Olympijské preteky žien v Tokiu - zlomenina ako najlepšia príprava

Olympijské preteky žien v Tokiu - zlomenina ako najlepšia príprava

Preteky žien boli pohromou pre mnohé favoritky, nechýbali prekvapenia a veľká radosť v jednej malej krajine. A čo ten nadpis? Uvidíte, že všetko do seba nakoniec zapadne...

Včera sme sa pozreli na preteky mužov, dnes prišiel rad na nežnejšie pohlavie. Olympijský úvod som načrtol vo včerajšom článku a teda môžeme skočiť do samotného deja, pretože sa opäť diali veci. Zrejme najviac platí, že olympiáda nie je svetový pohár a o prekvapenia nikdy nie je núdza.

Ale než sa vrhneme na samotné preteky žien, vráťme sa ešte na chvíľu ku včerajšku. Dalo by sa povedať, že obrázky padajúceho Van der Poela obleteli svet viac ako víťazstvo Toma Pidcocka, takže z hľadiska marketingu dobrá práca. Samozrejme žartujem, no Sakura drop by sa podľa mňa mal volať už MVPD drop. A prečo sa ku tomu vraciam? Na videách bolo krásne vidieť, ako si MVDP myslel, že je tam lávka a pred skokom zatlačil riaditká dole, teda "zapumpoval".


Sám sa vyjadril, že mu nikto nevravel o tom, že lávka na pretekoch nebude, čo mi prišlo trochu divné, keď celé štartové pole vrátane jeho „repre“ kolegu o tom vedela. Ono zrejme ten štýl „neriešim, prídem, vyhrám“ sa nemusí vždy vyplatiť, ale na druhej strane to by nebol MVPD.

No v dnešných pretekoch sme už nešťastnú lávku mohli znova vidieť, a napriek tomu sa opäť mohla stať menšia športová tragédia hneď v úvode. Ale pekne postupne...



Odlišné podmienky


Najväčšou zmenou oproti včerajšku je fakt, že v noci pršalo a na pretekárky tak čakalo nemilé prekvapenie. Predstavte si, že je pred vami náročná technická trať, ktorú si postupne najazdíte, nájdete optimálne stopy a samozrejme tlaky a nastavenie...lenže všetko za sucha. V noci zaprší a už nemáte žiadnu šancu si ju „ošahať“ a len čakáte, v akom stave bude počas pretekov. V prípade endura by sa dalo povedať o jazdení „na oči“. Organizátor pre bezpečnosť nakoniec upravil prejazd cez 4 sekcie, prípadne umožnil len tzv. chicken line, teda ľahší variant. Viem si predstaviť, že niektorým to na spánku a pohode pred pretekmi nepridalo. Všetko sa prejavilo hneď po štarte, kedy prvá technická sekcia spôsobila "špunt" a bolo vidieť, ako pretekárkam chýba istota a nevedia, čo majú čakať.



Z toho samozrejme plynú chyby a v nich sa nieslo celé prvé kolo. Nemusí sa jednať len o „držkopády“, stačia aj drobnosti ako pošmyknutia, strata rovnováhy, chyby vo výjazdoch atď. Keď sa prach zmiešal s vodou, vytvorila sa pekne klzká vrchná vrstva, ktorá robila pretekárkam problémy a takpovediac ťahala za nohy. No a práve všetko, čo som opisoval vyššie, ukázalo, kto má techniku prirodzene v sebe a kto jazdí hlavne tak, že sa naučí naspamäť stopy. No a kto je dlhodobo v technike na vrchole? No predsa švajčiarska škola...

Francúzske sklamanie


Veta o dobrej technike vyššie by mala platiť aj o mladej Loane Lecomnte, ktorá zvíťazila na všetkých 4 kolách svetového pohára, pričom každé bolo odlišné. Na suchu, na blate, na klzkých koreňoch, nikde nemala slabiny. V posledných pretekoch v Les Gets bola zrejme jediná, ktorá na kompletne rozmočenej trati nespadla a každý ju už videl so zlatom na krku, vrátane mňa. To síce platilo v prvom, resp. zavádzacom kole, no potom zrazu "sek" a už len cúvala. Či na ňu doľahol tlak, či jej nesadli podmienky (totálne dusno a spara), ťažko povedať, nič k tomu viac nepovedala.



Nevadí, Francúzi mali predsa ešte jedno želiezko v ohni a ním bola Pauline Ferrand Prevot, ktorá vie, ako sa pripraviť na absolútny vrchol. Držala sa v čele, lenže potom prišla cca v 11. min trochu bizarná chyba po výjazde z klopky. Po nej totiž nasledovala akási kamenistá stena, kde bola potrebná rýchlosť, aby sa dala zdolať. Lenže Pauline sa tam zasekla, zvalila sa na bok, bike sa jej zase zošuchol späť dole, musela sa vracať, peši nemohla vyjsť späť...no proste čas bežal a ona stále na jednom mieste. Dokázala sa prebojovať postupne späť ma druhé miesto, ale prišiel defekt zadného kolesa a bol koniec nádeje...z jej výrazu tváre v pretekoch som dostával potom strach a nakoniec skončila na 10. mieste so stratou viac ako 4 minúty.

Ale spolu s Loanou už zrejme spriadajú plány na Paríž, navyše teraz majú výhodu, pretože odveta bude o rok skôr a nie naopak...snáď.


Hviezdam svetového pohára karta nešla


Dvojicu hviezdnych pretekárok „sveťáku“ som už spomenul vyššie, no olympiáda sa nevydarila ani ďalším menám, ktoré boli doteraz v čele pretekov. Taká Rebecca McConnel (AUS) skončila nakoniec posledná klasifikovaná, pričom jazdila pravidelne v top 5. Jenny Rissveds (SWE), víťazka z Ria 2016, bola pasovaná za adeptku na medailu a v pretekoch bola "neviditeľná", skončila na 14. mieste. Laura Stigger (AUT), tretia z Leogangu, vyrazila v prvom kole ako raketa, no potom úplne vyčerpaná odstúpila – Rakušania zrejme teraz ľutujú, že nedali prednosť mladej budúcej hviezde Mone Mittelvallner, ktorá "drtí" súperky v U23. Tá na nedávnom domácom majstráku naložila Laure snáď 4 min, lenže Laura už mala sľúbenú a vybojovanú miestenku na Tokio 2020...no teraz máme 2021, že? Osobne by ma strašne zaujímalo, ako by to nakoniec dopadlo, keby vybrali inak.


Čo chcem ale povedať, olympijské preteky sú veľmi špecifické a že máte formu aj 3 týždne predtým, stále nemusí nič znamenať...najmä, ak sa jedná o „exotické“ destinácie mimo Európy.

Prekvapenia – najmä jedno maďarské


Už ste počuli meno Blanka Kata Vas? Priznám sa, že mne doteraz unikalo, no zrejme už ďalej nebude. Neznáma určite nie je, veď jej patrí celkové víťazstvo vo svetovom pohári v cyklokrose a kategórii U23. Ale zrejme ťažko by niekto povedal, že 19-ročná bikerka z Maďarska sa dokáže prebojovať na konečné 4. miesto.


Spokojná, aj keď nie úplne nadšená, bude aj Anne Terpstra (NED). Tento rok nemala veľmi formu a bojovala skôr o miesta v druhej desiatke. No na olympiádu sa pripravila a jej „loukote“ od Bike Ahead na Ghoste boli zase vidieť vpredu.


Švajčiarsky sen


V úvode som naznačil niečo o švajčiarskej škole a 3 medaily z 3 možných sú dostatočný dôkaz. Zrejme najväčším prekvapením je 3. miesto Lindy Indergand. Špecialistka skôr na short track a šprint (spomínate ešte na disciplínu eliminátor?) je ale výborná v technike a s náročnou traťou si poradila výborne. V podstate do posledného kola „putovala“ so svojou reprezentačnou kolegyňou Sinou Frei. Len 151 cm vysoká bikerka využila svoju výhodu vo wattoch na kilogram a najmä v poslednom kole "za to brala", kde sa len dalo, aby nedošlo na prípadný šprint. Výsledkom je druhé miesto a nám zostáva už len miesto najvyššie.



Zlomenina je zrejme najlepšia príprava na olympiádu


Možno sa pýtate, že je to za čudnú myšlienku, dokonca nadpis celého článku. No ako Tom Pidcock, tak aj čerstvá víťazka Jolanda Neff, majú jednu vec spoločnú. Oboch postihla tesne pred olympiádou zlomenina, aj keď na inom mieste. Klúčnu kosť Pidcocka sme už rozoberali, Švajčiarka si pre zmenu zlomila ruku na 4-krát v oblasti dlane a prstov na Svetovom pohári v Leogangu. No celý príbeh má ešte väčší „hollywoodsky“ nádych, keď si vezmete, že na Vianoce v decembri 2019 spadla na traile, prepichla pľúca a poškodila slezinu. Jej návrat do svetovej špičky rozhodne nebol jednoduchý a chvíľu trval, no čo môže byť lepšia náplasť ako zlato. Navyše v doslova "profesorskom" štýle...aj keď mohlo byť už v prvom kole po všetkom.



Vyššie spomínam už v podstate slávny MVPD drop, kde ženám pridali lávku. Lenže práve tesne pred ňou prebiehal v prvom kole súboj s Pauline Ferrand Prevot a Jolanda ju netrafila, takže išla komplet dole na predné koleso. Nechápem, ako to ustála, nechápem, ako to ustál ten plášť, ale od daného momentu už išla ako raketa dopredu a nedala nikomu šancu. Techniku jazdila "s prstom v nose" a ešte si pískala, jej „kolovrátok“ v kopci fungoval a jazdila osamote na čele. Do cieľa prišla s náskokom 1 minúty a 11 sekúnd. Ak sa pýtate, prečo sa jazdilo len na 1 hod a 15 min, dôvodom bolo skrátenie na 5 kôl z pôvodných 6. V celom štartovom poli zrejme nebol nikto, kto by Jolande víťazstvo po všetkom, čo prežila, neprial. Chapeau...



Poradie na prvých priečkach:


      1. Jolanda Neff (SUI)
      2. Sina Frei (SUI)
      3. Linda Indergand (SUI)
      4. Kata Blanka Vas (HUN)
      5. Anne Terpstra (NED)

Kompletné výsledky nájdet na tomto odkaze.

Vrchol v rámci XCO a v podstate aj v rámci cyklistiky (s výnimkou časovky a dráhových disciplín) máme za sebou. Musím povedať, že vzhľadom na ostatné disciplíny pomohla účasť divákov dotvoriť atmosféru. Rozhodne lepšie, ako prázdne tribúny na basketbale, či pri tenise a pod.



Podobný sumár vrátane včerajšieho som nemal pôvodne ani v pláne písať, no pri sledovaní mi prišlo, že by som sa chcel podeliť o zážitky a navyše...je to predsa olympiáda. Som zvedavý, akú trať pripravia Francúzi, ktorí sú povestní svojou zjazdovou školou. Je možné, že o 3 roky (či koľko) sa budeme pozerať na "mašiny" so 150 mm, jazdci budú mať integrálne prilby a chrániče na kolenách. Nechajme sa prekvapiť...

Zdroj fotografií: Profimedia
report_problem Našiel si v texte chybu?
Páči sa ti tento článok? thumb_up96thumb_down comments 20 komentárov report_problem
clear
Prečo sa ti článok nepáči?
Odoslať spätnú väzbu
Formulár sa odosiela

comment Komentáre

Musíš byť prihlásený, ak chceš vidieť celú diskusiu.
Pridaj komentár
Formulár sa odosiela

Podobné články

Olympijské preteky mužov v Tokiu – písanie histórie aj športové tragédie play_arrow

Olympijské preteky mužov v Tokiu – písanie histórie aj športové tragédie

V rámci disciplíny XCO je olympiáda absolútny vrchol a preteky v Tokiu priniesli všetko...drámu, veľkú radosť aj poriadnu dávku sklamania.
Zaujímavosti z prvého kola svetového pohára v Albstadte play_arrow

Zaujímavosti z prvého kola svetového pohára v Albstadte

Čo zaujalo v prvom kole svetového pohára, aké sú trendy v technike a tiež dojmy našich jazdcov?
Čo nám ukázal svetový pohár v Lenzerheide play_arrow

Čo nám ukázal svetový pohár v Lenzerheide

Pre mnohých záver sezóny, pre ďalších možnosť ďalšej „odplaty“ po majstrovstvách sveta. Alebo aj ďalší dôkaz, že si treba strážiť vnútornú stopu...
keyboard_arrow_up