Tip na výlet: K Popradskému plesu na gravel biku

Tento rok bolo celé to dovolenkové šialenstvo tak trochu iné a všetky naše plány sa zmenili. Zrazu bolo treba vymyslieť, kam sa pôjdeme pozrieť.

Voľba padla na Tatry a na mňa úloha rozhodnúť, čo všetko musíme vidieť. Rodinná časť bola vymyslená za pár chvíľ, avšak kam sa pôjdem previezť na bicykli, ostávalo nezodpovedané.

Tatry si pamätám ako dieťa, keď cyklistika bola pre mňa španielska dedina, a tak nemám ani potuchy, kam by som mohol a chcel ísť pretočiť nohy. Už vidím Imra a Adama, keď toto budú čítať: „Však zaparkuješ pod Lomnicou a potom si dáš švih popod Gerlach a Sliezsky Dom“. Nakoniec som vyhrabal knihu Tatry a okolie a úplnou náhodou som ju otvoril na strane, kde bol výlet na Popradské pleso. Paráda, rozhodnuté.

Plány vs. realita

Naplánované som teda mal miesto začiatku. Bol to Starý Smokovec s tým, že najskôr pôjdem omrknúť Štrbské Pleso a nakoniec si to vyšliapem k tomu Popradskému. No ale ako to už býva zvykom, tak celú dovolenku pekne a husto pršalo, a tak sa mi veru dvakrát nechcelo ísť na bicykel v 10 stupňoch a daždi v letnom kite. Kto by to bol povedal, že keď v Slovenskom Grobe je 30 stupňov, tak v Tatrách môže byť pokojne aj 10. Podľa toho vyzeralo aj to, ako sme boli na celú dovolenku zbalení. No nič, učíme sa na vlastných chybách.

Keď už som však tu a ťahal som so sebou aj bicykel, tak by bol hriech sa aspoň trošku nepreviezť. Ešte cestou z Popradu som si to v hlave usporiadal a usúdil, že asi trošku tú trasu predsa len skrátim a zaparkujem niekde bližšie. Nakoniec to trošku bolo až skoro pri Štrbskom plese. Inak celkom fajn parkovisko a ešte aj zadarmo.


Nechuť, s akou som začínal tento výlet, by sa dala prirovnať k vstávaniu do roboty v pondelok, a tak v aute ešte pozriem jednu časť seriálu, zjem všetky zásoby a dúfam, že sa trošku otvorí obloha. Slnko neprichádza, a tak idem teda ja za ním. Dávam na seba bundu, čo je jediná vec, ktorá ma ako-tak môže udržať v teple a vyrážam.

Nie je to až také zlé

Po pár metroch zisťujem, že však vlastne ani tak veľmi neprší a ani taká zima nie je. Metre ubiehajú veľmi rýchlo a ani sa nenazdám a už som pri Novom Štrbskom Plese. Doteraz som ani nevedel, že také je. Dávam rýchlu obligátnu fotku a idem ďalej, nech sa trošku zahrejem.


Je zaujímavé sledovať, ako peniaze menia všetko, a tak sa nám Štrbské pleso od čias, keď som tu bol naposledy, trošku zastavalo apartmánmi a službami. Hlavne, že sa nemôže na bicykli jazdiť okolo plesa. Nevadí, nejako som tam v tretrách došliapal a spravil fotečku. Idem ešte rýchlo pozrieť na športový areál a skokanské mostíky. Z diaľky vyzerá, že sa nič nezmenilo a takto nejako si ich pamätám zo základnej školy.


Všade je aj napriek zlému počasiu veľa turistov a hlavne milión stánkov s kadejakými hlúposťami. Pochopím veci, ako valaška alebo ručne vyrobené náramky a podobne, ale kto už si len tu kúpi "fake" lego z Číny?

Príjemné stúpanie

Klesnem teda o pár metrov nižšie k Novému Štrbskému Plesu, kde odbočím doľava a klesám stále nižšie a nižšie. Dostávam sa do stanice TEŽ na začiatok modrej cyklotrasy, ktorá ma dovedie až k môjmu cieľu. Smerovník ukazuje, že na Popradské pleso to je 4 km. „Malina.“


Celá cyklocesta je vyasfaltovaná, a tak si tento trip užijete aj na cestnom bicykli. Oproti Štrbskému plesu je tu citeľne menej ľudí. Hneď na začiatku ma dáva dole babička na ebiku, ale pekne pozdravila a popriala mi silné nohy, tak som sa na ňu ani nehneval.


Celkovo by sa prevýšenie malo pohybovať do 300 m s priemerným stúpaním 7 %, čo je také prijateľné a dovolím si tvrdiť, že to dajú aj naše polovičky a ratolesti. Metre ubiehajú, nohy sa točia a ja sa mám stále na čo pozerať. Medzičasom prestáva pršať a dostávam sa do fázy, kedy som rád, že som sa vykopal sem ísť.


Stretávam celkom dosť cyklistov a ani sa im nedivím. Naozaj, príroda a výhľady stoja za to. Hneď, ako sa dostávam z lesa, sa predo mnou týčia masívne končiare, na aké predsa len nie som zvyknutý z našich Karpát. Neskôr z mapy zisťujem, že napravo to bola Ostrva a na druhej strane zase Patria.


Po hodinke od štartu som na mieste určenia a nestačím sa kukať okolo. Krásná príroda zatiaľ nie je ničím rušená a až na Horský Hotel Popradské Pleso a Majlhátovu Chatu tu nie je nič. Dokonalé! Opäť raz škoda, že s bicyklom sa nemôžem previesť okolo plesa a pešo sa mi tam v tretrách dvakrát nechce.


Na chvíľu si sadnem na lavičku s výhľadom na pleso a len tak čumím na vzdialenú horu a ľudí šliapajúcich cestičkou niekam do oblakov. Za tých pár minút som tu lepšie vyčistil hlavu ako niekde pri mori za týždeň.

Pozor, letím dolu

Ak si myslíte, že cestou dolu si to pustíte s vetrom o preteky, tak radšej dávajte pozor, nakoľko za každou zákrutou môžete čakať turistu. Pri tejto teplote mi aj celkom vyhovuje ísť pomalšie, nakoľko mi mrzne polka tela. Za pár minút som späť na stanici TEŽ, avšak tentokrát idem doľava po Ceste Slobody a po 1,5 km som pri aute. Premočený do nitky, avšak s úsmevom od ucha k uchu.

Všade dobre, doma najlepšie

Výhodou tohto malého výletu je, že si môžete dĺžku prispôsobiť podľa svojich možností a času. Takisto sa dá pridať ďalšie stúpanie na Sliezsky dom a nastúpať už celkom slušné metre.

Ja som si nechcel vystrieľať všetky náboje na jeden výlet (výhovorka, nechcelo sa mi), a tak si nechávam dvierka otvorené aj na budúce návštevy. Moju trasu si môžete pozrieť v sekcii Výjazdy na tomto odkaze.