Okolo slovenských regiónov: Podunajsko - Štyri mlyny na Malom Dunaji

Na Malom Dunaji sa nachádza niekoľko historických vodných mlynov, niektoré sú zapísané ako pamiatky UNESCO. Je možné ich spojiť trasou, ktorá zaujme nielen po cyklistickej stránke.

Vyrážame v ústrety „placke“

Hoci som z Trnavy, Podunajská nížina mi po niekoľkých rokoch jazdenia už pripadá nudná. Kam sa pozriem, všade rovina a keď sa pridá legendárny „trnafský veter", o zábavu alebo znechutenie je postarané – závisí od vkusu cyklistu. Pred časom sa však konalo podujatie, ktoré smerovalo z Bratislavy k niektorým z vodných mlynov na Malom Dunaji. A to mi nasadilo chrobáka do hlavy. Svoj variant som však nezačínal v Bratislave, ale priamo v Trnave. Trasu som si vyklikal v mapách a hodilo mi to takmer 200 km. Stúpanie však bolo logicky minimálne, takže ma čakal skôr tempársky a čisto rovinársky deň. Cesty som sa snažil vyberať takým spôsobom, aby som išiel v čo najmenšej premávke a spätne môžem konštatovať, že sa mi to podarilo.


Prvou métou bol kolový Némethov vodný mlyn v Jelke, kam som sa vybral smerom na Voderady. Tu sa ku mne na moment pripojila kamarátka a potiahli sme spolu cez Pusté Úľany a Sládkovičovo až do Veľkých Úľan. Krátky úsek po obchvate Sládkovičova je asi jediný na celej trase, kde vás bude čakať hustejšia premávka. Našťastie, ide len o pár stoviek metrov a cesta je tu dostatočne široká. Odtiaľto je to do Jelky už na skok. Tesne pred mlynom sa pripravte na pomerne rozbitú asfaltku, no bohužiaľ, sa to nedá nijakým spôsobom obísť (k mlynu vedie ešte cyklotrasa, tá je však vhodná skôr pre horské bicykle). Následne ma trochu prekvapili pri mlyne, keď si za odfotenie mlynu iba zvonku vypýtali vstupné. V prípade tohto mlynu ma to vyšlo na 2 € za dospelú osobu.

Opäť koly a smola v Jahodnej

Z Jelky som sa vybral smerom do Tomášikova. Cestou miniete areál Aquarea Čierna Voda, kde sa dá okúpať (v horúce dni môže prísť vhod, vstupné je 6 € za dospelú osobu). Navyše budete mať pred sebou opäť prázdnu cestu, i keď pri mlyne zas rozbitú, tentokrát ešte aj vysypanú pomerne hrubými kameňmi. Mne sa však aj tento úsek podarilo, našťastie, prejsť v oboch smeroch bez problémov, padlo iba niekoľko škaredých slov. Vstupné do tohto kolového mlynu činí 1 € za dospelú osobu. Z Tomášikova je to k tretiemu vodnému mlynu v Jahodnej skutočne kúsok. Bohužiaľ, mlyn som obiehal zo všetkých možných strán, ale je ohradený plotom a podľa slov domácich sa k nemu nedá dostať. Zato sa tu nachádza kopec reštaurácií, kde sa môžete občerstviť. Doma som zistil, že neďaleko od Jahodnej stojí ešte mlyn v Dunajskom Klátove, je situovaný na Klátovskom ramene.

Prekvapivo zaujímavé Kolárovo

Posledný vodný mlyn na trase sa dá nájsť v Kolárove. Z Jahodnej je to pomerne ďaleko – podľa máp by sa trasa dala skrátiť o niekoľko kilometrov bližšie nešpecifikovanou cestou cez polia, čo som však po skúsenostiach s príjazdovými cestami k mlynom odmietol riskovať a šiel som radšej na istotu. Mlyn v Kolárove sa od ostatných líši tým, že sa nejedná o kolový, ale plávajúci mlyn. Takisto neleží priamo na Malom Dunaji, ale na mŕtvom ramene. Za vstup zaplatíte opäť 2 €. Okrem mlynu tu natrafíte aj na veľmi pekný riečny kolonádový most, ktorý je v Európe unikátom. Má dĺžku 86 metrov a tým sa radí medzi najdlhšie zastrešené mosty tohto druhu. V Kolárove som ešte minul dosť zaujímavú expozíciu vojenských vozidiel (na internete som to našiel aj pod heslom „Military Museum Kolárovo“), no pre nedostatok času som nemohol zistiť viac. Možno to nejakého fanúšika zaujme.

Ďalšie možnosti

Spiatočná cesta sa dá skrátiť podľa potrieb a výkonnosti, ja som sa vybral popri Váhu až do Serede a v Šúrovciach som sa stočil späť do Trnavy. Pri prejazde Sereďou odporúčam navštíviť Múzeum holokaustu. Pre menej zdatných je tu, samozrejme, možnosť ubytovať sa v Kolárove, prípadne v neďalekom Komárne a celý okruh si natiahnuť na dva dni. Z Komárna môžete ísť do Bratislavy vlakom a trasu tým pádom absolvovať iba jednosmerne.

Niekoľko rád na záver

Ak budete chcieť prejsť trasu rovnakým spôsobom, odporúčam sledovať najmä smer a rýchlosť vetra – mne fúkalo síce menej, ale cítil som sa ako na kolotoči, pretože vietor každú chvíľu menil smer. O vodu sa strachovať nemusíte, koniec koncov ide o Žitný ostrov a môžete poprosiť hocikoho vo dvore, ľudia sú tu ochotní. Takisto dôležitý fakt – celý čas pôjdete po priamom slnku, bez akejkoľvek šance skryť sa do tieňa. Tak sa radšej poriadne ponatierajte (moja koža by o tom vedela rozprávať, a to som túto trasu absolvoval v apríli). Nakoľko trasa k mlynom nie je vždy ideálne značená, odporúčam mať po ruke navigáciu, prípadne aspoň offline mapu. Ak vychytáte dobré počasie, čaká vás na tunajšie pomery nadpriemerne zaujímavá trasa so skutočne minimálnou premávkou, ktorá sa navyše dá skombinovať aj s kúpaním (v lete), prípadne s inými spomínanými zaujímavosťami na trase a natiahne sa to na celodenný výlet.

P.S. komu vŕta hlavou, prečo som z Veľkých Úľan nešiel priamo do Jelky, dôvod je prostý – šiel som nesprávne popamäti a zle som odbočil. Každopádne sa mi trasa aspoň natiahla na vyše 200 km a nájdete ju v sekcii Výjazdy.

Podeľ sa so svojimi zážitkami

Dostal si tiež chuť napísať článok? Výborne, už teraz sa tešíme na zaujímavý text a pekné fotky. Písať môžeš, o čom chceš, podeliť sa dá s tipom na výlet alebo so zážitkami z pretekov. Užitočné pre ďalších bikerov sú tvoje skúsenosti s produktami z nášho shopu, napíš si svoj test bicykla, oblečenia, trenažéra alebo iného cyklovybavenia. Nech všetko funguje ako dobre namazaná reťaz, tu sú užitočné informácie k písaniu článku.