Reportáž: Baťovianska galuska 2020 - keď si chceš dobre zajazdiť v balíku, ale máš obavy z pretekov

Ak ste fanúšikom cestnej cyklistiky a láka vás jazda v pelotóne, no netrúfate si postaviť sa na štart pretekov, mali by ste skúsiť Baťoviansku galusku.

Ide o akciu, ktorá na prvý pohľad môže navodiť atmosféru pretekov, no v skutočnosti ide o výborne zorganizovaný spoločný výjazd po nenáročných okruhoch v okolí Partizánskeho.V prvú augustovú nedeľu tohto roku sa v Partizánskom konal už tretí ročník tohto cyklistického podujatia, kde sú na výber 4 okruhy s rôznou náročnosťou.

Okruh C1 je najdlhší a meria 108 km. Ďalej C2 má 56 km, C3 31 km a okruh C4, ktorý je určený pre deti, meria 1,2 km. Ja som sa zúčastnil okruhu C1, teda 108 km s avizovaným prevýšením 418 m. Čo sa týka prevýšenia, tak organizátor by ho mal premerať, pretože mne Garmin nameral 757 m a aj ostatným účastníkom to vyšlo na niečo cez 700 výškových metrov. No ale poďme pekne od začiatku a zrekapitulujme si celé podujatie tak, ako som ho zažil ja.

Registrujeme sa a pomaly ideme na štart

Na Námestie SNP v Partizánskom prichádzam cca o 8:10 ráno a mám teda dostatok času na registráciu. Tú bolo mimochodom možné spraviť aj online. O 9:50 bolo podujatie oficiálne otvorené príhovorom organizátorov a primátora Partizánskeho, ktorý veľmi stručne poukázal na históriu mesta a na prepojenie s názvom podujatia Baťovianska galuska.


O cca 10:15 vyštartovali deti na bicykloch a odrážadlách. Krátko po ich príchode do cieľa štartovali ostatní účastníci na trate C1 až C3. Pred balíkom už od štartu išlo sprievodné auto s fotografom a kameramanom a rovnako tak aj sprievodná motorka. Všetky križovatky v Partizánskom, po ktorých išli cyklisti hneď po štarte, boli regulované buď políciou alebo organizátormi na motorkách. Príjemným spestrením bola v jednom úseku krátko za prvým stúpaním hasičská cisterna, ktorá vodou z hadice zabezpečila príjemne ochladenie.


Celý okruh bol veľmi dobre značený a naozaj nebola šanca poblúdiť. Kritické križovatky boli všade regulované a preto sme nemuseli dávať autám prednosť. Samozrejme, jazdilo sa za plnej cestnej premávky a bolo potrebné rešpektovať jej pravidlá. Ani raz sa však nestalo, že by som bol svedkom akejkoľvek kolízie alebo nedorozumenia medzi cyklistami a ostatnými účastníkmi premávky.

Od začiatku na čele

Hneď od štartu sa mi darilo držať sa v čelnej skupine, čo nebýva úplne pravidlom. Je to aj preto, že nešlo o preteky a preto tempo nebolo tak ostré. No aj napriek tomu sa išlo celkom svižne. Najviac ma pobavili dvaja mladí chalani, ktorí asi 5 km po štarte už kuli taktiku a dohadovali sa, kde sa dajú do úniku . Neviem na kedy to mali naplánované, pretože do úniku prvých 45 km, kedy som sa držal čelnej skupiny, nik nešiel.


Ešte kým sa išlo pozvoľna, som sa krajom dostal na špicu pelotónu, kde si užívam svojich ani nie 5 minút slávy. Nechám sa odfotografovať pekne na čele a stiahnem sa späť do balíka . Neskôr sa čelná skupina rozdelila na dve skupiny, kde ja som zostal v tej druhej. Po niekoľkých kilometroch sa nám ale podarilo prvú skupinu dobehnúť. Pár minút na to sa však znova zrýchlilo a skupina sa začala riediť a deliť.

Primerná rýchlosť nebola až tak nízka

Tých prvých 45 km, po stúpanie pri Kulháni, sa išlo s priemerom cca 37 km/h. Ak by sme boli na ozajstných pretekoch, tak by bol priemer zrejme len mierne vyšší. No zároveň by atmosféra v pelotóne nebola taká pokojná a nervozitu by bolo cítiť už od štartu.


Na vrchole stúpania bola prvá občerstvovačka, kde beriem 2 banány, dopĺňam tekutiny a pokračujem v zjazde na Zlatníky. Tu idem nejaký čas sám. Postupne dobehnem dvoch cyklistov a pokračujeme vo dvojici. Ako idem do čela, tak po chvíli zisťujem, že sme už len dvaja. Takto sa striedame vo dvojici po ďalšiu občerstvovačku, ktorá bola cca 30 km pred cieľom. Tú vynechávam a znova sám pokračujem ďalej.


Po cca 2 km za druhou občerstvovačkou dobieham osamelého cyklistu, s ktorým sa párkrát prestriedame a ani neviem ako, sme v cieli. Za cieľovou bránou si podáme ruky a ďakujeme za spoluprácu. Využijem kupón na nápoj a chvíľu pobudnem v priestoroch cieľa, kde to doslova srší úsmevmi a dobrou náladou. Tombolu som síce nestihol, ale menný zoznam tých, ktorí niečo vyhrali, je vyvesený v priestore cieľa. Pre účastníkov je k dispozícii aj kapustnica, no tú som vynechal. Niežeby som kapustnicu nemal rád, ale akosi som bol viac smädný, ako hladný .

Tekutiny a banány - nejako to stačilo

Jedna zaujímavosť, ktorú som na sebe odpozoroval je, že počas celého výjazdu mi stačilo cca 2,5 bidona tekutín a 2 banány z občerstvovačky. Teplota bola cca 28 stupňov a len mierny vietor alebo bezvetrie. V porovnaní s takmer rovnako dlhými pretekmi som teda nepotreboval žiadny energetický gél alebo tyčinku .

Bez nervov

Ak mám ešte v krátkosti zhrnúť celé podujatie, tak som rád, že ide o akciu s charakterom spoločného výjazdu. Tým pádom nebolo nikde cítiť nervozitu, ktorá je spojená s pretekmi. Všetci zúčastnení, s ktorými som išiel trasu, sa správali disciplinovane a s rešpektom. Na nikom ste nevideli, že by mal snahu vás obrať o 67. miesto a pod., ako to býva na akciách s časomierou. Celé popoludnie sa nieslo v priateľskej, takmer až rodinnej atmosfére.


Tým by som chcel aj apelovať na tých, pre ktorých je výhovorka “ak nemám vyhrať, tak načo tam pôjdem” častým ospravedlnením neúčasti na pretekoch, aby si vyskúšali aspoň podujatie, akým je práve Baťovianska galuska. Ide o akciu určenú pre všetkých cyklistov, všetkých výkonnostných kategórií, kde cieľom zaručene každý prejde s úsmevom. Ak sa podarí, rád sa zúčastním aj ďalšieho ročníka.

Moje preteky si môžete nájsť v sekcii Výjazdy. Viac fotografií nájdete na FB stránke Baťovianskej Galusky.

Autori fotografii: Juraj Benada, Michal Tóth