Tip na výlet: Vodná nádrž Nová Bystrica - zo Žiliny cez Terchovú a späť

Najhorúcejší deň u nás si na dlho zapamätám, pretože vznikol tento pekný výlet, na ktorom ma zachránila obyčajná tečúca voda...

Ako sme si minule naznačili pri Ťatliačke, horské chaty sú populárne miesto na to, aby človeka vytiahli hore. Na druhej strane zase voda dokáže motivovať na jazdu v smere horizontálnom . Drobná úvaha na úvod, ale ísť sa previezť „okolo vody“ je podľa mňa tiež menšia disciplína v rámci cyklistiky alebo teda cykloturistiky. Naše malé-veľké Slovesko má aj tu čo ponúknuť a v dnešnom výlete sa pozrieme na hranicu Kysúc a Oravy, kde sa taká vodná plocha nachádza.


Vodná nádrž Nová Bystrica je veľmi dobre „zašitá“, nenápadná a v podstate ju nie je poriadne vidieť zo žiadnej cesty. Nebudú vás tu čakať davy ľudí, najmä z dôvodu, že kúpanie v nej je zakázané a tvorí zásobáreň pitnej vody pre Čadcu alebo Kysucké Nové Mesto. Dá sa k nej dostať pekne po ceste smerom z Novej Bystrice, ale rovnako je „cez kopec“ smerom z Terchovej. Ja som zvolil „maratónsku“ kombináciu zo Žiliny, čo mi nakoniec hodilo takmer 117 km a 2 400 výškových metrov. Ale dĺžka, ani nastúpané metre neboli v ten deň najväčším „nepriateľom“. Ním sa stal africký vzduch (alebo také niečo som započul) a z hľadiska horúčav najextrémnejší deň u nás. Viac už vo videjku a pár info ešte ďalej v článku...

Známe miesta

Úvod zo Žiliny smerom do Terchovej som vo videu len preletel, pretože už sme si ich predstavili. Či už pri výlete na gravel biku popod hrebeň Krivánskej Malej Fatry, alebo počas „korona“ akcie Okolo okresu . No hrebeň ponad Lutiše a hlavne kopec Mravečník vždy odporúčam, ak sa chcete pokochať pohľadom a užiť si nádherné stúpanie. Ale pozor! Hrebeň z Vadičova za sucha, inak to vie poriadne lepiť, Mravečník je potom topka aj za mokra, vďaka šotoline.


Druhý „začiatok“ je teda pri kolibe nad Terchovou, pričom tento výlet mi napadol len pár dní predtým, keď sme sa vracali z Popradu. Zastavili sme sa hore na západ slniečka a ja som si pozrel ceduľky s mapami, rovnako som kukal na mapu, keď sme sa s Adamom vracali z 200 km výletu po Orave. Je tu veľká tabuľa a na nej množstvo zaznačených cyklotrás. Len dodám, že aj vďaka vám a vašej vernosti MTBIKER shopu, môžeme takto podporiť ich tvorbu a udržiavanie.

Okolo Terchovej nečakajte rovinu

Takže okruh, ktorým sa dostanete od koliby k vodnej nádrži, prejdete ju dookola a vrátite sa späť, má cca 50 km a 1 500 výškových metrov. Ale možných alternatív je viacero, keďže cyklotrasy sa tu križujú a viete si zvoliť aj iný variant.


No jedno je isté...okolo Terchovej nečakajte roviny, skôr poriadne strmé kopce. Rovnako sú cesty miestami dosť kamenisté a jednoducho dajú zabrať . Rovnako platí, že ich odporúčam za sucha a nie po dákych extra dažďoch, ak si chcete ušetriť nervy...


Prejazd okolo vodnej nádrže je potom svojím charakterom iný svet. Asfalt, šotolina a pod vami voda. Samotná trasa vás k vode neprivedie, najbližšie budete, ak si odbočíte na priehradný múr (viď titulka). Inak ste stále pomerne vysoko nad hladinou a otvárajú sa zaujímavé panorámy. Najviac sa mi páčila kombinácia vody a Veľkého Rozsutca v diaľke, čo je pre mňa taká netradičná kombinácia .


No a rovnako vôbec nepôjdete po rovine, cesta v podstate ide stále hore - dole a miestami pekne vidíte, ako je zarezaná v úbočí kopca. Ono sa nezdá, ale keďže je vodná plocha taký natiahnutý „slíž“, nakoniec nazbierate takmer 30 km. Len dodám, že cez priehradný múr trasa (aspoň teda oficiálna) nevedie, treba zbehnúť do Novej Bystrice a tak sa dostať na druhú stranu a pokračovať.

Na „žiletku“ opatrne

Možno sa pýtate, či je možné vziať aj cestný bicykel a odpovedám áno aj nie. Áno v prípade, že si chcete odskočiť obzrieť priehradu a následne pokračovať smerom na Riečnicu po ľavej strane (pri pohľade na mapu). Čiže taká zaujímavá vsuvka, pričom sa vrátite po tom istom späť. Ak chcete ísť okolo, určite neodporúčam cestný bicykel a celá pravá strana je ideálna na gravel/MTB.


Aj keď zo začiaku máte jemnú šotolinku, ktorú by nejaké 28 mm plášte s prehľadom zvládli, neskôr sa cesta zmení v podstate na kamenistú zvážnicu, kde čaká aj pomerne dlhý zjazd - čo by bolo na žiletke doslova za trest .

Keď ma teplo skoro dostalo

Ak už čítate/pozeráte moje reportáže a články nejaký čas, zrejme viete, že horúčavy a teplo nie sú moja "šálka kávy". Paradoxne pre výlet som si nakoniec zvolil deň, ktorý bol extrémny aj na pomery horúčav posledných dní. Nejako to proste vyšlo na daný deň a potom si hovorím, že aspoň skúsim, ako bude telo reagovať a trochu si osviežim svoje „limity“. Veď ako sa hovorí, ťažko na cvičisku...

No keď sa priemer v horách, v podstate na Kysuciach ustálil asi na 34 °C, nedokážem si predstaviť, ako muselo byť nižšie/južnejšie. Vodu do seba lejem po litroch, ale skutočná kríza na mňa prichádza pri jazde okolo vody smerom naspäť. Vzduch je tak horúci, že ako dýcham, mám úplne sucho v hrdle...akoby som bicykloval vo fínskej saune. Podobný pocit si vážne nepamätám a môj doterajší limit, teda Súľovský maratón 2016, je prekonaný. Najmä pri jazde okolo vodnej nádrže doslova stojí vzduch, slnko vysoko a voda vo fľaškách, ktorú som nabral v Novej Bystrici, mizne raketovým tempom. Len sa tak z výšky pozerám na nedostupnú hladinu a vidím, ako mi tep atakuje pomaly hranicu anaeróbneho prahu...pričom watty jasne ukazujú výletné tempo .

Spása v Riečnici

Márne hľadám nejakú studničku, alebo miesto na schladenie. Nikde nič, len miestami čierne bublinky asfaltu. V podstate od Novej Bytrice stále stúpam, sem-tam zjazdík, ale všetko len také krátke vsuvky, až dosiahnem nejaký 780 m n. m. a kamenistá zvážnica sa zlomí do dlhého zjazdu. Aj v ňom kukám okolo seba, či neuvidím vodu, no zrazu sa ocitám na známom mieste. Biely kostolík v Riečnici – roky som ho nevidel a zrejme naposledy ešte na 26-palcovom HT, počas našich výjazdov so „starou“ partiou. Kostol je pamiatkou na zaniknuté, resp. zaplavené obce Riečnica a Harvelka. Pri výstavbe vodného diela bol naplánovaný jeho odstrel, ale vďaka snahám tunajších obyvateľov sa ho podarilo zachrániť.


Nikde ani noha, naproti je sedenie a oddychová zóna...tu musí byť aj nejaká voda. A potom ho zbadám...dokonalý, nádherný...vodovodný kohútik . Poviem vám, takú radosť z tečúcej vody som už dlho nemal a človek až v podobnej situácii dokáže skutočne oceniť, aké máme šťastie a bohatstvo v obyčajnej pitnej vode. Hodnú chvíľu sa čliapem, oblievam, odfukujem a až dotieravé ovady ukončujú po čase moje nadšenie. Kúsok za Riečnicou sa napájam na cyklotrasu, ktorá ma odkláňa od vodnej nádrže späť na Terchovú – ako inak zase do strmého kopca a nejakých 200 výškových metrov mi pripadá večných . Dokončujem okruh, no pôvodný plán, že to vezmem ešte ďalej okolo kopca a späť ku kolibe, prehodnocujem.


Spúšťam sa dole do Šípkovej, vybieham v Terchovej a na pumpe si doprajem bufet...myslím, že na dnes stačil, ešte sa musím dostať domov. Tiene už sú dlhšie, zrazu je akosi príjemnejšie a aj obyčajnú asfaltovú cestu domov si vychutnávam. Rýchlosti nad 20 km/h majú svoje plus .

BTW v nedávnom teste high-end nohavíc Premio som spomínal, že soľné mapy berú u Castelli ako česť a známku dobrého výjazdu. Podľa mňa množstvo soli, aké mám na sebe ku koncu dňa, by nastavilo ich nový štandard hodnotenia .


Dúfam, že sa mi podarilo ukázať opäť malý kúsok domáceho prostredia a prípadne inšpirovať k výletu. Ako vždy hovorím, nie je to návod na presnú trasu, ale skôr ukážka. V prípade, že pôjdete len okolo vodnej nádrže, máte výborný rodinný výlet, z Terchovej čakajú aj poctivé kopce, prípadne si pridajte Mravečník alebo hrebeň popod Malú Fatru a máte trasu ako "víno". No a niekedy nabudúce sa zase pozrieme ďalej, smerom na Veľkú Raču, pretože Kysuce toho ponúkajú ešte oveľa viac. Užívajte leto...