Rozhovor: Kto má najlepší prehľad v sklade? No predsa náš Josty

Tento rozhovor bude patriť Jostymu, ktorý pracuje v expedičných priestoroch nášho centra. Čo všetko má na starosti a s čím musí „bojovať“ každý deň, nám popíše už on sám.

Nie je to len o ukladaní nového tovaru do vopred označených regálov v sklade. Je to aj riešenie dodania nového tovaru, preskladňovanie, hľadanie vhodných kompromisov. Pri tom množstve tovaru, ktoré sa stále zvyšuje, je to už aj určitý boj, pamätať si, kde má ktorý komponent svoje miesto a uložiť ho tak, aby ho expedičný pracovník nehľadal pridlho. Napriek tomu sa často zo skladu ozýva zúfalé: „Jožkooo? Ja to neviem nájsť.“ Vtedy nastupuje náš hrdina. Občas mu závidím jeho dávku trpezlivosti s nami.

Ahoj Josty, na úvod klasická úloha. Predstav sa našim čitateľom aspoň v skratke.
Ahojte. Volám sa Jozef, som z obce Pobedim, mám 35 rokov a v MTBIKER pracujem na pozícii skladníka.


Čo ťa priviedlo k nám do MTBIKER centra a akými pracovnými pozíciami si si dovtedy „preskákal“?
Tak na úvod o MTBIKER som vedel už dávno predtým, ako otvoril svoje centrum tu v Hrádku, konkrétne prostredníctvom webovej stránky, ktorá fungovala dlhé roky predtým. Keďže som veľký nadšenec cyklistiky všeobecne, akonáhle prišla možnosť pracovať v MTBIKER centre, tak som rozhodne neváhal. Túžil som pracovať v nejakom športovom centre a tento sen sa mi vyplnil, takže som veľmi spokojný, že som dostal túto príležitosť byť súčasťou MTBIKER tímu. Vyučený som pôvodne čašník a po maturite som aj toto povolanie vykonával, pokiaľ som mal na to strpenie, ale vedel som, že toto nie je určite môj životný smer. Potom som fungoval dlho v zahraničí – konkrétne v Nemecku, Rakúsku a Česku od skladníckych pozícií až po kvalitára v automobilovom priemysle.

Naučil si sa u nás aj niečo nové? Nemyslím teraz iba manuálne zručnosti.
Určite áno. Stretol som tu veľa zaujímavých ľudí, od ktorých som aj čo-to pochytil, takže v tomto smere to hodnotím veľmi pozitívne. Niektoré veci boli, samozrejme, pre mňa úplne nové, ale keďže mám super kolegov, ktorí mi so všetkým ochotne pomohli a zasvätili ma do nových pracovných postupov, tak som sa do toho dostal bez väčších problémov. Keďže ma všetko okolo cyklistiky veľmi zaujíma, tak som sa už niečo naučil aj ohľadne servisu a komponentov.


Ako prebieha taký tvoj bežný deň v práci? Je vyslovene niečo, pri čom ti uteká čas ako voda a niečo, pri čom sa vlečie?
Môj pracovný deň je pestrý. V podstate každý deň je iný svojím spôsobom. Každodenná rutina je sprevádzaná vtipnými momentkami mojich vynikajúcich kolegov, a to ma veľmi baví popri skladníckom dozore a príprave objednávok. Keďže mám pod palcom sklady, tak záujem o moju osobu od mojich kolegov je pomerne veľký. Niekedy sa môže zdať, že počas dňa je toho na mňa veľa, ale keďže mám pokojnú povahu, tak vyriešime spoločne všetky záludnosti dňa.

Ako vnímaš Covid-19 pandémiu, čo sa týka nášho shopu? V čom sa prejavila a ako to vyzeralo u nás v expedícii?
Tak túto epidémiu som, samozrejme, vnímal negatívne, ale prispôsobil som sa jej tak, ako sa vyžadovalo a tak sme aj všetci fungovali. U nás v expedícii to bolo počas pandémie veľmi živé. Mali sme obrovský nárast objednávok, ešte oveľa väčší ako mávame v predvianočnom období. Celý expedičný tím pracoval na plné obrátky, aby sme vybavili čo najviac objednávok. Bol to síce veľký nápor na všetkých, ale spoločnými silami sme to postupne zvládli.

Prečo vlastne vznikal taký časový sklz v odosielaní objednávok?
Bolo to v podstate jedno s druhým. Kedže všeobecne rapídne stúpol počet online nákupov, tak bol aj veľký nápor na kuriérske spoločnosti a dodávateľov. Kvôli rozšíreným kontrolám a ďalším obmedzeniam k nám meškal očakávaný tovar od dodávateľov. Taktiež u niektorých výrobcov sa pracovalo v obmedzených režimoch, čo malo za následok menej vyrobeného tovaru a teda dlhšiu dodaciu lehotu.

Tešíš sa na nové expedičné a skladové priestory? Vieš aj priblížiť, ako by sa mali zmeniť a v čom by to malo byť lepšie?
Samozrejme. Pre mňa je to zvlášť dôležité z hľadiska mojej funkcie. V prvom rade ide o zväčšenie potrebných kapacít skladových priestorov a tým pádom vylepšenie celej expedície. Máme veľký sortiment produktov a navýšený objem skladových zásob, ktoré je potreba niekam uložiť a práve nové skladové priestory nám k tomu výrazne pomôžu. Všetci sa už preto tešíme novým priestorom.


Spomenieš si aj na nejaké vtipné príhody v kolektíve?
Vtipné príhody nás samozrejme neobišli. Napríklad nasťahovanie sa jašterice k nášmu mechanikovi do servisu, ktorej sa tam zjavne zapáčilo a tak okupovala často jednu krabicu odkiaľ sledovala nasadenie nášho mechanika Slosiho pri práci a niekedy aj pekne vystrašila naše kolegyne, ktoré to dali aj patrične hlasovo najavo. Vtipné je aj kreslenie rôznych obrázkov na požiadanie zákazníkov na krabice zásielok, či už v podobe drakov alebo iných rozprávkových bytostí. Niekedy sme hádali, čo to vlastne náš kolega či kolegyňa nakreslili, či z toho bol želaný výtvor alebo kríženec nepochádzajúci z tohto sveta.

Svoj voľný čas delíš hlavne dvom športom, a to cyklistike a hokeju. Začnime najprv hokejom, ako dlho sa mu venuješ? Koľko času týždenne tráviš na ľade?
Áno, to je fakt. Hokeju sa venujem podstatne dlhšie, keďže som na ňom aj vyrastal. Hrával som hokejbal v lete a v zime klasický ľadový hokej. Počas školských čias som zbieral hokejové kartičky a mal som všeobecne veľký prehľad. Hokej klasicky na štadióne hrávam v sezóne raz týždenne a mimo sezóny podľa toho, ako sa podarí zložiť hráčov. Je to tiež moja srdcovka, ktorej sa nemienim vzdať.

Prečo práve hokej a cyklistika? Sú to dosť odlišné športy.
Je to pre mňa jednoduchý vzorec. Cyklistiku som začal sledovať hlavne vďaka Lanceovi Armstrongovi v tej dobe a hokej bol pre mňa srdcovka dávno predtým a bola to len náhoda, že sa tieto dva športy spojili v mojom živote. Túžil som byť hokejistom, ale keďže sa mi toto prianie nevyplnilo, tak som druhým očkom pokukoval po druhom športe a zaujala ma cyklistika. Začal som sledovať Tour de France a rôzne iné cyklistické súťaže, či už cestné alebo MTB. Zaujalo ma to natoľko, že verím, že ma to nikdy neprestane baviť a jazdiť na biku budem aj ako dôchodca.


Na bicykli dochádzaš často aj do práce, aké výjazdy okrem toho ešte podnikáš? Bavia ťa viac výšľapy alebo si užívaš najviac cestu dolu kopcom?
Áno, jazdím do práce na biku, keď to počasie dovolí, som z tých fajnových bikerov. Jazdím radšej výšľapy, to je pre mňa jasné. Zúčastňujem sa rôznych pretekov, hlavne polmaratónov. Momentálne už nemám veľmi veľa času na tréning, tak už absolvujem len tie pre mňa tradičné preteky. A ani roky už človek nezastaví, takže naháňať tých mladších je čoraz ťažšie.

Vravíš, že bližšie sú ti dlhšie výjazdy a výšľapy. Aký máš bike a koľký v poradí už je?
Výšlapy sú mi určite bližšie, nakoľko tam sa vždy dostatočne odreagujem a uvoľním. Som lepší vrchár ako zjazdár a v stúpaniach som doma. Momentálne sedlám Cannondale Habit 6, som s ním spokojný, je to tretí bike v poradí. Postupne ho upravujem a vylepšujem.

Čo konkrétne znamená to “upravujem a vylepšujem”? Zmeny na tvojom bicykli prichádzajú až po opotrebovaní komponentov, alebo si to postupne šperkuješ do vysneného biku?
Postupne si ho vylepšujem. Prvý krok bola kúpa kvalitnejšej odpruženej vidlice, ďalej výmena sedlovky za teleskopickú, zmena gripov a prechod na bezdušáky. Ešte mám v pláne presedlať na dnes už štandardný jednoprevodník, prípadne zvažujem ešte karbónové ráfiky.

Kedy si začal s cyklistikou ako druhým športom? Čo ťa k tomu viedlo?
Naozaj aktívne som s tým začal zhruba okolo roku 2007. Dovtedy to bolo len viac-menej pasívne venovanie sa cyklistike. Priviedlo ma k tomu hlavne dlhoročné sledovanie Tour de France, to bol pre mňa ten spúšťač. Zadovážil som si lepší bicykel ako som mal, hlavne odpružený a už to išlo. Začal som trénovať a potom sa aj prihlasovať na preteky. A to ma drží stále.


Dlho si pracoval v zahraničí, máš rôzne skúsenosti. Čo ťa ale priviedlo naspäť na Slovensko?
To áno. Bola to v prvom rade veľmi dobrá skúsenosť a etapa v mojom živote. Naspäť ma priviedla až práca v MTBIKER centre. Áno, nadobudol som rôzne skúsenosti v rôznych smeroch, aj keď mi to dalo veľa do života, domov je domov a človek si v istom momente povie, že stačilo, niekde sa potrebuje proste usadiť. Potrebuje ale na to aj istú príležitosť, a tá prišla.

Cyklistika tu a v zahraničí – vieš to porovnať nejako vo všeobecnosti? Koľko ľudí sa jej venuje, akí cyklisti a trasy sú tam a tu?
Tak v prvom rade sa tam venuje cyklistike ďaleko viac ľudí, ale to je ťažko porovnávať a aj sieť cyklotrás je nepomerne väčšia a kvalitnejšia. Cyklisti sú tam ohľaduplnejší a tolerantnejší. Omnoho viac ľudí tam (keď môžu) dochádza do práce na bicykli. Celkovo je to veľký rozdiel, ale v poslednom období je u nás badať veľký nárast cyklistov, čo je, samozrejme, dobre. Aj cyklotrasy sa budujú vo väčšom rozsahu, takže sa to aj v tomto smere u nás výrazne zlepšilo. To, čo sa roky zanedbávalo, sa pomaly ale isto pohlo dopredu.


Posledná otázka, máš nejaký cyklistický sen?
Áno, mám. Je ním výšlap na Alpe d’Huez vo Francúzsku. A tento sa budem snažiť aj zreálniť. Je to pre mňa veľká vec a určité sny by sa mal človek snažiť splniť.

Málokto by sa hodil na pozíciu skladníka v MTBIKER centre viac ako Jozef Vavro. Jeho miesto si vyžaduje veľa trpezlivosti a myslenia, čo on určite má. V sklade má tým pádom všetko svoje miesto a kolegom z expedície to výrazne zjednodušuje hľadanie a skracuje čas vybavovania objednávok na expedícii.

Nášmu Jostymu v mene redakcie ďakujem za rozhovor. Prajem ešte veľa príjemných chvíľ strávených v práci a mimo nej.

Ak sa vám tento rozhovor páčil a chcete lepšie spoznať ďalších zaujímavých ľudí stojacich za MTBIKERom, tak v magazíne nájdete filozoficky založeného Michala Ráchelu, našu Angelinu Jolie, ako bola nazvaná naša šikovná Peťa v komentároch, aj rozhovor s univerzálnym vojakom/predajcom Martinom Talianom, rozhovor s Paťom, ktorý vás prevedie „kuchyňou“ marketingu, s naším lietajúcim mechanikom Jakubom alebo s výtvarne nadanou Ľubkou z expedície. A čo takto spoznať Imrovu lepšiu polovičku Lenku, najtolerantnejšiu ženu cyklistu?!