každopádne vás čaká strmejší úvod od kameňolomu, potom rovina a samotný záver, ktorý je zase pekne do ťahu. Tam sa môžete porovnať aj s Robertom Gesinkom, či s majstrom únikov Thomasom De Gendtom. Môj čas z druhej strany neznamenal absolútnu krízu, ale je v ňom zarátané aj posedenie v spomínanej kolibe. Ideálne prostredie na vychutnanie kofoly alebo kávičky.


Adam "zabil" bryndzové halušky, ktoré mám síce veľmi rád, ale predstava šliapania (v hocijakom tempe) s takým nákladom v bruchu mi vážne nevonia. V mojom prípade totiž dávajú telu signál, že končíme a už definitívne padla. Cestou naspäť môj kameraman fuňí v druhej časti kopca pod tiahou vybitého ebiku a bryndze, no a potom ešte hľadáme nejaké pekné miesto na „fotošúting“ .


Čo si človek všimne, je naozaj krásne slovenské prostredie a doslova reklama na to, čo doma máme a niekedy ani nevieme. Výletov v okolí sa dá podniknúť kopec, pričom rôzne cestičky v diaľke volajú aj po MTB. Stráviť tu pár dní si viem dokonale predstaviť, pridať k tomu turistiku v Roháčoch a program na parádu.


Ak už som začal trochu tým Oravamanom, mnohí zrejme tušíte, že sa potom pokračuje ďalej a do ďalšieho parádneho kopca, konkrétne na Ťatliakovu chatu. Tá môže tvoriť skutočnú čerešničku výjazdu a hlavne tam vedie aj asfaltová cesta a v pomerne kvalitnom stave – určite oveľa menej rozbitá ako napr. na Sliezsky dom. Ale nechcem si vystrielať všetky parádne kopce a lokality naraz, takže sem sa určite ešte pozrieme. To ale neznamená, že dovtedy sa sem nemôžete vybrať .


Dúfam, že sa vám tento legendárny kopec na Liptove páčil, aj keď nemá nijaké extrémne parametre. Ale tie tvoria len jednu časť a keďže nerobíme sériu „najbrutálnejšie stúpania“, svoje miesto si Huty podľa mňa určite zaslúžia. Kam sa pozrieme nabudúce? Nechajte sa prekvapiť...