Superior XP 969 – môj prvý poriadny bike a 4,5 sezóny s ním

Rozmýšľal som, ako nazvať tento článok, ktorý som si pripravil. Viem, že je mnoho oveľa lepších bikov. Každý máme iný rozpočet, pre niekoho je dobrý bike za pár stovák, u niekoho hranica začína na pár tisícoch.

Testov bikov je plno, ja žiadny podobný písať nejdem. Tak okrajovo možno aj áno, skôr sa s vami ale podelím o moje zážitky, ktorých nebolo málo, aké úpravy boli na biku podniknuté a podobne. Najviac ma baví písanie z výjazdov, no prečo neskúsiť „dať na papier“ aj niečo iné. Bike sa predávať nejde, komu by to podľa nadpisu napadlo, ide len čisto o nejaké zhodnotenie za uplynulú dobu, čo ho mám.

Na čom, kde najčastejšie a kedy väčšinou jazdím

Momentálne od februára 2017 jazdím na biku Superior XP 969, modelový rok 2017, s pôvodným už len rámom a vidlicou. Jazdím pomerne často, bike má momentálne cca 44 tis. km. Jazdený celoročne a samozrejme nechýbajú MTB maratóny a časovečky do vrchu, všetky pódiové umiestnenia mám práve z nich, na bedňu z maratónu stále čakám. Som z Kežmarku, tak lokality, kde samozrejme najčastejšie jazdím, sú Levočské vrchy, Tatry a Spišská Magura, najčastejšie ale tie Tatry, ktoré mám na „skok“ a lesom som v nich za 40 minút. Ak mám voľno, tak občas aj nejaká tá iná lokalita. Čo sa týka času, tak väčšinou jazdím ráno, teda záleží od práce, keďže pracujem na zmeny. Ale ak sa dá dohodnúť, radšej som poobede v práci a ráno krútim do pedálov.

Február 2017 – kúpa bicykla

Môj predošlý „tátoš“ bol bike CTM Zephyr jazdený od septembra 2012, nebol to zlý bike, taký základ. No preteky ma bavili čoraz viac a chcelo to niečo lepšie. Rozpočet som mal 2 000 €. Chcel som karbón, samozrejme na 29-tkách. Výbavu som veľmi neriešil, tá sa dá vždy postupne prispôsobiť. Samozrejme, aspoň niečo schopné a spoľahlivé. Najprv som popozeral predajne v okolí, čiže Kežmarok a Poprad. No nič som nevybral, buď ma nič nezaujalo, alebo mi nestačil rozpočet. Tak prišiel na rad starý známy „strýko google“. Zaujala ma ponuka predajne v Košiciach, napísal som im požiadavky do mailu a čakal na ponuku. Z nej mi najlepšie vychádzal v pomere cena/výkon Superior XP 969, aktuálny model 2017.


Karbónové HT so slušnou výbavou, vidlicou a kolesami od DT Swiss a pohonom v kombinácii Shimano XT a SLX. Prevody 2x11, hmotnosť 10,5 kg bez pedálov. Cena 1 800 €, bolo rozhodnuté. Bol som aktuálne na pár dní na východe, a tak som to do Košíc nemal ďaleko. Ešte som zvažoval farebný variant medzi čierno-žltou, alebo modro-oranžovou. Kombinácia matnej čiernej a neónovej žltej sa mi ale pozdávala viac a na predajni som si to len potvrdil. Na východe som bol vtedy kvôli pretekom Čergovská stopa, no ten som ešte absolvoval na starom biku. Taká rozlúčka.

Prvé jazdy

Keďže bol február, tak bolo jasné, že prvé jazdy si bicykel užije po snehu. Kombinácia plášťov Rocket Ron a Racing Ralph od Schwalbe na sneh nie veľmi ideálna, ale tak na ten cca mesiac aj niečo sa mi nechcelo riešiť druhé plášte. Prvý výjazd bola Brnčalka. Pamätám si, ako mi bolo trochu na fóre vytknuté, že ho hneď takto „ničím“. No po tej zasneženej „diaľnici“ to bolo, ako keby som si dal „cestný švih“ a na maratónoch si užije toho oveľa viac. Prvé jazdy boli obrovským rozdielom oproti tomu, na čom som jazdil predtým. Už len váhový rozdiel cca 4 kg robil svoje. Vidlica, ktorá naozaj tlmí.

Predtým obyčajná od Suntour, niečo samozrejme pohltila aj tá, no s DT Swisskou na novom biku sa to nedalo porovnať. Taktiež prevody, namiesto trojprevodníka a deviatich prevodov vzadu zmena v podobe dvojplacky a 11-tkovej kazety vzadu. Niektoré prevody ako napr. 26/40 mi prišli zbytočne ľahké a takmer nevyužiteľné. Rýchlejšie na pešo ako na tomto prevode. Po cca 2 mesiacoch čakali bike aj prvé preteky (už ich má za sebou vyše 50). Časovka do vrchu Jarný šprint v Bystričke a týždeň nato Svätojurský MTB maratón na opačnom konci republiky. Na dobré sa zvyká rýchlo a bol som spokojný, kopce mi nikdy nerobili problém a s týmto bikom ich bola radosť jazdiť. Zvýšila sa aj odvaha dolu kopcom, aj keď tú mám stále nie veľmi ideálnu v porovnaní s ostatnými pretekármi na maratónoch.

Prechod na 1x11 – máj 2017

Aj keď bicyklu nebolo čo vytknúť, sériovka dlho nevydržala. Po jednoprevodníku som sa obzeral už pred kúpou biku, no vtedy ešte nebol tak rozšírený a väčšinou bol na drahších strojoch. Pôvodne bol na biku systém 2x11. Prevodníky 26/36 a kazeta s rozsahom 11-40. Väčšinu kopcov som skúšal jazdiť na „veľkej píle“ a takto si pomaly zvykal a po 3 mesiacoch som sa rozhodol, že do toho idem. Kľuky ostali, kazetu s rozsahom som tiež ponechal, prešmykač a kábel preč a namiesto toho SLX prevodník s 34 zubmi. Tam som mal trochu dilemu, aký zvoliť, či 32 alebo 34.

Škoda, že som to neporiešil hneď pri kúpe bicykla, ale nevadí, aspoň som mal skúsenosť aj s dvojprevodníkom a nezažil skok z 3x9 na 1x11 ale trochu postupne. Na to, že môžem prehadzovať len vzadu som si zvykol a prešmykač mi vôbec nechýbal. Do kopcov to stačilo, čo nevyšliapem, už nie je kondičkou ale sklonom, prípadne náročným terénom. Čo sa týka asfaltových presunov, jasné, tam to trochu chýba, ale po asfalte jazdím čo najmenej a ak áno, nepotrebujem ísť 50, pri rýchlosti okolo 45km/h ešte občas pretočím pedálmi vďaka 34-ke vpredu. Takto som bez ďalších úprav jazdil takmer rok.

Čo sa týka skúseností s jednoprevodníkom, tak ak nerátam asi 2-3 spadnutia reťaze, väčšinou na pretekoch, tak maximálna spokojnosť. Na pohone 1x11 som najazdil necelých 29 tisíc km a „vyťahal” 16 reťazí. Čo vychádza v priemere okolo 1 800 km na reťaz. Myslím, že tak akurát. Reťaze, ktoré som jazdil, boli väčšinou radu XT, prípadne XTR. Používam základnú mierku na reťaz a pri 0,75 ide nová reťaz, nečakám, kým to prepadne na mierke 1. Radšej 30 € skôr za reťaz, ako 200 za kazetu. Pôvodná SLX kazeta bola v auguste 2018 po nájazde cca 12 tisíc km vymenená za XTR. Tú ešte mám odloženú v krabici, má síce nájazd takmer 17 tis., no ešte by poslúžila, keďže reťaze boli menené pravidelne.

XT prehadzovačku som „zničil” za takmer 2,5 roka. No je to komponent, ktorý dostáva po reťazi asi najviac zabrať a nájazd 20 tis. km je pekné číslo. Radila spoľahlivo, no ku „koncu jej života” už bol problém ju nastaviť, tak tam šla SLX. Prečo som šiel do nižšieho radu, no vedel som, že ma v blízkej dobe čaká upgrade na 1x12. Ešte sa vrátim k tej prehadzovačke. Ešte aj po takomto nájazde sa mi ju podarilo predať bikerovi tu na MTBIKERi. Využitie mala mať len v zjazdoch, no po vyčistení, rozobratí a výmene kladiek ešte údajne radila spoľahlivo.

Karbón, karbón, karbón

Prvá väčšia úprava prišla na jar 2018. Na začiatku som si povedal, že nebudem gramáriť. Ale v takej, dúfam, že rozumnej miere, ma to trochu chytilo. Veď prečo si trochu nevylepšiť bike. Bike bol pôvodne osadený komponentmi One Race, sedlo Fizik Nisene XS MG. Prišla výmena sedlovky, sedla, riadítok a predstavca. Predstavec hliníkový, ostatné menované karbón. Pozdávalo sa mi viacero značiek, nakoniec som zvolil Ritchey kombináciu Superlogic a WCS. Pomer hmotnosť/cena bol celkom priaznivý. Páčila sa mi aj značka Schmolke, no tam bola cena takmer dvojnásobná, aj keď hmotnosť by šla ešte o dosť nižšie.

Komponenty som kupoval postupne od januára do apríla a na jar sa to naraz nahodilo. Nech nezruinujem účet. Tieto 4 komponenty ma vyšli na 480 €. Hmotnostná úspora 516 gramov. Pol kilogramu už je citeľný rozdiel, no väčší prínos mala kvalita posedu. Sedlo je vždy problém trafiť to správne, no mne sa to podarilo, jazdím ho dodnes a som spokojný. Sedlo je model WCS Streem Carbon, je síce trochu tvrdšie, no mne sa na ňom sedí dobre.

Celodenky už ku koncu výjazdu trochu cítiť, no stále v rámci normy, aj keď som na biku okolo 8 hodín a viac. Sedlovka tiež model WCS, priemer 27,2 mm a dĺžka 350 mm s nulovým offsetom. Mohol som kúpiť 400 mm a nemať tak vysunutú sedlovku takmer na max. Riadítka model Superlogic s dĺžkou 710 mm, tam som veľmi nešpekuloval, okolo 700 mm je taký štandard, aj keď dnes už aj na XC vidieť 760 mm. Predstavec je model WCS C220 s dĺžkou 80 mm. Týmto komponentom taktiež nemám čo vytknúť.

Prechod na bezduše a skúsenosti s nimi

Začiatkom júla 2018 nastal prechod na bezdušový systém. Bola to trochu dilema, či do toho ísť. Aj keď som jazdil duše, defekty boli u mňa výnimočný stav, defekt raz za 2-3 roky. No nakoniec som sa rozhodol pre túto zmenu. Trochu zohral vplyv okolia, keď jazdíte často maratóny, ten vplyv príde. Každý s jednoprevodníkom, 29-tkami, bezdušákmi atď... Čo sa týka plášťov, tak dopredu Maxxis Ikon v šírke 2,2 a dozadu Maxxis Aspen v šírke 2,1. Oba samozrejme s EXO ochranou. Čo sa týka skúseností, tak najväčší rozdiel bol pri tlakoch. Som síce ľahký, no vďaka bezdušákom mi stačí okolo 1,2, max 1,4 aj to vzadu. Ono presný tlak som nikdy neriešil, stlačil prstami a keď sa mi to zdalo ok, tak som to nechal tak.

V zime jazdím plášte Schwalbe Nobby Nic v rozmere 2,25. Tieto plášte sa mi na zimu a moje tatranské výjazdy osvedčili. Fúkam ich na cca 0,8-0,9 bar, na snehu držia fajn, veľa asfaltových presunov v zime nemám, v zime sneh začína za prvou dedinou v smere na Tatry, čiže tých 5 km vydržím aj na mäkších plášťoch, babrať sa mi s pumpou nechce. Ku koncu zimy, ak zvykne byť sneh až od tých cca 900 m, tak ich trochu prifúknem, ale aby boli stále dostatočne mäkké na sneh. Nemám problém aj v zimných mesiacoch najazdiť okolo tisícky km. Škoda, že nemám boostový rám, skúsil by som na zimu niečo širšie, bolo by viac istoty v zjazdoch, aj keď skúseností s jazdou po snehu mám dosť.

Ešte čo sa týka letných plášťov, tak od minulej sezóny jazdím vzadu Maxxis Rekon Race v šírke 2,25. S Aspenom som mal trochu problém, ak bolo na maratóne viac blata, na spevnených povrchoch ale spokojnosť. Na sezónu 2022 možno skúsim značku Pirelli, ich model Scorpion sa mi celkom pozdáva a je na výber aj viacero variantov. Čo sa týka opotrebenia plášťov, tak Maxxis Rekon Race má o niečo dlhšiu životnosť ako Aspen, pri Ikone je nájazd oveľa vyšší, no to je spôsobené aj tým, že je jazdený na prednom kolese.

Rekon Race mi na zadnom vydrží v priemere okolo 4 000 km, Aspen o vyše tisícky menej a tak som musel riešiť výmenu zadného plášťa aj 2-krát do roka, zimu nerátam samozrejme. Zimné Nobby Nic sú jazdené už tri zimy a myslím, že vydržia aj tú štvrtú, ak nevymyslím niečo iné a nebudem skúšať nové plášte. Ich momentálny nájazd je niečo cez 13 tisíc. Ešte som v sezóne 2017 jazdil vzadu plášte od Michelinu. Wild Racer na zadnom vydržal len necelých 1 200 km, čo je pri mojich nájazdoch príliš málo na výdrž plášťa, Wild Grip na zadnom už toho zniesol o dosť viac.


Defektom som sa ale z času na čas nevyhol ani pri bezdušákoch. Paradoxne ten prvý prišiel po mesiaci používania „tejto novinky“. Na Kráľovskom MTB maratóne v Granč Petrovciach. Že mám defekt, som ale zistil až v cieli, teda lepšie povedané už pri nakladaní biku na nosič. Zrejme v záverečnom brode cez potok v dedine som musel niečo chytiť. Do cieľa bez nejakej straty tlaku a bez povšimnutia, unikalo to pomaly. Defekt opravený následne knotom.

Druhý defekt prišiel opäť na pretekoch zhruba o mesiac neskôr na Belianskej 25-ke. Tam to mrzelo viac, keďže som sa držal v úvodnej skupinke. 2 defekty za pomerne krátku dobu, veď pri dušiach som bol aj 2 roky bez defektu. No asi len smola, keďže následne potom už roky 2019 a 2020 boli bez defektu. Tretí defekt bol tohto roku na jednom z prvých jarných výjazdov v Levočských vrchoch, lepšie povedané skôr na konci zimy, tentokrát predné, bez straty tlaku, ale ofŕkanými novými nohavicami.

Tmelu z nich sa mi zatiaľ podarilo zbaviť len čiastočne. No a štvrtý defekt a dúfam, že na dlho posledný, na tohtoročnom MTB maratóne v Jaklovciach ešte v prvom zjazde, tmel pomohol, no musel som riešiť doplnenie tlaku. Za mňa bezdušáky určite odporúčam. Za 3 roky 4 defekty, ideál by bol samozrejme žiadny, ale treba počítať aj s tým, že občas sa „zadarí“. Neraz, ak som nepríjemne trafil kameň, som si povedal, nebyť bezdušákov, tak už mám defekt. Zachránili ma v dosť prípadoch.

Nové kolesá

Myšlienku zaobstarať si nové kolesá som mal v hlave už skôr, no kúpa prišla na jar 2019. Do karbńu sa mi ísť nechcelo, hlavne kvôli cene, zasa nedám si na bike kolesá v cene celého biku. Jedine nájsť poriadnu zľavu. Hľadal som niečo okolo 700 € a zapáčil sa mi pár zapletených kolies od DT Swiss s označením XR 1501 s nábojmi DT Swiss 240. Hmotnosť slušných 1 540 gramov. Predné aj s nahodeným Ikonom a brzdovým kotúčom ukázalo hmotnosť 1 603 g a zadné s Aspenom a tiež aj brzdovým kotúčom 1 678 g. Momentálne majú okolo 20 tisíc km a centrované boli tuším len raz, aj to minimálne.

Kolesá jazdím od apríla do novembra/decembra, teda počas hlavnej sezóny. Na zimnú sezónu používam pôvodný pár kolies DT Swiss X392. Takto mám dva páry kolies obuté bezdušovo na rozdielnych plášťoch. Na akých jazdím, som už spomínal. S kolesami spokojnosť, dostávajú dosť zabrať, hlavne na maratónoch, no bez žiadneho poškodenia. Šírka 22,5 mm je už na dnešné pomery trochu málo, no pôvodné kolesá, čo používam na zimu, sú ešte užšie. Do nových sa mi už veľmi ísť nechce a kolies s klasickými rozmermi osiek je už akosi málo, teda tých kvalitnejších s dobrou hmotnosťou. Čo príde nové a uchytí sa, to postupne vytláča to pôvodné a roky zaužívané, ako je to momentálne s boostovými kolesami.

Prechod na 1x12 a nové brzdy

Asi najväčšia úprava na biku bola na jar 2020. Rozhodol som sa prejsť na systém 1x12 a keďže doteraz som jazdil len na Shimane, tak žiadnu dilemu SRAM vs Shimano som neriešil. Čo sa týka komponentov, tak som zvolil kombináciu XT a XTR, teda XTR mám len kazetu s rozsahom 10-45. Rozsah dostačujúci na moje jazdenie, veď na 1x11 som mal najľahší prevod 34/40. Zvyšok pohonu je XT. Čiže radenie, prehadzovačka, kľuky a prevodník. No a reťaz samozrejme. Kľuky s prevodníkom mohli ostať aj pôvodné, ale nech je to všetko pekne nové, potešilo olepenie fóliou na kľukách.

Konečne ich zboku nezodriem od tretier. Prevodník samozrejme 34-zubový. Pohon má momentálne zhruba 15 tis. km, XTR kazeta okolo 10, na „zimné“ koleso šla SLX kazeta s rozsahom 10-51. Nech mám rezervu na zasnežené tatranské kopce. Pohon stále radí bez problémov. Reťaz tam je momentálne siedma, stále XT, len raz tam šla Deore M6100, ktorá vydržala zhruba 1 500 km. Rekord mám tesne nad 4 000 km na XT reťazi. Nájazd ma milo prekvapil, v priemere mi vydržia okolo 2 tisíc. Je to ovplyvnené rôznymi faktormi, v zime dostáva reťaz viac zabrať, ale už sa mi stalo, že mi XT reťaz v zime vydržala cca 3 tisíc km, ale aj o polovicu menej.

A to mám aj v zime priemer vyše 1 000 výškových na výjazd. Mazivo používam buď Rex Domestique, alebo od Finish Line Ceramic Wet. No s mazivami dosť improvizujem. Momentálne ich mám na poličke asi 5. K dispozícii mám aj celkom uznávaný Squirt, na maratóne som si minule na skúšku kúpil mazivo od Weldtite, keramickú verziu. V zime čistím reťaz po každom výjazde, v letnej sezóne podľa potreby, zvyčajne tak po 3 výjazdoch. Na čistenie reťaze a pohonu používam citrusový odmasťovač Dirt Wash od Weldtite.


Už keď nový pohon, tak aj brzdy. Voľba padla na XTR M9100 v kombinácii s XT kotúčmi. Brzdám nemám čo vytknúť, možno tak cenu, ale je to najvyšší rad od Shimana. Brzdný účinok na moje jazdenie maximálne dostačujúci, len doštičky mám pocit, že ničím častejšie. Ale keď pozriem do mojich štatistických zápisov, tak asi to je len pocit. Už som zjazdil doštičky aj po 1 500 km, no rekord mám niečo cez 6 000. Dosť záleží od počtu pretekov v sezóne a taktiež od ročného obdobia.

Platničky používam od Shimana Resin K03S. V lete ešte prišla výmena pedálov, starší model XT M780, ktoré som jazdil aj na predošlom biku. Nesmrteľné pedále, ktoré nikdy neboli rozobraté, starostlivosť o ne počas takmer 6 rokov jazdenia bola občasné prestrieknutie mazivom, aj to možno len 2-krát do roka. Teraz tam šli nové XTR-ka, tak uvidím, čo znesú. Momentálne niečo cez 13 tisíc a zatiaľ bez problémov. Škrabance samozrejme ani nemá zmysel pri tomto komponente spomínať.

Ďalšie úpravy

Dúfam, že už žiadne nebudú, bike sa už neoplatí nejak vylepšovať, som s ním spokojný tak, ako momentálne je. Či ho časom vymením za niečo iné, to ešte neviem, no jazdí sa mi na ňom dobre. Jediná úprava v sezóne 2021 bola na začiatku výmena za širšie riadítka. Ostal som pri Ritchey Superlogic. Len zmena zo 710 na 740 mm, samozrejme v karbóne.


Ešte spomeniem gripy, pomerne dôležitý komponent, čo sa týka pocitu z jazdy. Na biku boli gripy od Esi. Vždy, keď to už chcelo výmenu, tak som sa vrátil k týmto gripom. Tuším len raz som skúsil gripy od Ritchey. Striedal som tak maximálne farby, čiernu alebo žltú. Vždy som bol s nimi spokojný, príjemný úchop v každých podmienkach, trocha ťažko sa nasadzujú, mne sa osvedčila lekárska vazelína. Túto sezónu ale skúšam zmenu v podobe gripov od Lizard Skins. Nasadzovanie je trochu zvláštne. V balení sa nachádza inštalačná lepiaca páska, ktorá sa nalepí na riadítka, koniec sa zahne dnu do riadítok, strieknete na to okenu a môžete nasadzovať. Ide to oveľa ľahšie ako u Esi gripov. Zatiaľ spokojnosť, úchop pevný, nepretáčajú sa a aj keď som zvolil žltú farbu, pri zašpinení sa dajú dobre umyť.


Čo na záver. Či je tento článok niečim prospešný, to nechám na vás. Chcel som skúsiť napísať aj niečo iné, ako len reporty z jázd a tak mi napadlo rozpísať sa o mojom bicykli.