Rozhovor: Cyklista s nadhľadom - najvyšší MTBIKER Cepo

Ako si z koníčka spraviť zamestnanie, aká je klasická chyba posedu pretekárov, koľko trénovať, keď je chuť pretekať alebo ako vyzeral Cepo na štarte pretekov v r. 1994, sa dozviete z tohto rozhovoru.

Cepo je chalan, ktorého nikto neprehliadne vďaka jeho výzoru. Teda výške. Ako vyzerala jeho cesta k MTBIKERu, keď si z cyklistiky spravil zamestnanie, aké boli jeho začiatky u nás a čím všetkým si už stihol prejsť, sa dozviete z jeho odpovedí. Popri natáčaní videí a písaní článkov má stále chuť trénovať a aj pretekať a tak sme sa pozreli koľko jazdí, na aké preteky najradšej chodí a na aké rád spomína. Zaujímavé sú jeho postrehy z nastavovania posedov Bikefitting a zábavne vyzerajú jeho retro fotky zo začiatkov s cyklistikou.

Ahoj Cepo. Na začiatok položíme aj tebe základnú otázku, kto si a odkiaľ si?
To je takmer filozofická otázka. Kto si a kam kráčaš?! Som chalan z Trnavy, ktorý celý život športuje a ktorého si už v mládežníckych rokoch získala cyklistika. Odvtedy jazdím a pretekám, či už v začiatkoch ešte popri škole, neskôr popri práci. A dnes som si spravil prácu z toho jazdenia. Takže odpoveďou na tvoju otázku „Kto si?”, je: „Ten vysoký cyklista z Trnavy”.


Aká bola tvoja prvá skúsenosť s MTBIKERom?
Ak si dobre pamätám, asi som predával nejaké veci cez náš bazár, keďže už vtedy to bol najlepší bazár pre cyklistov na Slovensku. Zo začiatku som veľmi na MTBIKER nechodil, síce horáčiky mám rád, ale v tom období som bol skoro výhradne zameraný na cestu a takého obsahu tu bolo vtedy málo. Ako išiel čas, tak som začal čítať aj články v magazíne, nejaké reporty z pretekov. V roku 2015 sme prevzali s kamošmi organizovanie Trnavskej cyklistickej ligy a to bol môj prvý článok, ktorý som písal. Veľmi dobre si pamätám na prvú návštevu shopu, krútil som hlavou, ako vyzerá amatérsky a ako málo tam je tovaru. To sa s dneškom nedá porovnať.


Nie si u nás ešte nejako dlho, no aj tak si si prešiel viacerými pozíciami. Začínal si ako predajca, či mýlim sa?
Členom som asi 1,5 roka, ale mám pocit, ako keby to bolo dlhšie. Nejako mi ten čas plynie inak, ako keď som robil v korporáte. Tam mi tie dni nejako splývali, týždne a mesiace leteli ako besné. Spoluprácu sme začínali s tým, že budem ako ambasádor cestnej cyklistiky, budem točiť videá, písať články. Bol som ideálny kandidát. Roky som jazdil, sám pre seba natáčal GoPro videá z pretekov a cyklovýletov, napísať článok nebol problém. Ale v tej dobe chýbal predajca, tak súčasťou dohody bol aj nejaký čas strávený na predajni. Veľa som sa tam naučil o firme, čo a ako funguje, pokladňa, sklad, reklamácie… Ale bolo to náročné, vďaka tejto skúsenosti mám k našim predajcom veľký rešpekt, pamätám si, ako som domov chodil unavený.

A aké ďalšie funkcie si si vyskúšal? Zmena vychádzala od teba alebo sa to tak nejak prirodzene vyvíjalo?
Nové výzvy prichádzali nejako samé a páčilo sa mi, že vždy som si mohol povedať, v čom sa cítim dobre a čo by som chcel robiť. Predtým som robil v japonskej firme, kde som sa veľa naučil a rád na to obdobie spomínam, ale tam to bolo viacej zamerané na procesy, každý mal presne dané, za čo zodpovedá. MTBIKER je stredná firma a nemôže mať na všetko extra zamestnanca, to by jednoducho nevychádzalo, ak chceme mať dobré ceny pre zákazníkov. Takže občas všetci robíme všetko, ako je treba. Ja som vyskúšal len toho predajcu a neskôr bikefittera, ostatné aktivity už súvisia len s redakciou.


Čo ti dali jednotlivé pozície a čo ťa najviac na tvojej práci baví?
Najviac ma baví robiť videá. Tam som sa veľa naučil od Imra a Slava, čo sa týka výberu tém a prípravy na natáčanie, dovtedy som svoje videá robil len ako čistú improvizáciu. Potom pri samotnom natáčaní bola radosť počúvať rady kameramanov a editorov - Švaca a Adama, sú to profíci a príjemní ľudia. Tiež ma baví písať články, zaujímavé bolo sledovať, ako sa človek postupom času "vypíše", už to ide ľahšie ako na začiatku. Len si musím dávať pozor, aby som sa občas neodviazal až príliš, mám svojský humor, a tak si dávam pozor, aby som veľmi neuletel. A tiež mám radosť, keď je cyklista spokojný po nastavení posedu, takže aj Bikefitting robím rád.


Čo všetko obnáša práca v redakcii, za čím všetkým môžeme vidieť tvoje meno?
Videá a články, Bikefitting, časť aktivít Instagramu MTBIKER_shop a MTBIKER_elektobicykle, YouTube MTBIKER shop, MTBIKER elektrobicykle, rôzne popisy pre shop a s predajňou súvisí VIP predaj cestných bicyklov...

Bikefitting… venuješ sa pri ňom hlavne cestným cyklistom, čo vlastne takéto sedenie s tebou obnáša?
Najviac je cestných bicyklov a XC bikov, občas sa objaví aj gravel, trail alebo ebike. Už som nastavoval aj časovkársky bicykel, tzv. kozu, to je moja srdcovka, časovky rád jazdím a takýto špeciál mám aj doma. Dobrý posed je dôležitý na akomkoľvek bicykli. V skratke to prebieha tak, že najprv vyspovedám cyklistu, potom si ho pomeriam, čísla hodím do špeciálneho softvéru od Shimana a to mi ukáže odporúčané hodnoty. Následne laserom premeriam aktuálny posed, nastavím zarážky na tretrách a na finále to celé doladím na trenažéri.


Aké najčastejšie chyby sa odstraňujú pri tomto „fittingu“? A kedy by si odporučil zákazníkom využiť túto našu službu?
Tie časté chyby som opisoval aj vo videu, čo sa týka športovo orientovaných jazdcov, často majú sedlá vytiahnuté do nebies. Ale rovnakú chybu som robil aj ja, stále som špekuloval, ako sa zlepšiť vďaka posedu a postupne som si sedlo zvýšil tak, že svaly nepracovali v plnom rozsahu, takže som sa pripravoval o energiu, trpel zadok, šmýkal som sa na sedle. Aj preto je pre mňa jednoduchšie nastavovať posedy, lebo väčšinu chýb som si predtým vyskúšal na sebe.


S posedom je ideálne špekulovať po sezóne, nech do novej máme čas si zvyknúť na nový. Niekedy sa tie úpravy dejú postupne, nie je dobré robiť veľké zmeny naraz, to môže spôsobiť zranenia a bolesť. Z pohľadu voľných termínov je najhoršie leto, to sa zobudia všetci a stávalo sa mi, že na mesiac dopredu bolo plno. Ak sa niekto rozhodne meniť si posed sám, tak nech to nerobí hlavne v deň pretekov.

Kedy nastal tvoj prvý kontakt s cyklistikou? Si jej verný už od malička?
Veľký vplyv mal na mňa otec, ktorý najmä behával, bol schopný ráno bežať do práce 20 km a to isté potom späť. Spolu sme pozerávali TDF, asi som už starý, keď moje prvé spomienky siahajú až k Indurainovi. Otec si potom kúpil červený Favorit, ten som zdedil a na ňom začal trénovať a pretekať. Bola to doba radenia páčkami na ráme bez indexu, pedálov s košíkmi a oblečenie vyzeralo ako uštrikované. Prvý tréner bol Ladislav Duboš, ktorý bol sám bývalý pretekár. Naverboval nás ku svojmu synovi, tiež Lacovi, ktorý už jazdil a ako mládežník bol veľmi talentovaný. Prvý klub sa volal CK Trnava a ja som mal 12 rokov.


Tak to je už pekná doba v sedle, ale ešte ťa to neomrzelo a stále ťa je vidieť aj na pretekoch, aké sú to podujatia?
V sezóne môj bežný týždeň vyzerá tak, že skoro každú stredu máme spomínanú ligu a cez víkendy jazdím cestné maratóny, najradšej mám Sereď, Martin a super bol Malohont, jazdím aj seriál Merida Road Cup a občas si odskočím na Slovenský pohár s elitou, nech som trošku pokornejší. Naposledy som bol v Tlmačoch, idú sa tam pekné bomby a prežitie v balíku vyžaduje už skúsenosti. To je pre mňa aj ideálny tréning - chodiť na preteky, ostatné dni sa vlastne len rozjazdievam alebo vyjazdievam.


Nejaký výsledok, na ktorý si najviac pyšný?
Najsilnejší cyklistický moment bol pre mňa minuloročný reprevýjazd na Okolo Kamerunu. Obliecť si dres reprezentácie v kategórii Elite, to sa mi nikdy ani nesnívalo. A tiež Elite majstrák v Trnave bol super, toľko kamarátov a známych pri trati kričalo „Cepo!“, aj teraz mám zimomriavky, keď si na to spomeniem. A inak sa teším z každého pódia, teraz som si super užil maratón v Martine, kde sa nám pred cieľom podarilo odskočiť s Andym Cullym a sami sme prišli do cieľa. To bol krásny pocit, byť po boku takého profíka.


Ako často si v lese?
Na jar a na jeseň veľmi často. Rád si od cesty oddýchnem, striedam bicykle a disciplíny. V MTB nepretekám, chodím tam relaxovať, vyblázniť sa. Rád sa v lese vyštverám na nejaký kopček a potom si užijem pekný singláč alebo trail. Klasický AM jazdec. Keď sa mi podarí odlepiť obe kolesá od zeme pri nejakom skoku, tak si to poriadne užívam. Aj na tomto videu je počuť, ako sa teším.

Na čom momentálne jazdíš?
Tento rok som osedlal Pinarello F12, po 4 rokoch som vymenil cesťák. Aj predtým som mal top model inej značky, ale aj tak som bol prekvapený, ako sa to všetko posunulo. Bike je tuhší a pritom pohodlnejší a kotúčové brzdy sú pecka. Mám aj časovkársku kozu, tú som už spomínal. Horáčik mám AM bike, zdvihy 130 mm a konečne teleskopku, takže sa môžem jašiť. A okrem toho mám mestské biky, na stene F. Coppi z roku 1970 a ešte zopár ďalších bicyklov rôzne poschovávaných.


Koľko času týždenne približne venuješ tréningu? Vieš si ľahko oddeliť voľný čas od práce a trénovania?
Tréner Laco Duboš spomínal už roky dozadu, že pokiaľ chce človek pretekať, mal by jazdiť aspoň 14 h týždenne. Tak ho počúvam. Na jar, keď najazdievam, to býva aj viac, ale 24 h za týždeň som ešte neprekročil. Ročne to je vyše 700 hodín. Cyklistika je časovo náročná, ale darí sa mi to kombinovať, to je veľká výhoda práce pre MTBIKER, že si deň zariadim, ako potrebujem. Ak človek robí, čo ho baví, tak mu neprekáža si za počítač sadnúť aj cez víkend. Ak sa bavíme o čase a cyklistike, obdivujem tých, čo podnikajú, pracujú, majú rodiny a do toho ešte výborne jazdia.

Máš nejaké výzvy či plány na ďalšiu sezónu, ktoré by si si chcel naplniť?
V zdraví pokračovať tak, ako doteraz. Tým, že prevažne jazdím cestu, som veľmi vďačný za to, ak sezónu odjazdím bez nehôd, či už zapríčinených autami alebo pádmi počas pretekov. Ale predsa mám ešte jedno prianie, ešte som nebol majster Slovenska v časovke jednotlivcov, tak to si chcem ešte splniť. Samozrejme v masters kategórii.


A posledná otázka, je ešte niečo, čomu sa venuješ mimo cyklistického sveta? A čo ťa vie v živote potešiť?
Mňa tešia maličkosti. Poteší ma, ak sa podarí článok a vidím podľa komentárov, že sa ľuďom páčil alebo ak napíšu pod video, že sa dozvedeli užitočnú informáciu. Stále sa učím, je čo zlepšovať, tak ma pozitívna spätná väzba poteší. A aj konštruktívna kritika. Tento rok ma veľmi potešil záujem o Gerlaching. Jedného dňa som si to len tak vymyslel, vďaka prístupu MTBIKERu to bolo možné zrealizovať a záujem ľudí mi doslova vyrazil dych. To je super pocit.


Ak nebikujem, tak športujem inak. Som závislák na endorfínoch. Na jeseň behám, vždy sa teším na vianočné preteky, v zime rád zájdem do posilky, keď padne sneh, hneď vyťahujem bežky. A inak tak normálne, rodina, kamaráti a bežné veci. Ale najmä tie bicykle.


Cepo, tento špión cestnej cyklistiky, vám bude aj naďalej prinášať nové videá a články, nastaví vám posed či poradí pri kúpe bicykla. Snáď vás rozhovor zaujal, pobavil a možno aj inšpiroval. A ak máte nápad na nejakú zaujímavú tému, ktorú by mohol spracovať, tak ho pokojne napíšte do komentárov pod článok. A nemusí to byť len o ceste.

V mene celého tímu ďakujem Tomášovi za rozhovor a prajem mu ešte veľa úspechov v cyklistike a príjemne strávených chvíľ v práci.

Ak sa vám tento rozhovor páčil a chcete lepšie spoznať ďalších zaujímavých ľudí stojacich za MTBIKERom, tak v magazíne nájdete Jostyho, ktorý má pod palcom skladové priestory, filozoficky založeného Michala Ráchelu, našu brigádničku Peťu, aj rozhovor s univerzálnym vojakom/predajcom Martinom Talianom, rozhovor s Paťom, ktorý vás prevedie „kuchyňou“ marketingu, s naším lietajúcim mechanikom Jakubom alebo s výtvarne nadanou Ľubkou z expedície. A čo takto spoznať Imrovu lepšiu polovičku Lenku, najtolerantnejšiu ženu cyklistu?!

Zdroj fotografií: Michal Novotný studio a Tomášov archív