Apidura Parallels 2021 - mojich 400 km na šupu
Akú vzdialenosť vzdušnou čiarou dokážeš prejsť za 24 hodín počas víkendu s najkratšou nocou v roku? O tom je Apidura Parallels Challenge.
O výzve
Už druhý rok Apidura organizuje Parallels Challenge. Vyhráva ten, kto za 24 hodín prejde najdlhšiu trasu. Jazda sa musí uskutočniť počas určeného víkendu pri letnom slnovrate. Chyták je v tom, že sa meria vzdušná vzdialenosť medzi začiatkom a koncom trasy - teda nie kilometre, ktoré si celkovo najazdil.Plánovanie trasy
Keďže mojím cieľom je najazdiť čo najviac, chcem sa vyhnúť stúpaniam, ktoré by ma spomalili a vysilili. Moje požiadavky na trasu sú jasné:Najlepšie mi pripadalo začínať v noci. Mala som však len dva dni s tým, že v pondelok pred prácou som musela dospať spánkový deficit. Tak som začínala o 10 ráno v Passau, keď už riadne pieklo.
Prvá časť: Passau - St. Polten
Keďže som si nevybrala cestu medzi poliami, ale trasu fakt prekrásnou krajinou, jazdu som si veľmi užívala. Cyklotrasa bola v úžasnom stave, žiadna "panelka". Cyklistov máličko. Na blogu nájdete o nej už veľa článkov. Nemeckú časť som prešla v príjemnom chládku, bez mušiek, s príjemným vzduchom od vody. Jedla som mala dostatok, nemusela som zastavovať, a aby mi nebolo smutno, kamoši mi posielali smiešne fotky, no veru bolo to krásne.Poobede ale začalo piecť. Kto by to čakal? Cyklocesta sa z príjemného lesíka vyhupla na hrádzu, kde som slnku nevedela uniknúť. Na mape som našla jazerá, kde sa dalo kúpať. Do Dunaja som sa bála vliezť, aby som nechytila nejakú „lepru". No tie jazerá boli krásne priezračné. Zmenilo mi to život. Ale asi len na 5 minút. Potom som uschla a bolo to zase rovnaké. Jedno jazero som ešte využila za Linzom. Potom postupne začalo zapadať slnko. Na pumpe som doplnila posledné predražené zásoby jedla. So šerom na mňa prišiel strach, smútok, chcela som byť doma. Ešte som nešla v noci, sama, unavená, v neznámej oblasti.
Druhá časť: St. Polten - Bratislava
V St. Poltene už bola úplná tma. Bola mi zima, nemala som bundu. Nerozvážne som zmenila trasu, aby bola lepšia (priamejšia), ale nevedela som nájsť bezpečnú cestu zo St. Poltenu do Viedne bez kopcov. Chytila ma kríza, nevedela som vyriešiť viac problémov naraz, chcela som to vzdať. No vlak nešiel skôr než o 5 hodín. A čakať sa mi nechcelo. Tak som zavolala domov, posťažovala som sa a išla som ďalej.Bundu som si nakoniec ušila z termoizolačnej zlatej fólie, neskôr nadránom som našla parkovisko, na ktorom vykladali Srbi blšák, tak som si kúpila od tety za 5 € mikinu. Krása, mala som ju oblečenú až do Bratislavy, čo som bola od únavy zamrznutá (aj keď ráno bolo už 30 stupňov). Zaujímavé, ako telo reaguje na pokles tepla a únavu pocitom chladu, aj keď pečie.
Pomotanú trasu som vzdala a zo St. Poltenu som sa znova napojila na moju plánovanú trasu, všetko išlo fajn. Po východe slnka som musela ísť s respirátorom, lebo také „hejná" mušiek nie sú ani pri Šamoríne. Viedeň ma parádne zbrzdila. Strašne veľa prechodov, navigácia na viacúrovňových cestách zlyhávala. Ak niekto poznáte spôsob, ako sa jej rozumne vyhnúť, napíšte do komentárov.
Za Viedňou som chytila poriadny protivietor, ktorý ma sprevádzal až do Bratislavy. Nohy už boli dosť prázdne, ale mala som čas, vedela som, že ďalej než do Bratislavy to už nepotiahnem. Tak som točila a čakala, či prídem domov. Vravela som si, že trénujem hlavu. Ktovie, čo horšie ešte vymyslím.
V Bratislave som bola pred desiatou so 400 km v nohách po 24 hodinách na bicykli. Stretala som cyklistov a vôbec som si neuvedomovala, že majú svoju rannú nedeľnú pohodovú jazdu s kávičkou. Vôbec som nevedela, aká časť dňa je.
Znie to ako morda, bola to morda. Ale mňa to bavilo.
Čo som sa naučila do ďalších výziev
Cez zimu sme s kamošom dali výzvu Orbit 360 km okolo Bratislavského kraja. A veru, je iné ísť sama a niekam, kde to nepoznám. Zistila som, že viem potlačiť viac, nabudúce si budem viac veriť a opäť posuniem svoje limity. Na tieto veci však nesmiem zabudnúť:Bicyklujem rok. A pred rokom by mi takýto výkon pripadal nepredstaviteľný. Obdivovala by som každého, kto sa na niečo také dá. Obdivujem teraz seba? Vôbec. Keď som to dala, už to nie je "cool", už to nie je výzva a musím nájsť niečo ťažšie.
Výsledky nájdete na tomto odkaze. Moju Strava aktivitu si môžete pozrieť tu a moje väčšie aj menšie dobrodružstvá môžete sledovať na mojom Instagrame. Ak máte nejaké tipy a triky, na ktoré ste prišli počas vašich nočných a non-stop výjazdov, napíšte do komentárov.
Komentáre Zobraziť komentáre (41)