Prvé zoznámenie s veľkými stúpaniami - Dolomity

Kedy už si pripravený/á na „veľké kopce”? Koľkokrát treba vyjsť na Braunsberg (alebo inú mordu), aby si zvládol/la svoje prvé Passo? Keď máš takú veľkú chuť objavovať, že ťa vynesie hore.

Nemám veľké skúsenosti s vysokohorským počasím ani veľkými a dlhými stúpaniami. No mám veľkú chuť objavovať. Moje veľkolepé plány nevyšli kvôli počasiu, ale podarilo sa mi prepašovať bike do auta na našu nebicyklovú hikovaciu dovolenku.

Cesta pod Tre Cime - najkrajšie stúpanie v živote

Večer sme dorazili do kempu a ja som poskladala bicykel s tým, že si „vybehnem” pod Tre Cime. Bol to doposiaľ najťažší kopec, čo som kedy išla. No ja som vôbec necítila bolesť ani ťažké nohy, udýchala som to. A najlepšie - užívala som si to. Neuveriteľne. Celú cestu som mala úsmev od ucha k uchu.


Stúpanie od kempu začína hneď prudko. Na 1 km Via Monte Piana nastúpam 111 m výškových. Kravičky však kúsok pomôžu, povzbudia. Stúpanie prestane, spamätám sa po tých 8 hodinách v aute a následnej 11 % „facke” na nerozcvičené nohy a zrazu sa všetko otvorí. Nikdy som nevidela také krásne hory, všade. Za každou dolinou, za každým kopcom je ďalšía skalnatá stena alebo štít. Začnem opäť stúpať s priemerom 12.7% ale to si ani neuvedomím. To sa človek len vezie s tak prekrásnym výhľadom a občasným povzbudením od turistov: „Brava!”. Po 4 km som hore na parkovisku, popŕcha, je chladno. Ale mne je to fuk. Ja som vyšla môj najkrajší kopec, s prehľadom, bez utrpenia, s najkrajšími výhľadmi na svete. Samozrejme veľmi subjektívne - všetko odmakané je krajšie a chutnejšie.


Autentická fotka - áno, tvárila som sa takto ako „trubka". Lebo to bolo tak prekrásne! Poobede už nebolo veľa áut, zopár autobusov. Cesta je v super stave, žiadne jamy, zákruty sú krásne klopené a prehľadné. Cítila som sa veľmi bezpečne. V zjazde ma nešmýkalo.

Spokojnosť nebicyklových polovičiek

Parkovisko, ktoré bolo vrcholom stúpania, je super štartovací bod aj na turistiku. My sme to ráno vyšli znovu autom, a Tre Cime sme si obišli na pešo. Super rodinný výlet, ak máte nebicyklovú polovičku. Stačí si predtým ukradnúť hodinu pre seba a „vybehnúť si to”. Len nepodcente počasie a teplé oblečenie.

• Záznam výjazdu
• Inšpirácia na turistiku

Passo Giau - moje prvé veľké passo

Ráno bolo nádherne jasné počasie, lenivosť som ani nezachytila, po kašičke na raňajky som už v tretrách cupitala z kempu. Trasu som plánovala cez komoot appku, tá ma hodila na lesnú mtb trasu, ber ju čert! Kúsok som potlačila, ale prekrásne kopce okolo boli hodné všetkého. A mala som súkromie na cikpauzu.

Českí bratia už aj v Dolomitoch

Cesta je úplne krásna, hladký asfalt, vodiči slušní, pomaly obiehajúci. Zdravím všetkých - „Ciao” sem - „Ciao” tam. Pozdravím dvoch cyklistov a odzdravia mi „Ahoj”. No tak „Ahooj”. Počujem, už len za sebou „Tyjo! Češka!”. Pozdravujem chalanov z Pardubíc - nakoniec sme sa počkali, pokecali. Pardubicie sú známe chemickým priemyslom a pečie sa tam perník. Ešte som stretla jednu taliansku babku, čo si to frčala na elektrobicykli. Naložená, s fotáčikom. Strašne si to užívala, bolo to krásne a inšpirujúce. Keď budem v jej veku, tak si chcem užívať život a bike ako ona.


Cesta prechádza zopár galériami, otvorenými tunelíkmi, takže svetlá si určite nezabudnite, hlavne pre vaše bezpečie. Zákruty sú značenené, spolu ich je tam 29, takže viete aj bez mapy „koľko ešte”. Ale ja som nechcela, aby to skončilo. Výhľady a moja super kombinácia prevodov ma niesli hore, mne len srdiečko jasalo v tej kráse.


Ale koniec príde, ste hore, výhľady sú epické, fúka fúka fúka. Hore v chate si môžete kúpiť „cykločapičku". Do konca dovolenky v nej budem hádam aj spať. Popri ceste parkovalo veľa áut turistov, celé mi to prišlo dosť preplnené. A dala som to opäť „na pohodu”. Už ma len čakal zaslúžený zjazd.

Šmýkanie v zjazde

Zjazd bol super, ani chladno nebolo, výhľady už viete aké boli - krásne. Po ceste je prameň, z ktorého si môžete napustiť vodu do fľaše. Ale v niektorých zákrutách som cítila, že sa mi šmýka zadné koleso. Viete prečo a ako to eliminovať? Mala som čerstvo nahodené metalické doštičky. Plášte vozím Continental Grand Prix 5000. Na Passe Giau môžete tiež „pohikovať" veľa krásnych miest.

• Záznam výjazdu

Som vďačná aj za takúto ochutnávku. Zistila som, že kondične na veľké „passá" celkom mám, že je to krásne a že sa musím vrátiť! Iné to bude s naloženým bicyklom.

Ak máte tipy na to šmýkanie zadného kolesa v zákrutách (možno som si príliš nahlas spievala?) alebo tipy na miesta, ktoré na nete nenájdem, napíšte mi do komentárov, som veľmi zvedavá. A keď na nejakom passe uvidíte žltý bicykel, mušky medzi zubami a budete počuť „Lasciatemi cantare”, pristavte sa, mňa to mega nakopne.