Jazdenie v Kanade - čo mi „darovala“ korona

Jazdenie v Kanade - čo mi „darovala“ korona

13721 komentárov

Pach0 06.10.2020   Jazdenie Trail Horsky Bike Kanada Kanada Horska Cyklistika Cyklistika

Tento rok sa mi podarilo dostať sa do kanadského Squamishu. Pôvodne kvôli štúdiu, no korona sa postarala o takmer dokonalé podmienky na nekonečné jazdenie.

 

Jeho limitom boli len slnko a únava materiálu na tele a biku. A tak by som sa s vami chcel podeliť o niektoré zážitky a veci, ktorým som sa pri kanadskom jazdení priučil.

Kde som to vlastne bol?


Squamish je menšie kanadské mestečko severne od Vancouveru. Z tejto oblasti je veľa známych pretekárov a frírajderov, starých aj mladých. Squamishské traily sú preslávené hlavne takzvanými rockslabmi, teda veľkými skalnými platňami. Ak má človek rád strmé a technické jazdenie, tak Squamish je to pravé miesto. Štýl jazdenia sa tam dá nádherne striedať zmenou lokality v rámci mesta a taktiež aj mimo neho. Najlepšia bola asi hlboká hrabanka. V živote som nejazdil v hlbšej hrabanke ako tam. Stromy tam na väčšine miest nesekajú, takže ten les sa skôr podobá pralesu.

Staré stromy na zemi hnijú s ihličím a vytvárajú dokonalý podklad na jazdenie. Ľudia, čo jazdia a stavajú, vedia čo robia. Trailbuilderi sú väčšinou tí skúsení a vyjazdení, takže tie traily sú na úplne iných leveloch. Dá sa tam teda jazdiť viac-menej všetko od flowtrailov cez hrabanku až po skaly veľké ako niekoľkoposchodový panelák. My sme väčšinou jazdili technické a strmé traily, lebo u nás ich až tak veľa nemáme a v takej kvalite tiež nie.

(Fotka 1 - The Chief provincial parku (áno, sú bikeri aj motorkári, čo po tejto kláde prešli). Fotka 2 - Skala „The Governator“.)

V Squamishi sa po minulom roku nesie pochmúrna povesť po tom, čo pri jazdení zahynula bikerka. Tento rok ľudia spojili svoje sily a postavili flowtrail, ktorý si nesie jej meno „Miki’s Magic“.

Hlavne adrenalín


Čo sa týka ľudí, tak veľká väčšina z nich má horské bikovanie a celkovo adrenalínové športy v krvi. Ich mentalita je takisto inde, predsudky voči iným ľuďom buď vôbec nemajú a ak hej, tak len naozaj minimum. Tak isto aj prístup k nám, ako bikerom je na inej úrovni. Lesy majú „rozdelené“ na „oblasti“. V niektorých sa dajú stavať traily bez žiadnych problémov a papierovačiek, inde sú zas miesta na turistiku, enduro motorky, oblasti na lovenie zvierat, ale aj národné parky a rezervácie. Málokedy sa stane, že sa bikeri stretnú s turistami, a tak nevznikajú konflikty a sťažnosti na horské bicykle. To je asi jediná vec, pre ktorú som sa nechcel vrátiť späť na Slovensko, pokrytectvo veľkého množstva našich kompetentných bohužiaľ nepozná hraníc.

(Pohľad na mesto z trailu „Hanging gardens“. Krajšie miesto na jazdenie som v živote nevidel. Trail je skoro celý po žulových skalách rôznych tvarov a rozmerov.)

Za dobu, čo som strávil na tomto mieste, som spoznal veľa ľudí. V oblasti Sea to sky žije početná komunita či už našich bratov Čechov alebo priamo Slovákov. Sú to veľmi príjemní ľudia, ktorí si nemajú potrebu nič dokazovať. Sú tam len pre jednu vec, a to je užiť si čas na dvoch kolesách najviac, ako sa len dá. Čo sa týka lokálnych komunít, tak po nejakom čase nie je žiaden problém si nájsť tú svoju, je ich tam naozaj veľa! Počas „normálnej“ sezóny, ktorú sa mi tam nepodarilo zažiť, sa tam konajú rôzne akcie, preteky, brigády a podobne. SORCA (Squamish off-road cycling asociation) organizuje viac-menej hobby enduro preteky niekoľkokrát za mesiac, pričom sa striedajú lokality trailov v Squamishi.

(Fotka na jednom z „Covid trailov“, ktorý bol vybudovaný počas karantény.)

Veľa vody a chlad


Počasie v období, keď som tam jazdil, čiže február až jún, bolo väčšinou upršané a studené. Zo začiatku som si bral klimáč, keď bolo pod 20°. Potom som pochopil, že kým nie je priemerná teplota aspoň pod 10°, tak sa viac oplatí brať so sebou iba ľahký dres, ktorý sa dokáže rýchlo vysušiť po výšľape. Do silnejšieho dažďa som nosil väčšinou ľahký klimáč a kraťasy, lokálni chalani, samozrejme, to isté. Zo začiatku som chodil jazdiť s ruksakom, no po nejakej dobe som si začal plánovať trasy tak, aby som si mal kde doplniť vodu a jedlo. Jazdenie bolo hneď príjemnejšie. Teda všetko potrebné a nevyhnutné náradie som nosil po vreckách alebo na biku a so sebou som mal poväčšine jednu tyčinku a pollitrovú fľašu ako nejaký backup.

(Záber z jedného upršaného dňa na starom freeride traile na skoku cez korene padnutého stromu.)

Každý komponent ako spotrebný materiál


Keď sa povie „spotrebný materiál“, tak si väčšinou človek predstaví gripy, plášte, brzdové platničky a podobne. Squamish ma deň čo deň presviedčal, že spotrebný materiál je každý jeden komponent. Tým, že traily tam sú jedny z najstrmších na svete, tak sa veci derú ako na bežiacom páse. Platničky mi horeli skoro každú jazdu, plášte som menil ako keby jazdím každý deň bikepark, a tak ďalej. Zo začiatku som bol z toho prekvapený, ale po pár týždňoch to už bolo bežné.

Overil som si tam jednu zásadu pri vyberaní dielov, je jedno koľko to váži a čo to je, keď na tom jazdíš, tak sa to aj tak rozšľahá. Po nejakom čase som sa prestal zaujímať o hmotnosť komponentu, ale o jeho funkčnosť. Moje enduro som si časom preskladal, keď som porozbíjal zopár vecí, a tak vážilo viac ako moje DH, teda 17 kg+. Neriešil som, aké to je na pocit po jazde na parkovisku, ale ako to ide dole kopcom a koľko dorazov a sekancov to vydrží. Aj napriek tomu, že neboli otvorené bikeparky a nedalo sa shuttlovať pre zatvorený Garibaldi park, v ktorom je zatiaľ jediné shuttle miesto v Squamishi, najazdil som viac ako 4000 km po trailoch.

(Záber z Valley Cliffe „miesto, kde trailforks nie je pomocou“.)

V Squame sa nachádza jedno miesto, ktoré sa volá Valley Cliffe. Vždy, keď som tam išiel jazdiť bez niekoho, kto by to tam poznal, tak som sa po nejakom čase stratil alebo zamotal. Je to miesto s neskutočným množstvom trailov, väčšinou vyjazdených trialovými motorkami, ale aj turistami a bikermi. Naučil som sa tam teda neplánovať si presnú trasu, lebo aj tak by som sa v nejakom bode stratil v spleti rozdvojok a chodníčkov. Ostatné oficiálne oblasti sú veľmi dobre značené a prehľadné.

Určite sa tam plánujem vrátiť a vám odporúčam, ak budete mať možnosť, aspoň raz za život si to pozrieť a spraviť si o tom svoj názor. Dúfam, že som niektorými vecami pomohol alebo poradil a ak nie, tak aspoň zaujal. Veď môžete sa pýtať v komentároch a rád odpoviem.

Autor článku: Patrik Chomist
Autori fotografií: autor článku, Jonas Ertle a Brian Aikens

Páči sa ti tento článok?

Článok je zle napísaný
V článku sú chyby
Nepáči sa mi obsah
Nepáčia sa mi predstavované produkty
Iné
Odoslať

Podobné články

Výber z produktov

Prejsť do shopu (Bicykle ~ Horské bicykle)

Komentáre

gronkjear 06.10.2020 (19:42)

4


Absolutna pecka! Cely Squamish, Vancouver Island, resp. komplet Britska Kolumbia je moj vysnivany svet..zavidim Ti az po samotny okraj bajkerskeho pohara, prezit aspon par rokov na tomto mieste je moj sen! Neriesit nic, len si uzivat nekonecne traily a najhlbsie lesy..super report, opat si popohnal moje srdiecko k tomu, aby som naozaj zacal nieco s tymto snom robit..

 
hnatoklat gronkjear 07.10.2020 (03:59)

10


nasetri a pridi si splnit sen, ja som takisto prisiel pojazdil a uz som tu ostal(Whistler-co je na skok od Squamishu), potvrdzujem vsetko co je v clanku a kazdemu bajkerovi fakt odporucam prist sa pozriet ak je to mozne. Neda sa to porovnat s nicim na Slovensku. Ja som si myslel, aky som pripraveny a ako dobry bajker som, po jazdeni v Karpatoch a ked som konecne nasetril a kupil prve endurko, tak na prvom traily som myslel, ze sa rozplacem, heh. Postupom casu som si zvykol na charakter trailov a uz je to omnoho lepsie. Je neuveritelne ako trailbuilderi, ktori tu stavaju traily dokazu postavit trail. Bajkerske nebo, nekonecne kamenne slaby v Squamishi, alebo raw traily vo Whistleri a hlavne ich nekonecny pocet. Da sa povedat, ze mozem v roku jazdit kazdy den iny trail o com som, ked som jazdil TBK dokolecka, ani nesnival.
Priroda je tu neskutocna, ludia sportovo zalozeni a bajkami to tu zije na kazdom kroku. Nemozem hovorit o inych castiach Kanady, ale Squamish a Whistler take su.
Ak sa niekto rozhoduje nad buducorocnou dovolenkou, odporucam vsetkymi desiatimi, vymenit piesocne plaze za Kanadsku bajkersku divocinu.

 
Palo TT 06.10.2020 (19:53)

4


Pri vybere lokality bola priorita skola alebo bike?
Co sa tyka pristupu a konfliktov tazko porovnavat prehustenu Europu (SK ma 111 ludi na km2) a Kanadu (3ja na km2). Tam ani vjazd do lesov autami nemusia zakazovat. Samotny Squamish je podla wiki rozlahle mesto (200hlav na km2) o ludnatosti Pezinku uprostred lesov.

 
Pach0 Palo TT 07.10.2020 (20:07)

0


Prioritou bol bajk co sa tyka lokality. Ako hovoris, je to velmi rozlahle s fakt rozlahlou neobyvanou pôdou.

 
zelenaliska 07.10.2020 (06:52)

3


Pato super citanie, vsetci sme ti zavideli ked sme cez CORONU sedeli doma a pozerali foto na insta . Inak by ma zaujimalo detailnejsie rozobrat co si s tym bajkom porobil ze si sa dostal na 17kg . Kludne ako dalsi clanok. palec hore

 
Pach0 zelenaliska 07.10.2020 (20:08)

0


Ďakujem, môže byť! Uvidíme.

 
peter19800 07.10.2020 (09:16)

1


pecka článok, takto sa robi marketing, na lokalitu aj na bike (insta)

 
DavidCibik 07.10.2020 (14:39)

1


Kolko vyskovych metrov si bezne naslapal za den?

 
Pach0 DavidCibik 07.10.2020 (20:11)

0


Priemerne som naslapal 1000m vyskovych za vyjazd, to ale zalezalo od energie a pocasia.

 
jurrasic 07.10.2020 (15:52)

1


my sme chceli ist do Kanady toto leto, lenze korona. Okrem Squamishu si bol aj v inej lokalite? Napr. Pembertone?

 
Pach0 jurrasic 07.10.2020 (20:09)

1


Bol som vo whistleri, notrh vane a dokonca aj na maly ostrovcek co sa volal Bowen island kde mal typek menom “dangerous dan,, postavane 15 rokov stare skinnies.

 
kowalski Pach0 07.10.2020 (23:45)

2


https://www.youtube.com/watch?v=PbOoB86NSOA&ab_channel=DevinMcPherson

Bowen Island - Pumptrack & Steep’s With Dangerous Dan!

 
vrabc0 Pach0 09.10.2020 (11:36)

1


Dangerous Dan je legenda. Pre zaujimavost dokonca par rokov jazdil ceske RB vid napriklad https://www.pinkbike.com/news/dangerous-dan-cowan-interview-2016.html.

 
PacoFR 07.10.2020 (23:44)

1


krása milujem vždy keď niečo čítam takéto , zvlášť o Kanade . srdce bikera, turistu a ľudi čo milujú hory, už si len predstavujem ako tam žijem, žiaľ vždy po takom krásnom čítaní ma chytí niekolko hodinová ,dňová mala depka so slzami kde žijeme, krajina pekná ale mentalita ako komár zaliaty v jantáre. rád by som videl aj nejaký fotoalbum hh videjka. Dalo sa vyšlapať na vrch všetkých trailov ? či niečo bolo ako na SVK tlačenica hore chodníkom

 
Pach0 PacoFR 09.10.2020 (14:44)

0


Ako kedy, vacsinou mali vsetky traily normalny pristup niektore dokonca aj velku cestu

 
fluider 08.10.2020 (06:53)

1


Ahoj. Mňa by zaujímala úroveň jazdeckých schopností tamojších ľudí. Povedzme, keď porovnáš seba s tamojšími rovesníkmi.

 
Pach0 fluider 09.10.2020 (14:44)

0


Rovesnici boli oproti mne neskutocne vyjazdeny. Maju tam na to aj cas aj moznosti kedze stredna skola je u nich omnoho lahsia vacsinou

 
fluider Pach0 10.10.2020 (18:47)

1


Myslel som si. Myslím, že priemerný biker od nás je taký podpriemer u nich. Videl som ťa min. Nedeľu trénovať na Kamzíku. Držím palce pri ďalšom jazdení!!!

 
Pach0 fluider 12.10.2020 (11:31)

0


Presne tak ako hovoríš. V nedeľu som tam jazdil, kamzík je pecka. Ďakujem moc!

 
levik4276 12.10.2020 (08:29)

1


Pato, si top, aj tvoja jazda na MS v Leogangu ukázala, čo ti dala Kanada. Len tak ďalej, tešim sa na naše tréningy.-) Verím, že o rok bude medaila .-)

 
Pach0 levik4276 12.10.2020 (11:32)

0


Ďakujem😅, skúsim na sebe zamakať a uvidíme, čo to vydá na budúci rok.

 
Pridaj komentár