A to ťa pustil? Nebojíš sa sama?

Pustil a nebojím. Ale mám zopár vecí, na ktoré dávam pozor. Dnes ti ich predstavím a možno ti dodajú odvahu a pocit bezpečia k tvojmu prvému viacdňovému výletu.

Plánovanie trasy

Keď jazdím tu doma, tak občas skončím aj na miestach, kde sa necítim najbezpečnejšie, ale vždy sa viem vymotať, viem, kde som. Ale keď idem mimo okolie, ktoré poznám, vždy plánujem trasu viacerými nástrojmi. Trasu naklikanú cez mapy.cz alebo Komoot ešte skontrolujem cez Stravu a pozerám heat mapu, či po nej cyklisti často jazdia. Ak aj náhodou skončím niekde, kde sa mi to nepozdáva, vždy sa radšej otočím a keď som späť v civilizácií, trasu preplánujem.

Osvedčilo sa mi plánovať trasu popri vlakových spojoch. Keby som nevedela fixnúť problém na biku, keby sa pokazilo počasie, mala by som úraz alebo keby som už fakt nevládala, vždy sa dá nasadnúť na vlak. Mysli ale na to, že nie všade sa dá za vlak platiť kartou. Záložná hotovosť je vždy dobrý nápad.

Zdieľanie polohy

Vždy, keď idem sama, zdieľam polohu s mojím priateľom. Ja používam Lezyne cyklopočítač a Lezyne aplikácia v mobile umožňuje pridať emailovú adresu človeka, s ktorým chcem zdieľať polohu. Vždy, keď začnem nahrávať trasu, automaticky pošle email. Strava aplikácia v premium verzii umožňuje to isté cez SMS. Podobnú funkcionalitu majú aj iné cyklopočítače alebo appky. Treba si dať pozor na to, koľko "žerú" baterky, aby sa mobil po 50 km nevybil. Informáciu o tvojej polohe môže známy použiť, aj keby si sa prestala ozývať a chcel by niečo začať riešiť.

Powerbanka

Na celodenné alebo viacdňové výlety si beriem powerbanku a hlavne všetky káble, ktoré potrebujem k nabitiu mobilu, cyklopočítaču, svetiel. Odporúčam nabíjať postupne pred tým, než je zariadenie úplne "mŕtve", lebo keď sa všetko vybije naraz, z jednej powerbanky alebo jednej zásuvky v reštaurácii to môže byť problém nabiť. Plus si beriem jednu univerzálnu USB nabíjačku do zásuvky. Nezabudni si doma všetko skúsiť, ja som si na viacdňový výlet zobrala nefunkčný kábel na mobil a bola som v koncoch.

Bezpečnosť

Vždy dbám na bezpečnosť, nikdy netreba riskovať. Keď príde búrka, tak sa schovám, zabalím do termoizolačnej fólie (úžasne ľahká a funkčná vec) a čakám. Keď sa zotmie, mám svetlo, ktoré "vypaľuje" oči všetkým naokolo a dlho vydrží. Na väčšie výlety si nosím dve sady svetiel. Keď sa pokazí, keď ho v zjazde stratím, vždy mám náhradné (nabité), aj keď už nemusí byť také výkonné. Ráno vyriešim kúpu nového.

Keby sa predsa len niečo stalo

Verím, že nikdy nebude treba ale keď idem na pár dní do zahraničia, priplatím si cestovné poistenie. Niekde v batožine (v mini lekárničke) mám na papieri napísané: kto som, odkiaľ som, krvnú skupinu, choroby, komu volať. Ďalší level “poistenia” môžu byť senzory (a niektoré cyklopočítače), ktoré informujú určených ľudí o páde - túto vec zatiaľ nemám.


Hlavne vždy niekomu povedz, kam ideš, kde očakávaš, že budeš spať. Kde je možné, že nebudeš mať signál. Pravidelne sa ozývaj. Nemusí to byť priateľ alebo rodič. Stačí kolegyňa v práci alebo kamoška, ktorú si stretla na Strave.

Ak máš nejaké svoje tipy, ktoré sa ti overili, hoď ich do komentára, rada sa inšpirujem. Prajem veľa krásnych výletov a odvahu ísť aj sama, je to krásny zážitok. Často sa stretávam s tým, že k ženám sú naopak všetci veľmi ochranárski, pohostinní a milí. Stačí mať len zdravý úsudok, poznať hranice seba a prírody a trochu odvahy.