Pole Evolink 158 - na veľkosti záleží

Pole Evolink 158 - na veľkosti záleží

V dobe, keď ostatné značky ešte len po malých krokoch začínali experimentovať s novou „long and slack“ geometriou, ktorú predstavil Mondraker, si Leo Kokkonen povedal, ide to aj inak.

Založil značku Pole Bicycles. Svetu predstavil modely Machine a Evolink, ktoré hneď na prvý pohľad zaujali výzorom a hlavne veľkosťou. Dnes už sa veľa značiek podobá rozmermi práve na tieto bicykle, ale v tej dobe boli považované za šialene dlhé s príliš položenými uhlami.

Prečo nový bicykel


Je to Fín, ktorý sa nebojí posúvať hranice.
Ako predošlý bicykel som mal enduro mašinu od YT, model Capra XL. Meriam 192 cm, a aj keď by som nepovedal, že bike s reachom 480 mm by mi bol malý, nikdy som sa na ňom necítil úplne “doma”. Často som mal pocit, že za bicyklom visím a jazdím “na” a nie “v” bicykli. Najviac citeľné to bolo v zákrutách, kedy som nevedel nájsť balans a rovnomerne zaťažiť kolesá. Začal som sa teda obzerať po niečom dlhšom s reachom aspoň 500 mm. To vylúčilo typické značky ako CTM, Trek, Kellys, atď.



Vedel som, čo chcem


Enduro bike, 160-180 mm zdvihy, reach 500 mm+ a stack 630 mm+. Po nespočetne veľa hodinách študovania tabuliek a recenzií, som sa rozhodoval medzi SantaCruz Megatower, Pole Evolink 158, Nukeproof Mega 29 a Mondraker Foxy. Mondraker má kamoš, ale nejak mi celkovo vzhľad a posed nesadol. Nukeproof bol nedostupný. Ostával Santík a Pole. Santu som mohol mať hneď, keďže som našiel jeden kus na predajni a ešte aj v zľave. Stále mi to však nedalo a niekde v hĺbke mi myseľ nahlodával Pole. Vidina mať bike, ktorý nemá nikto iný, ma jednoducho zaujala. Kontaktoval som ich a po pár mailoch bolo rozhodnuté. Objednávam model Evolink 158 vo farbe Taiga Yellow a veľkosti XL.

Spokojne som mohol zobrať veľkosť L. Tá má reach 510 mm. Keďže však tabuľka veľkostí, zákaznícky servis a filozofia firmy káže XL, beriem XL s masívnym reachom 535 mm, strmým sedlovým uhlom 78 stupňov a hlavovým uhlom 64 stupňov. Očakávaný termín dodania dva týždne. Na moju smolu sa pandémia práve rozbieha a z dvoch týždňov sú skoro tri mesiace a zrušenie objednávky. Nervy mi tiekli, bike zaplatený ale v nedohľadne. Problémy s dodávkami komponentov, zmena špecifikácie za pochodu. Začal som ľutovať, že som nezobral Santíka.

Našťastie starý bike som stále mal a sezóna bola fantastická. Keď mi raz v piatok pípol mail s termínom odoslania nasledujúci pondelok, skoro som vyletel od šťastia z kože. Veru tak aj bolo a na konci týždňa som mal bike doma. Hneď po robote som utekal na garáž a začal so skladaním. Udalosť to bola veľká! Prišli kamoši, grilovalo sa, pristavovali sa susedia z vedľajších garáží. Samotné zloženie bolo veľmi jednoduché. Pokiaľ človek nie je úplne ľavý a má aspoň základnú sadu imbusov, nie je problém. Najťažšia vec bola nahodiť na kolesá insert od CushCore a následne aj gumu.



Prvá jazda


Na to, že to je jeden z najväčších sériovo vyrábaných bicyklov na svete, mi neprišiel na prvý pohľad obrovský. Povedal by som, že mi sadol ako uliaty a cítil som sa na bicykli vyvážene. Keď som ho však porovnal so starým, tak rozdiel bol masívny. Rozdieľ v rázvore je 87 mm, plus nový je na 29“ a starý 27,5“ kolesách. Len tak pre zaujímavosť. Moja stará Capra vo veľkosti XL s reachom 480 mm by sa v značke Pole zaradila do veľkosti M. Nie je XL ako XL.



Prvá jazda bola hneď naozajstná testovačka v pravom slova zmysle. Keďže cez víkend sa konal Bikefest v Covid prevedení, rozhodol som sa, že práve tam mu na enduro pretekoch dám “nažrať”. Moje prvé enduro preteky a nový bicykel nebolo najlepšie kombo a sobotňajší tréning bol pre mňa mätúci. Aj keď posed pri šliapaní a postoj pri zjazde je perfektný, istota, ktorú som čakal, neprišla. Ba priam naopak. Nadšenie z bicykla klesalo a spochybňovanie kúpy ma začalo nahlodávať. Celý deň som uvažoval a analyzoval, čo je zle. Prestrelil som a je príliš veľký? Alebo je to 29-inami? Mnou? Po tréningu som strávil deň až do večera v garáži a hral sa s nastavovaním. Rozhodol som sa dofúkať tlmiče na tvrdšie, výmena riadítok aj gripov zo starého, poloha sedla, tlaky v plášťoch, odvzdušniť brzdy a uvidíme, čo to spraví.



Prišla nedeľa, čas pretekov. Na štarte prvej RZ-ty vravím, nech mi dajú priestor a neletia hneď za mnou. Prvé zákruty vyvolali šok. Veď to je úplne iný bike ako včera! Vidlica sa nezanárala, tlmič pekne podržal v kompresiách, kokpit mi bol známy. RZ-ty aj výšľapy som si užíval. Zmeny pretransformovali bike na nepoznanie. Ponaučenie? Ak je bicykel nastavený na figu, môže to byť aj najlepšie delo na svete, jazdu si neužijete......prekvapivo.



Pocity a dojmy


Posed pri šliapaní je vďaka strmému sedlovému uhlu príjemný. Sedím nad stredovým zložením a šliapem pod seba. Do kopca nemusím sedieť na špičke sedla a príliš sa nakláňať nad rajdy. Predné koleso sa mi nedvíha. Celkovo som spokojný, aj keď pre mňa sú výšľapy povinná jazda a sranda začína až dole kopcom. Po pár lokálnych výjazdoch som miesto tlmiča RS Monarch+ nahodil pružinový CaneCreek DBcoil CS. Môj prvý pružinový tlmič a neviem neviem, či sa k vzduchu ešte vrátim. Teraz bicykel doslova hltá nerovnosti, aj keď nie je už najľahší - 17,5 kg.



V Kálnici som bol varený – pečený a na Malinôm Brde taktiež dostal zabrať. Musel som si zvyknúť, že ťažisko netreba v zjazdoch až tak presúvať nad zadné koleso. Práve naopak. Bike ma za agresívnu jazdu a prenesenie ťažiska na predné odmení neskutočným gripom v zákrutách. Ešte sa mi nestalo, že by mi ustrelilo predok. Zásluhu na tom zaiste majú aj pneumatiky, ktoré však nie sú z najľahších.

Až teraz začínam chápať, čo to znamená byť na biku „aktívny“ a „agresívny“. Na veľké 29“ „vagónové“ kolesá a ich priechodnosť terénom som si zvykol rýchlo. Veľkú zásluhu na pohodlnej a istej jazde má koncentrický systém odpruženia EvoLink. Hlavný čap je spojený so stredovým zložením, čo znamená, že pruženie je úplne izolované od pohonu a neexistuje tzv. pedal kickback. Nevýhodou je väčšie pohupovanie pri šliapaní, ktoré sa však dá eliminovať uzamknutím tlmiča.



Celkovo mi dodal odvahu skúšať veci, ktorých som sa doteraz bál. Jazdím rýchlejšie a osobne si myslím, že aj bezpečnejšie. Nie som extra skúsený jazdec, techniku nemám vypilovanú a skákať väčšie skoky sa ešte len odhodlávam. Musím ale povedať, že je to radosť. Chyby, vďaka ktorým by som bol už možno párkrát dolámaný, som ustál relatívne v pohode.



Výhody a nevýhody


Problém nastáva, keď človek potrebuje vytočiť uzavretú zákrutu, úzke prejazdy alebo manévrovať v pomalých rýchlostiach. Taktiež, ak pri výšľape potrebujete vytočiť switchback, musíte si dostatočne nadísť do zákruty ako s autobusom. Jednoducho obratnosť nie je silnou stránkou takejto geometrie. Avšak, pokiaľ si dáte tú námahu a pocvičíte svaly a techniku, bicykel vás odmení stabilitou a istotou aj v tom najrozbitejšom teréne. A presne na to sú tieto bicykle stavané. Rýchly a rozbitý terén. Predsa len je to "minizjazďák", na ktorom sa dá pohodlne šliapať. Pre enduro/gravity jazdcov ako stvorený.



Špecifikácia


Bike je osadený vidlicou RS Lyrik Select so zdvihom 180 mm a vzadu CaneCreek DB Coil CS so 158 mm. Na mojich 95 kg som zvolil progresívnu 500-610 lbs pružinu, taktiež od CaneCreek, ktorá mi dáva pohodlný 28% sag. Pod zadkom mám sedlovku BikeYoke Revive so zdvihom 160 mm a super funkciou Reset na odvzdušnenie. O pohon sa stará Sram GX 12 speed a brzdy Guide RE, taktiež od Sramu. Od výroby sú obuté Maxxis Assegai 2.5“, ktoré pre "gramohoničov" rozhodne nie sú (1 300 g jedna). Preto som aj zadnú vymenil za Maxxis Dissector, s ktorou sa šliape o dosť ľahšie.

autor fotografií: flanci.photo
report_problem Našiel si v texte chybu?
Páči sa ti tento článok? thumb_up89thumb_down comments 42 komentárov report_problem
clear
Prečo sa ti článok nepáči?
Odoslať spätnú väzbu
Formulár sa odosiela

comment Komentáre

Musíš byť prihlásený, ak chceš vidieť celú diskusiu.
Pridaj komentár
Formulár sa odosiela

Podobné články

Test: Lapierre Spicy 6.9 – enduro na steroidoch, ktoré vám prinesie nielen zábavu play_arrow

Test: Lapierre Spicy 6.9 – enduro na steroidoch, ktoré vám prinesie nielen zábavu

O tom, že Lapierre Spicy vyzerá najmä v červenej farbe naozaj spicy, sa myslím nemusíme baviť. Enduro bike však nemá iba dobre vyzerať, ale hlavne skvelo jazdiť. Tento model má na to všetky predpoklady.
Test: Mondraker Superfoxy Carbon R 2021 – superenduro po španielsky play_arrow

Test: Mondraker Superfoxy Carbon R 2021 – superenduro po španielsky

Pred pár rokmi bola spoločnosť Mondraker jednou z tých, ktorá posúvala hranice modernej geometrie na poli enduro a all-mountain bicyklov.
Reportáž: MTBIKER Hornonitrianska Enduro Séria - 1. kolo za nami play_arrow

Reportáž: MTBIKER Hornonitrianska Enduro Séria - 1. kolo za nami

SKI Centrum Drozdovo hostilo ako nová lokalita prvé kolo podujatia, na ktoré som už v pozvánke odporúčal prísť v sobotu. Keďže to bola aj pre mňa neznáma oblasť, musím povedať, som veľmi rád, že som sám svoju radu poslúchol.
keyboard_arrow_up