Koľko energie si berie pruženie pri jazde v stúpaní?

Tiež patríte medzi tých, čo neustále siahajú na páčku zamykania, len čo sa terén zvrtne smerom nahor? Rozhodli sme sa pre menší pokus a porovnanie v reálnych podmienkach...

Pomerne dlho som sa rozhodoval, či sa vôbec pustiť do tohto porovnania alebo nie. V hre je totiž toľko premenných...len si vezmite, koľko je teraz druhov bicyklov, rôzne zavesenia zadnej stavby, rôzne tlmiče, komory, nastavenia (SAG, odskok, progresivita) a samozrejme technika šliapania a preferencie. Na druhej strane, kto nič nerobí, nič nepokazí. Žartujem, no tým hlavným dôvodom bola v podstate vlastná zvedavosť. Ak si totiž vezmem svoju „maratónsku“ históriu v rámci celoodpružených bikov, zamykanie bolo pre mňa rovnako dôležité ako prehadzovačka. Veď to sa predsa nesmie ani trochu hojdať, inak to môžem rovno zabaliť.

Ale myslím, že nie som zďaleka jediný. Veľmi častou otázkou, ak niekoho uvidíte s novým bikom, je okrem obľúbeného: „koľko to váži?“ aj druhá. „Koľko sa to hojdá?" Otázka efektivity ale „netrápi“ len chrtov a ambicióznych hobby pretekárov, rovnako si ju položíte, ak vás čaká nejaký dlhší výlet, alebo nebodaj nejaká „výzva“. Rovnako jazdci, čo drtia endurko, si k vytúženému trailu musia vyšliapať a často je to slušná dávka prevýšenia. Pritom sily chcú pošetriť najmä na cestu dole. Veľmi často pritom vysokozdvihové mašiny nemajú úplný lockout, skôr si viete zvoliť niektorý režim vyššej kompresie a bike sa stále pohupuje. A samozrejme začínajúci cyklisti, ktorých možnosť zamykania tiež fascinuje a niekedy ani milimetrové pohupovanie tlmiča alebo vidlice nemôžu "akceptovať".

Aj keď spomínam rôzne systémy, prepákovania a vyššie zdvihy, Giant Anthem mi stále príde ako pomerne dobrý príklad. Virtuálne zavesenie MAESTRO sa radí rozhodne k tým aktívnejším a najmä v prvej časti zdvihu, keďže skutočne veľmi dobre žehlí aj malé nerovnosti. Ako som spomínal aj v teste, pri jazde v stoji mi prišiel až moc aktívny a celkovo som lockout využíval často. To platí aj pre technické stúpania, či svižnú jazdu do kopca po rozbitej zvážnici. Bolo to vôbec potrebné a koľko som tak ušetril? Všetko nájdete vo videjku nižšie, doplnenie aj v rámci zhodnotenia si povieme ešte v texte. Pozor, spoiler! Ak nechcete hneď vedieť výsledok, odporúčam ako prvé video .


Budem za plagiátora

Pôvodný pokus a točenie v „teréne“ sme s Adamom robili 3. marca. Prídem domov, stiahnem údaje, porovnávam kolá a nechápem. Pocit, ktorý som pri jazde mal, rozhodne nezodpovedal nameraným hodnotám. Alebo je to pravda? V prvom rade bola snaha o „reálne“ podmienky pre bike, takže kopec nemal úplne rovnomerný sklon, nachádzalo sa tam dosť strmých zákrut a switchbackov, kde bolo potrebné spomaliť/zrýchliť, sem-tam nejaký korienok. Jednoducho som nechcel jazdiť na asfalte a len rovno hore. Lenže vyvodiť záver sa teraz neodvážim. Riešením je ešte jedno porovnanie v dlhšom stúpaní a na asfalte. Pekne sólo, bez rečnenia a aby hodnoty takmer dokonale sadli. Riešili sme zatiaľ iné a k druhému porovnaniu som sa dostal takmer o mesiac neskôr.

Medzitým, konkrétne 12. marca, si prezerám, čo nového na zahraničnom Pinkbike a vidím článok: „Does a Lockout Actually Make Climbing Faster?“. Dokelu, teraz budem za plagiátora . Každopádne článok som neotvoril a to z jediného dôvodu – aby som nešiel do ďalšieho pokusu na asfalte s vidinou nejakého konkrétneho výsledku. Článok som otvoril až tento týždeň pred písaním textu. Nakoniec sa ukázalo, že všetko do seba pekne zapadlo...

Borci v Pinkbike si veci nekomplikovali a zvolili rovno asfaltový rovnomerný kopec, ktorý im trval niečo cez 3 minúty. Čo prišlo rovnako vhod, merali na dvoch enduro mašinách (160 mm a 175 mm), takže pekne pokryli práve tie vyššie zdvihy. A na svojom úseku pri výkone 315 wattov namerali v priemere rozdiel približne 1 sekundu . Zaokrúhlil a zjednodušil som to, kto chce celý článok, stačí kliknúť na odkaz vyššie.


V kontexte s meraním, ktoré som robil na dlhšom asfaltovom úseku a tým od borcov v Pinkbike, mi do seba všetko pekne zapadlo. Ani sa nečudujem, že som nedokázal presne odhadnúť rozdiel pri cca 4 minútach v teréne, kde bolo viac premenných, o čom svedčí rozdiel medzi priemerným a normovaným výkonom (tabuľka nižšie). Ak je totiž normovaný výkon odlišný od priemerného, znamená to väčšie výkyvy dané najmä zákrutami, či veľmi strmým úsekom v samotnom závere.

No im to hodilo na 3 minútach a na rovnomernom asfalte len 1 sekundu. Rozdiel u mňa bol v tom, že som robil merania pri rôznom výkone a tiež pri jazde v stoji. A práve tam ma to dostalo asi najviac, kedy pocit vôbec nezodpovedal hodnotám. Teda aspoň na prvý pohľad.


Veľa alebo málo

Ako vidíte v tabuľke, sú tam odchýlky a je jasné už z logiky veci, že určitá strata musí byť. Berme do úvahy porovnanie na asfalte, kedy sa bavíme o cca 7 sekundách pri jazde v sede a 13 sekudnách pri jazde v stoji. Zanedbateľné, najmä pre výletných jazdcov a o teste v krátkom kopci po teréne ani nehovorím. Na druhej strane môže byť hodinový kopec, kde už bude rozdiel napríklad pri kombinovanej jazde v sede/stoji (beriem 10 sekúnd na 10 min) veľmi „hrubých“ 60 sekúnd. A minúta je pre niekeho zase dosť, najmä ak sa bavíme o pretekoch.

Len pre názornosť uvediem nedávne porovnanie, kde sme sa pozreli, koľko spravia 2 kg v kopci. Tam sme jazdili na žiletke, pričom na 330 W trval rovnaký asfaltový kopec okolo 9 min a rozdiel bol 12 sekúnd v prospech nižšej hmotnosti.

Je mi jasné, že mi tu budete možno vyčítať „hrubé“ zaokrúhľovanie a nepresnú matematiku, no ja sa na to dívam tak, že ani meranie neprebehlo v dokonalých podmienkach. Preto interpretácia výsledkov je zjednodušená a opäť hovorím, že nestrieľam raketu na Mars . Skôr sa snažím o jednoduchý pohľad a možnosť určitého kontextu aj pre tých, čo sa vo všetkom nechcú do detailu pitvať.

Mňa ale zrejme najviac zaujala tepová frekvencia, resp. jej rozdiel pri porovnaní v jazde zo sedla – inak celkom dobrý „core“ tréning, ak idete zo sedla skoro 11 minút . Tam vyskočil spomínaný rozdiel na asfalte 13 sekúnd a rovnako o 3 údery nižší priemerný tep na celý úsek. A pritom sa jednalo o ďalšie kolo v relatívne vyššej intenzite, no pocitovo sa šlo ľahšie a telo jednoducho vynaložilo menej energie. Pri nejakom maratóne, dlhom výjazde, či nebodaj extréme sa už podľa mňa jedná o výrazné plus v prospech lockoutu. Teda aspoň ja osobne vtedy jazdím dlhšie úseky v stoji, aby som zaťažil iné svaly.

Taktiež si vezmite poriadne nástupy v kratších stúpaniach. Niečo na štýl moderného XC alebo aj pretekového endura. Pri vysokom výkone budú rozdiely rovnako väčšie a možnosť zamknutia či poriadneho utlmenia sa viac než hodí. A pocit, keď chcete nastúpiť a bike sa pod vami neprepadne, je rozhodne veľké plus.

Rovnako svoju úlohu zohráva aj technika šliapania. Vždy, ak prepínam na vyšší výkon, snažím sa šliapať čo najviac do kruhu a o plynulú otáčku. Okrem komplexnejšieho zapojenie svalov tak zvýšite efektivitu, teda minimalizujete pohupovanie a ako vidíte, vtedy sú rozdiely skutočne malé.

A ešte si môžete niečo všimnúť pri pohľade do tabuľky, aj keď trochu mimo hlavnú tému. Mám na mysli porovnanie pri jazde v stoji, kedy bol síce výkon na pedál rovnaký, no výrazne nižšia kadencia ako pri jazde v sede. Vo výsledku aj horší čas (na asfalte takmer o minútu) a naopak vyššia tepová frekvencia. Možno dobrá téma na inokedy... No a tiež pekne vidieť, ako sa mi za mesiac zlepšila kondícia, resp. si svaly opäť zvykli na kruhový pohyb. Pri podobnom výkone nižší priemerný tep a to aj v rámci oveľa dlhšieho úseku – o pocite ani nehovorím . Len ukážka, ako si môžete podľa wattmetra sledovať výkonnosť v priebehu sezóny.

A čo skutočný terén?

Berte to tak, že porovnanie prebehlo v „teréne“, kde tlmič neprináša v podstate žiadnu výhodu. Nič nevykopáva zo sedla, netreba odsadávať alebo držať trakciu, žiadna veľká únava. S ohľadom na výsledky tak môžete pokojne nechať tlmič pracovať a užívať si počas výjazdu lepši komfort a trakciu, najmä ak sa bavíme o bežných výjazdoch. Teda ak vám nevadí zmena geometrie ako mne - mám na mysli mnou dookola spomínané sadnutie biku citeľné najmä v strmejších úsekoch. Na tom sa zhodli aj v Pinkbike, že práve zmena posedu môže najväčšou mierou za pocit z lenivejšieho prejavu.

Možno sa pýtate, prečo som nerobil meranie rovno v nejakom rozbitom „kameňolome“, či rovno zvlnenom teréne. Dôvod je prostý. Veľmi ťažko by sa držal konštantný výkon a rovnomerné tempo. Ale niekedy vyskúšam a uvidíme, prinajhoršom budem mať fajný intervalový tréning. Variácií a možných kombinácií je skutočne dosť.

Dúfam, že ste sa nakoniec niečo zaujímavé dozvedeli. Mňa samotného výsledky prekvapili a ako vidíte, rozhodne nemusíte v každom „brdku“ siahať po zamykaní, alebo nebodaj smútiť, ak lockout nemáte. Najmä v prípade, že jazdíte na pohodu, máte o starosť menej a môžete viac vychutnávať okolie, užívať väčší komfort a rovnako sa nestane, že do zjazdu potom naletíte so zamknutým pružením.
report_problem Našiel si v texte chybu?
Imroman 
clear
Prečo sa ti článok nepáči?
Odoslať spätnú väzbu
Formulár sa odosiela

Komentáre

Musíš byť prihlásený, ak chceš vidieť celú diskusiu.
Formulár sa odosiela
Pridaj komentár
Formulár sa odosiela

Podobné články

Video: Ako funguje automatické elektronické pruženie? Fox Live Valve

Video: Ako funguje automatické elektronické pruženie? Fox Live Valve

Zabúdate zamknúť alebo odomknúť pruženie počas jazdy? Nechce sa vám stále meniť jeho nastavenie?
Video: Kellys Theos a skúsenosti pretekára - toto všetko zvládne

Video: Kellys Theos a skúsenosti pretekára - toto všetko zvládne

Ako sa jazdí s unikátnym elektrobicyklom skúsenému pretekárovi? Prečo Kellys Theos rád využíva v tréningu?
Test: Marin Alpine Trail E2 - ako sa menia názory

Test: Marin Alpine Trail E2 - ako sa menia názory

Vždy som si myslel, že e-bike je pre lenivých ľudí alebo pre tých skôr narodených, čo už toľko nevládzu. Tak prečo som si jeden kúpil?
keyboard_arrow_up