GERLACHING - liter ionťáku stačil

V sobotu 18. júla 2020 pršalo prakticky celý deň, okrem zjedenia časti pečeného prasaťa na kolaudácii u suseda som nič poriadne neurobil.

V nedeľu som nahodil vysoké biele ponožky s tým, že neviem kam idem, ale idem na dlho. Vrecká nabité (banán XL, „Duetky“ a niečo z nitrianskeho Tekmaru), liter ionťáku. Teplé kraťasy, návleky na ruky, vonku 14 stupňov, zamračené.

Vybitá baterka?

Idem natiahnuť na veľký prevodník a žiadna odozva... Hups, zabudol som dobiť baterku. Za 5 rokov, čo mám elektrické radenie, sa mi toto stalo druhýkrát. Takže dnes to bude bez prešmykača s nádejou, že aspoň prehadzovačka vydrží. Mením plán, musím ísť do kopcov, aby mi stačil prevod 34-12. Najkrajším stúpaním v blízkom okolí je jednoznačne Jankov Vŕšok. Dobrý asfalt, technický zjazd, les. Jediný problém je zdroj vody, pokiaľ viem, nie je tam žiadna studnička.


Chcel som ísť vytrvalosť v horách – teda na pohodu, ale dlho. Doteraz tu mám svoj rekord 8-krát hore-dole, ale tentokrát mi blikala v hlave výzva Gerlaching. Mám to aj v mojom „TO-DO liste“ na chladničke a najkrajší pocit je niečo si odtiaľ vyškrtnúť. A tak si hovorím, že to skúsim. V hlave prepočítavam, že musím ísť min. 10-krát, pre istotu ale 11-krát, lebo niečo som nastúpal aj cestou pod kopec. To mi vychádza pol litra ionťáku na 5 výšľapov. Čiže šetriť.

Poďme teda na to

Začnem úplne voľne, stretám pár cyklistov, chodcov či bežca. Niektorých aj opakovane – najskôr v zjazde, potom ich ešte dobieham v stúpaní. Ide sa mi veľmi dobre, hoci hore je hmla a žiadne výhľady. Po rannej omši a bohatých raňajkách telo vládze a mňa to normálne baví. Myslím na „vždy usmiateho“ Estebana Chaveza, pozeral som o ňom nedávno krátky dokument, v ktorom vysvetľuje, ako si prešiel fázou nenávisti k cyklistike a vrátil sa k radosti z nej. Usmievam sa, teším sa, nastúpané metre si nesledujem.


Prvá fľaša je prázdna po 6 výšľapoch, dobre je. Malo by to vystačiť. Pridáva sa ku mne borec z ProEfektu na horáku, ideme spolu 2-krát, tiež si ide pohodu. Pokecáme, cesta ubieha rýchlo. Onedlho prišli aj policajti kontrolovať, či sa tu niekto neblázni na aute či motorke. Hovorím im, že som tu od rána a je tu pokoj. Ostávajú mi posledné 3 výšľapy a začínam mať pocit, že to ani nebude epický deň, na ktorý človek dlho spomína – bude to v podstate pohodička. Do posledného stúpania málinko zrýchlim, nohy vládzu. Akurát žalúdok už nechce veľmi prijímať potravu, ale domov to mám 20 min, takže to v pohode zvládnem.

Nakoniec to nebol ani epický deň

Celkovo zhruba 5 hodín jazdy, cca 3 000 nastúpaných metrov, 110 km, priemerka 21,5 km/h. Teraz práve jem obľúbenú bielu čokoládu, dopíjam kofolku a mám pocit, že ísť 110 km s tretinou nastúpaných metrov a priemerkou 30 km/h je pre mňa náročnejšie, ako bol Gerlaching. Na druhej strane, urobiť Everesting je niečo, kde by v mojom prípadne zrejme nielen nohy protestovali, ale ani hlava by mi to nebrala.

Takže vďaka MTBIKER za tento nápad, a nech teda zľudovie. Môj Gerlaching nájdete na tomto odkaze.