Rozhovor: Pre showroom Bratislava len to extra - správne bláznivý mechanik Andrej

Z odpovedí Adreja Mikulíka cítite, že by ste s ním chceli ísť na bike alebo pivo. Pohoda, nadhľad, zábava. Prezradil aj top zážitky zo servisu v novootvorenom MTBIKER Bratislava.

S mechanikmi robím rozhovor rád, väčšinou sú to špecifickí ľudia, myslené v dobrom. Asi tá práca vyžaduje nejaké určité nastavenie mysle, aby človek zvládal dlhodobo robiť prácu, ktorá je náročná ako fyzicky, tak aj na sústredenie a presnosť. Popri tom sa mechanici nevyhnú komunikácii so zákazníkmi, kde musia byť zruční v tom, aby správne odhadli človeka a jeho náladu. Jednak, ako sa vyzná v problematike, aby od neho dokázali získať správny popis problému a potom často musia byť aj psychológovia, zákazník s pokazeným bikom môže byť v zlej nálade, čo je pochopiteľné, veď nemôže jazdiť a to na pohode nepridá.

Všetky tieto veci a ešte aj tie ďalšie, ktoré v rozhovore popisuje aj Andrej, vyselektujú len pár vyvolených, čo tú prácu dokážu robiť dlhodobo. Preto majme radi svojich mechanikov, vážme si ich, rozmaznávajme, nosme im chutné “úplatky”, nemajú to s nami často ľahké.


Ahoj Andrej, z úvodu sa dá vytušiť, že pracuješ v novootvorenom showroome MTBIKER Bratislava ako mechanik, ale my poďme postupne. Odkiaľ pochádzaš a aj ty si príklad človeka so vzťahom k športu alebo pohybu?
Zdravím všetky bikerky a bikerov, ale aj cyklistov všeobecne a vlastne všetkých ľudí, čo sa radi hýbu, poprípade trávia čas v prírode. Pochádzam z malebného mestečka Revúca, ktoré je ukryté v Slovenskom rudohorí na strednom Slovensku. Kopcov a krásnej prírody máme na okolí neúrekom, takže ma to vždy prirodzene ťahalo hýbať sa do lesov. Mal som skvelé detstvo plné kamošov a zaujímavých sídliskových “storiek”. Potreboval by som osobitný článok, aby som popísal, čo všetko sme ako deti/mladí vystrájali po okolí .

Venoval si sa už v týchto dobách nejakým športom, patríš dokonca k tým, čo objavovali bikovanie takto skoro?
Ako dieťa som bol v podstate dosť aktívny až hyperaktívny, "bralo" ma dosť veľa pohybových a športových aktivít, ktoré som skúšal. Pamätám si napr. na to, že som bežal popri bicykli, ktorý mi bol veľký, takže som ho aspoň tlačil a z toho sa tešil. Miesto si u mňa neskôr našli hlavne bike a inline korčule, v zime board.


Spomenieš si na svoj prvý bicykel? Nemyslím trojkolku, ale ten bike, ktorý ti ako dieťaťu dal slobodu, prvé výlety za hranice obce bez rodičov.
Takýto môj bike vlastne nebol môj, ale bike mojej mamky, ktorý som si mohol požičiavať. Zlomil som na ňom pri skokoch pevnú vidlicu asi trikrát. Bol to dámsky Olpran a jazdiť som na ňom mohol hlavne preto, že mal dámsky sloping, takže som na neho dočiahol a používal ho ako dirt bike. Takže, aby som ho tak neničil, dostal som druhý bike, bol to tiež Olpran a ten už bol pánsky. Dlhú životnosť však tiež nemal, pretože som mal tendenciu tieto bicykle neskutočne rýchlo "humpľovať", vzhľadom na to, že som s nimi robil to, na čo neboli stavané. Evidentne som potreboval a chcel solídnejší kus kovu, ale dopracoval som sa k takému biku relatívne neskoro v porovnaní s inými bikermi. Bol to bike, ktorý som si už kúpil ja a padlo to na dnes už môj legendárny bike “na pivo”: CTM Demon 2011, ktorý už ako-tak zvládal prvé aj náročnejšie zjazdy a skoky.


Pracuješ ako mechanik, mal si k opravám odjakživa blízko? Dalo sa z niečoho vytušiť, že ťa bude opravovanie bicyklov raz živiť?
Každý biker by sa radšej vyvážal, ako niečo opravoval, hlavne ak nie je až tak zručný, alebo mal čakať na servis. To, že sme chceli veľa jazdiť, šlo ruka v ruke s tým, že ak sme niečo pokazili, bolo nutné to vedieť aj opraviť a my sme toho pokazili dosť. Hlavne, ak sme ako deti nemali peniaze, museli sme prísť na to sami, čo a ako funguje, čo sa dá čím nahradiť, bez čoho sa jazdiť dá a bez čoho nie. To, že ma to bude aj živiť, šlo vytušiť asi jedine z toho, že som mal všeobecnú šikovnosť veci skúmať, rozoberať, ničiť, ale aj navrhovať, tvoriť a opravovať.

Ako vyzerá tvoje jazdenie teraz? Koľko a čo jazdíš?
Jazdím hlavne na pohodu, pre radosť. Som "gravity oriented" jazdec. Moja srdcovka je downhill a freeride, samozrejme dnes blízka kategória enduro. Objemovo určite nejazdím na čísla, takže kilometre ti nepoviem, ale hneď keď ma "trhá", tak idem. Dlhšie pojazdy jazdím hlavne cez víkendy, ale občas sa v pracovnom týždni pritrafí aj "fresh" skorý ranný pojazd, alebo nočné jazdy s čelovkami, ktoré odporúčam vyskúšať všetkým pokročilejším bikerom. No, práve som si spomenul na taký “úplný záhul”, a teda jazda na TBK Slalomka v úplnej tme...po pamäti. Čím viac jazdím, tým som otvorenejší aj iným bike kategóriám, cesťáku už nepohrdnem, rád si zapumpujem na pumptracku, poprípade potiahnem aj dlhšie XC.


Koľko máš doma bicyklov, aké sú to a prečo si si ich vybral?
Aktuálne dva biky. Môj prvý skutočný bike spomínaný vyššie, freeride/dirt hardtail CTM Demon, dnes už v úlohe biku do práce a príležitostného vybehnutia na trail a.k.a. bike na pivo . Vybral som si ho ako môj prvý bike, pretože bol schopný zvládnuť ťažký terén a prvé skoky vo fajn pomere medzi cenou/výkonom/designom/životnosťou.

Druhý bike je full suspension downhill bike Mondraker Summum, ktorý som si vybral ako prirodzeného nástupcu po vyskillovaní a vyhrkaní sa na HT-čku. Summum je od Mondrakeru dobre známy overený zjazďák, vďaka progresívnej geometrii ma tento bike vždy dobre podržal pri prekonávaní ťažkých terénov a strmých klesaní a pre takýto bike už žiadny skok nemôže byť príliš veľký. Zjazďák je srdcovka, nepredám/nerozoberiem ho, aj keby som ho už nejazdil a to platí aj pre "Démoníka", nechám si ich ako moje prvé poriadne biky a budem sa o ne starať, kým budú na ne dostupné komponenty, potom pôjdu na stenu.


Ideálny počet bicyklov je vždy aktuálny počet + 1, čo si myslíš, že pribudne najbližšie u teba.
Presne tak, Cepko. V pláne mám "gramohoničské dream build” enduro a.k.a. downhill bike, s ktorým aj niečo vyšliapeš. A za tým určite poriešim klasickú "silničku", nejaký hltač km, potom ma asi aj začnú viac zaujímať tie čísla .

Späť k servisovaniu, máš nejaké úkony, ktoré ťa bavia, alebo sa na ne sústredíš z nejakého dôvodu? Niekto sa zameriava na e-biky, iný na pruženie, máš niečo takéto aj ty?
Ako servisáka ma baví najmä práca okolo kolies, veď volá sa to bicykel. Je to základ a hlavne pre zjazd potrebuješ spoľahlivé pevné kolesá, čo ťa podržia. Ďalšia podstatná vec pri jazde dole kopcom - dobre nastavené/fungujúce brzdy. Milujem nahodiť niekomu na bike nový set poriadnych bŕzd, hlavne ak tam mal pred tým niečo slabé. A bike vždy vyzerá najlepšie, keď má čerstvé plášte. Netreba ale zabúdať, že bike funguje najlepšie ako celok. Baví ma, keď zákazníkovi odovzdávam bike, pri ktorom viem, že sa môže spoľahnúť na funkčnosť každého komponentu.


Máš nejakú obľúbenú značku náradia? Existuje nejaká značka, ktorá sa považuje vo vašich kruhoch mechanikov a servisákov za top?
Medzi moje obľúbené značky patria ParkTool, UNIOR, BBB, Shimano a PRO. Za top môžeme považovať ParkTool vďaka ich kvalite, povesti a rozsiahlej ponuke, ale aj u nich sa nájdu kúsky, ktoré sa dajú spraviť ešte lepšie, poprípade ich má konkurencia v podobnej kvalite za rozumnejšiu cenu, ale sú to skôr výnimky.

Je nejaký nástroj, nejaká novinka, vychytávka, ktorá ťa v poslednej dobe zaujala, čo by sme mohli odporučiť bikerom aj na domáce použitie?
Určite je super mať doma veľkú pumpu, nitovač reťaze, nielen pre "karboňákov" momenťák, kliešte na lanká a bowdeny a kľúč na stredy, s ktorým vymeníte aj centerlock kotúče od Shimana.

Kým sme otvorili showroom v Bratislave, vídal som ťa aj v Hrádku, je nejaký rozdiel v tom, čo viete servisovať na týchto dvoch miestach? Vidíš rozdiel v tom, čo požadujú zákazníci teraz v Bratislave? Nosia lepšie bicykle? Raz darmo, hlavné mesto, vyššie platy…
Kto chcel, tak svojho tátoša doniesol aj do Hrádku, teraz je kratšia cesta pre obyvateľov BA a okolia samozrejme výhodou. Požiadavky sú v podstate rovnaké, rozdiel je, že servis je v zábehu, takže služby postupne dopĺňame, ale zatiaľ sme tam zvládli urobiť všetko. Náš plán ponúknuť full servis aj v Bratislave nám vychádza.

Pre diagnostiku, vidlice a tlmiče stále platí, že najväčieho "pánka" na tento typ servisu máme v Hrádku a stalo sa, že nám prišiel pomôcť do BA, dali sme si taký večerný servisácky “sešn” (čaw @Wecheť ). Takže stále platí, že s podporou servisného strediska v Hrádku sme schopní zvládnuť všetky servisy. Na zákazníkoch v Bratislave je pekná práve tá rôznorodosť a my sme ochotní sa postarať rovnako dobre o bike v štádiu rozkladu, ako aj o naložené "Piňo za 12" .


Ako sa objednajú zákazníci na servis v Bratislave?
V objednávkovom formulári na našej stránke v sekcii Servis (v spodnej časti hlavnej stránky), sa dá pekne vybrať medzi objednaním sa na servis v Hrádku a v Bratislave a sú tam aj možnosti vyzdvihnutia kuriérom. Alebo sa môžu klasicky zastaviť priamo v showroome, keď majú cestu okolo a informovať sa a objednávku im vytvoríme poprípade aj my.

Čo môže spraviť zákazník, aby vám uľahčil na servise život? Prvá vec mi napadá, aby nosili umyté biky.
Áno, to je jedna z vecí, čistý bike jednak lepšie vyzerá, ale hlavne sa s ním aj lepšie pracuje. Ale neznamená to, že ho nevieme umyť, práve naopak, v prípade záujmu ho vyčistíme tak, že bude ako nový. Rozdiel je aj v tom, či je na pomerne čistom biku čerstvé blatko, ktoré ide opláchnuť ľahko a následne sa s bikom dá dobre pracovať, alebo bol bike dlhodobo zanedbávaný a vtedy je to čistenie náročné. Také hĺbkové detailné čistenie zanedbaného bicykla netrvá 5 minút a často je tým pádom spojené už aj s generálnou opravou. Takže treba rátať s tým, že je to vo finále nákladnejšie, ale výsledný efekt je vzhľadom na funkčnosť a vizuál zásadný, bike dostáva nový život.

"Osvietení" zákazníci sú tí, ktorí chápu, že zázraky na počkanie sa dejú neočakávane a je to skôr vzácnosť. Vždy nás viac poteší, ak si zákazník dokáže trpezlivo na úspešné dokončenie servisu počkať, pretože niekedy sa práve naoko jednoduché servisy pretiahnu, alebo skomplikujú. Bike by mali zákazníci odovzdávať s vedomím, že tým najväčším problémom ich bicykla nemusí byť práve to a to, o čom si myslia, že je problém, ale závažnejšia porucha môže byť ukrytá v skutočnosti niekde inde.


Spomenieš si na nejakú opravu, servis, ktorý ti z nejakého dôvodu utkvel v pamäti?
Zaujímavých situácií, ktoré nám osviežia každý pracovný deň, je mnoho. Našťastie mám za sebou minimum negatívnych skúseností a skôr sa jedná o tie, ktoré nás pobavili. Zo zásobníka môžem vybrať napr. opravu defektu, kde sme zákazníkovi až na tretí pokus, teda po ďalších troch defektoch v priebehu dňa, našli v plášti drobný kus kovu, ktorý spôsoboval prerezanie duše a pritom sme zakaždým plášť prezreli viacerí mechanici dôkladnejšie a dôkladnejšie, očami rukami, nohami, všetkým, čím sa to robí.

A vo všeobecnosti to môžu byť divoké kombinácie komponentov, ktoré zákazníci nosia a dúfajú, že to naše šikovné ruky dajú dokopy, ale tam naša mágia končí. Pobavia nás aj zákazníci, ktorý nosia na servis predmety ďaleko vzdialené bikom, pretože na skútre, elektrické kolobežky a kolieskové korčule sme si už ako-tak zvykli.

Úspech v oprave často závisí práve na detailoch a v použití správneho a dobrého náradia.

Ak komunikuješ so zákazníkmi, je niečo, čo sa pýtajú najčastejšie? Nejaká najbežnejšia otázka?
Kedy to bude hotové? Koľko to bude stáť? Spravíte to hneď? Samozrejme, že sú to tie prvé a najčastejšie otázky. Pochopiteľne aj my máme najlepší pocit, keď odovzdávame bike, ktorý šlo servisovať ľahko/štandardne a teda sa doba čakania nepredĺžila a s tým súvisí aj cena, ktorá má tým pádom najbližšie k tej cenníkovej, pretože tie ceny sú vyslovene orientačné/štartovacie. Spraviť celý bike a odovzdať ho v ten istý, alebo na druhý deň od doručenia, je super a teší nás to rovnako ako zákazníka, ale nejakým spôsobom sa to týka osudom vyvolených šťastlivcov. Vždy je to súhra viacerých okolností.


Čo bola najhoršia vec, ktorú si na servisovanom biku doteraz videl? Úplne hrdzavá reťaz, ručne navŕtané diery na košík, alebo takéto niečo.
Fúha, tak to si uviedol dosť slabé odvary ako príklady. Jasne, čerstvé psie h… na plášti, kde treba spraviť defekt, vždy poteší. Servisovanie doma vyrobených elektrobikov. Stredy tak zapečené, že na tom ohneš oceľovú tyč, po tom, čo si zlomil už dva kľúče. Klasika - WD40-tkou fajne namazané kotúče na novom biku, že nech to poriadne brzdí. Zvončeky na zjazďákoch. Pavúčie hniezdo v stredovom zložení. Zlomené rámy zlepené lepiacou páskou. Rôzne exoticky smerujúce brzdové páky a celkovo funny kombinácie predstavcov a zahnutých riadítok. Veru, býva veselo v servise .

Čo by si bežným bikerom, ktorí možno len s cyklistikou začínajú a nemajú toľko skúseností, odkázal, aby nerobili s bicyklami. Nejaký odkaz pre cyklosvet.
Tak hlavne, aby si ich nenechali ukradnúť . A aby ich nenechávali príliš dlho bez starostlivosti, nie je to dobrá vizitka. A keď už sa do niečoho chcú pustiť sami, tak nech radšej nerobia niečo, o čom si vopred nenaštudovali dostatočné množstvo článkov a videí, alebo to neprebrali so skúsenejšími kamošmi/servisákmi.

Úspech v oprave často závisí práve na detailoch a v použití správneho a dobrého náradia. A my sme tu pre všetkých, ktorí nejakým spôsobom narazili na limit svojich možností a schopností. Moja obľúbená fráza je, že každý bike je dobrý na to, na čo je vo svojej kategórii určený, pokiaľ je v dobrom technickom stave. Odkaz pre cyklosvet? ...Neprestávajte jazdiť!...


Mal som pravdu v nadpise a v úvode, keď som onálepkoval Andreja ako správne bláznivého? Ďakujem mu za jeho zábavné odpovede a ak ste s Andrejom už prišli do kontaktu, kľudne mu nechajte pod článkom odkaz, učite sa poteší, prípadne ešte odpovie na nejaké otázky, ktoré na neho máte.

Spoznaj našich ďalších kolegov

• Prečo treba dizajn webu meniť a zlepšovať porozprávala Karina
• Fotí, natáča, športuje. Ako si žije svoj sen Marek “Švaco”?
• Poradí aj na základe vlastných skúseností bikerka Denisa
• Náš servisný odborník nielen na ebiky Tibor
• Skladové priestory má pod palcom Josty
• Filozoficky založený IT guru Michal Ráchela
• Naša brigádnička Peťa
• Univerzálny vojak/predajca Martin Talian
• Kuchyňou marketingu vás prevedie Patrik Slabej
• Lietajúci mechanik Jakub
• Výtvarne nadaná posila z expedície Ľubka
• Náš cestný špecialista Cepo
• Najtolerantnejšia manželka cyklistu Lenka