Rasťo Baránek – výborné 19. miesto na Majstrovstvách sveta vo Val di Sole

Aké to je zajazdiť top 20 na majstrovstvách sveta a na jednej z najťažších tratí, aké vôbec existujú? Viac v článku a rozhovore.

Dnes začneme netradične zjazdom v rámci akéhosi „sumáru“ z uplynulých majstrovstiev sveta, ale je na to dôvod. Práve v ňom totiž naši jazdci zaznamenali výborné výsledky a na legendárnej trati „Black snake“ sa rozhodne nestratili. Len dodám, že trať vo Val di Sole je mnohými považovaná za najťažšiu a kto na nej dobre zajazdí, rozhodne nie je dielom náhody. Začnime ale pekne postupne...

Tohtoročné MS by sa dali nazvať aj veľkým návratom legiend. Medzi ne sa totiž už dávno predtým radil Juhoafričan Greg Minaar, doteraz 3-násobný majster sveta a 39-ročná stálica zjazdu. Jazdci prichádzajú a odchádzajú, no Minaar na svojom Santa Cruze je stále tu . Svoj prvý titul vyhral pred 18 rokmi, ale na trati vo Val di Sole sa mu nikdy v kariére nedarilo. Už v tréningoch naznačil, že tento rok bude o niečo inom a že sa aj vo svojom veku dokáže stále zlepšovať. V doslova nervydrásajúcom finále potom získal svoj 4. titul. Len 0,227 tisícin sekundy skončil za ním Benoit Coulanges z Francúzska, tretie miesto bral so stratou 0,441 tisícin Austrálčan Troy Brosnan. Medzi ženami sa z titulu radovala Myriam Nicole z Francúzska.

Ak ste ale sledovali prenos na Redbull TV, prvým, koho jazdu ste mohli vidieť, bol práve náš Rasťo Baránek. Výborným výkonom si prišiel v tom čase pre 4. miesto, no dôležitejší bol časový odstup. S tým, ako išli ďalší a ďalší jazdci, bolo jasné, že jeho čas bude skutočne kvalitný. A výsledok? Konečné 19. miesto a strata na víťaza cca 8 sekúnd. Poviete si, že možno veľa, no ak aspoň trochu sledujete svetovú špičku, je to výsledok slovenského zjazdu, ktorý rozhodne stojí za pozornosť. Veď už taký 10. Luca Show strácal nakoniec cca 5 sekúnd.

Rasťovi som hneď obratom písal, či by sa nepodelil o pár svojich dojmov a tie nájdete v menšom rozhovore nižšie.

Ahoj Rasťo, popíš nám tvoju jazdu, prípadne čo všetko tomu predchádzalo. Veď strata cca 8 sekúnd na MS a na trati ako Val di Sole rozhodne nie je veľa.
Moja jazda bola dobrá, vedel som, že fyzicky to bude úplný „masaker" ale rozhodol som sa ísť od začiatku 100 % a vydržať vo vysokom tempe čo najdlhšie. V spodnej časti trate som si hovoril, že trochu zariskujem a nespomalím, aj keď som unavený a snáď to udržím do cieľa. A podarilo sa. 

Výsledné 19. miesto berieš predpokladám ako veľký úspech. Mohol si spraviť niečo lepšie alebo cítiš, ze si dal svoj momentálny limit?
Áno, beriem to ako veľký úspech, vlastne asi najväčší, aký mám. Myslím, že včera to bolo moje maximum a urobili sme všetko, čo sme mohli a bolo v našich silách, aby sme boli ja aj bike dobre pripravení. Vždy je samozrejme priestor na zlepšenie, takže sa budem snažiť nájsť spôsob, ako ísť ešte lepšie a rýchlejšie.

Aké su pocity na štarte pretekov ako sú MS? Pomáha ti ten „stres“ podať lepší výkon alebo skôr opačne?
Popravde, nemal som veľký stres, dobre viem, že nejdem vyhrať ani stáť na pódiu, vtedy je to psychicky oveľa náročnejšie. Chcel som dať dobrú jazdu, takú, ako som natrénoval a nad ničím iným som veľmi nerozmýšľal. Na štarte som si dal 10 min trenažér na zohriatie, rozcvičku, povedal som si „snaž sa, chlape", dal okuliare a išiel ,

Mal si z nejakej sekcie vyslovene strach, či veľký rešpekt?
Nie, nebál som sa nikde a trať sa mi veľmi páčila. Jediný stres bol z toho, či dokážem dať celú trať naraz v poriadnom tempe. V tréningu, keď som jazdil trať na úseky, som išiel rýchlo a bál som sa, že to nebudem schopný zopakovať, keď pôjdem bez zastavenia.

Čo si si hovoril, keď si potom prešiel cieľom?
Keď som prešiel cieľom, tak som lapal po dychu.... Otočil som sa na časomieru a videl som, že som štvrtý, ale zabudol som sa pozrieť, aký som mal čas. Tešil som sa, že by som mohol byť opäť v top 30 a Wizo na mňa kričal z tribúny, že supeeeer. Navyše som videl, že som aj pred Adamom Rojčekom a to vždy znamená, že som išiel dobre resp maximum, čo viem.


Kde cítiš, že treba ešte zapracovať po tejto skúsenosti?
Zistili sme, že treba jazdiť. Ale to vlastne vieme už dávno. Nič na svete ťa na takúto trať nepripraví. Ani posilka, ani enduro, ani nič. Zjazdový bike a ťažké trate. Jazdiť celé jazdy a merať si časy. To by nás podľa mňa vedelo posunúť ešte ďalej. A samozrejme lepšie nastavený bicykel - s počítačom a zbieraním dát, ako sa to aktuálne v elitných tímoch robí. 

Upravoval si nejako nastavenie biku pre túto trať? Prípadne nejaké ďalšie zmeny, ktoré si spravil?
Keďže je trať strmá, dával som pod predstavec podložky, aby som mal vyššie riadítka. Vo vidlici mám na test špeciálny doraz, ktorý funguje výborne. Skúšal som aj 450lbs strunu, aby som mal väčší sag ale vrátil som sa naspäť na 500lbs, akú jazdím bežne. Nahodili sme dopredu aj dozadu 220 mm kotúče, pretože na trati sa neustále brzdí a to je asi všetko z nejakých špeciálnych úprav. 

Prezraď, na aké tlaky sa fúkajú plášte pri podobnej trati plnej obrovských šutrov.
Keďže jazdím inserty, tak nemám úplne vysoké tlaky. Vpredu som mal 1,7 baru a vzadu 1,9. V podstate jazdím takýto tlak skoro vždy. Ak nie je na trati veľa kameňov, tak niekedy dávam 1,6 dopredu a 1,8 dozadu. 

Čo hovoríš na Grega Minaara a jeho výkon? Je to pre teba motivácia, že aj v takom veku sa dá jazdiť na tejto úrovni?
Z Grega sa veľmi teším. Všetci sme mu to veľmi priali. Ja osobne by som sa tešil, aj keby vyhral Loris Vergier, ale keď sme videli Grega v tréningu, bolo jasné, že bude adept na víťazstvo. Vážne letel, stále pozeral stopy a riešil všetky detaily. Je neuveriteľné, že je stále tak dobrý a rýchly. Myslím, že to nie je vôbec bežné a ja v 40tke asi vyhrávať tituly majstra sveta nebudem, ale človek nikdy nevie . 


Predpokladám, že svoj cieľ si na MS splnil...aké sú tvoje ďalšie plány? Kedy príde oddych?
Vždy som chcel zajazdiť top 30 na svete a zrazu som sa dostal aj do top 20. Tak neviem teraz, top 10? Ale nie, uvidíme. Budem sa snažiť stále napredovať a hlavne zostať zdravý. Budúci víkend nás čaká Svetový pohár vo Švajčiarsku a odtiaľ ideme domov. Potom máme ešte Majstrovstvá Slovenska na Kubínskej Holi a potom bude oddych. Plánujem dovolenku s frajerkou a určite chodiť na ryby. Jazdenie ma samozrejme baví a navyše, keď sa darí, je to perfektné, ale už sa neviem dočkať byť doma a na chvíľu trochu spomaliť .

Širší kontext

Myslím, že samotný výsledok a jeho kontext lepšie pochopíte, ak ste videli aj náš nedávny spoločný rozhovor. Okrem toho, že sme pojazdili pár lokálnych trailov nad Považskou Bystricou, pozreli sme sa najmä na prípravu a rozdiely oproti svetovej špičke. Čo všetko treba pre podobný výsledok obetovať a ako vlastne zrýchliť a nezabiť sa pri tom . A tiež o tom, ako mu vlastne tvorba videí a obsahu pomohla pri „vrcholovom“ zjazde vôbec zostať. Navyše sme to zakončili práve než odišiel do Talianska a než zahájil finálovú prípravu, ktorej vrchol boli práve MS.

Rasťo nebol jediný

Výborný výkon v kategórii elite podal aj Adam Rojček, ktorý obsadil konečné 33. miesto so stratou 12,396 sekundy. Medzi mužmi juniormi sme mali zastúpenie v podobe Patrika Chomista, ktorý skončil na 35. mieste. Kompletné výsledky nájdete na tomto odkaze.

Ale želiezko v ohni sme mali aj v podobe mladej a veľmi talentovanej Simony Kuchyňkovej. Napriek pádu, počas ktorého si zlomila zápästie, vybojovala medzi juniorkami 4. miesto.

Navyše to nebola jediná „patália“, doslova na poslednú chvíľu musela riešiť zapožičanie biku. Ale práve o Simone a jej dojmoch bude ďalší článok, takže viac sa dozviete čoskoro .

Zdroj fotografií: Piotr Staron