Simona Kuchyňková – pre 4. miesto v zjazde na MS so zlomeným zápästím

Keby bolo kedy, ale v zjazde na majstrovstvách sveta sme sa skoro mohli radovať z medaily. Hlavné je, že Slovensko má v gravity disciplínach skutočne veľký talent.

Že na nedávnych MS vo Val di Sole najviac zažiarili naši zjazdári, sme už písali v nedávnom článku, kde sme sa pozreli na dojmy nášho Rasťa Baránka. Ale on nebol jediný, mladá Simona Kuchyňková dokonca útočila na medailu v juniorkách, kým neokúsila tvrdosť talianskej zeme. Nakoniec došla aj so zlomeným zápästím na 4. mieste, len kúsok od medaily. Presnejšie asi 2 sekundy od bronzu a 5 sekúnd od striebra. A pritom sa na zjazd veľmi nešpecializuje a venuje sa hlavne pretekom v endure a samotná cesta, či príprava do Val di Sole bola trochu taký „freestyle“ .

Ale viac o Simone sa dozviete neskôr, kedy sa za ňou zastavil aj s kamerou Tomáš a spravili spolu rozhovor. Ja som sa dnes zameral ešte na samotné „majstrovské“ preteky a poprosil Simču o pár stále čerstvých dojmov.

Ahoj Simona, prosím ťa, trochu sa čitateľom predstav.
Čaute, volám sa Simča Kuchyňková, mám 17 rokov a jazdím za OKOEVERYWHERE Racing.

Zameriavaš sa, ale predpokladám, viac na enduro.
Primárne sa venujem enduru, ale tento rok bol dosť hektický, a tak sa mi naskytla možnosť skúsiť aj zjazd.

Čo všetko obnáša príprava na podujatie, ako sú MS? Robila si niečo inak ako zvyčajne?
Ako som spomínala, sezóna bola taká hocijaká, aj kvôli covidu aj zo zdravotných dôvodov, a tak som do sezóny naskočila bez akejkoľvek prípravy...dosť freestyle haha... Takže moja príprava bola poskladať bike a dať si pár jázd na Kubínke, čo sa samozrejme nedá porovnať s Val di Sole, ale aspoň niečo.

Čo tie patálie s bicyklom, kedy to na poslednú chvíľu zachránilo CTM a poskytlo „zjazďák“?
Vo Vrátnej na SPDH som sa zo dňa na deň rozhodla ísť s chalanmi do Mariboru, a rovno som sa spýtala Tomáša Tótha z CTM Racing Teamu, či by mi vedel požičať zjazďák. Tomáš mi ho ochotne požičal (ďakujem!), a so Šmerdom sme ho poskladali týždeň pred odjazdom. Bolo to všetko dosť narýchlo, ale nakoniec to za to stálo!


Aké boli tvoje prvé pocity z trate, ktorá patrí medzi najstrmšie a vlastne najťažšie na svete?
Prvé pocity boli také, že Maribor bol oproti tomuto flowtrail. Trať bola široko vypáskovaná, a tak sme mali milión možností, kadiaľ ísť. Mne osobne vcelku sedela, bola extrémne technická, dlhá a „sakra" náročná. Na takúto trať sa nikde inde nedá pripraviť a bola to výzva ísť odhora dole v kuse. Sranda bola, keď som chalanom opisovala stopu v rockgardene, ale paradox je, že celá trať bola jeden veľký rockgarden.

Mala si z niektorých sekcií pocit, že je to cez tvoj limit, alebo sa všetko podarilo dobre najazdiť v tréningoch?
Nepovedala by som, že cez limit, ale časom sa trať tak brutálne vyjazdila, že stopy, ktoré som mala najazdené, boli neskôr rozbité, tým pádom pomalšie a vyčerpávajúce, preto som ich každý deň musela meniť vzhľadom na podmienky.


Kedže si dostala bike na poslednú chvíľu, nebol problém ho „vyladiť“? Alebo sa všetko podarilo včas stihnúť?
Vďaka Šmerdovi som mala bike naladený tak, ako bolo treba, zvykla som si rýchlo, akurát niekedy som mala pocit, že problém bol medzi rajdami a sedlom.

Ako sa cítiš na štarte, keď vieš, že ideš MS...pomáha ti ten tlak alebo je skôr na obtiaž?
Na štarte sa snažím rozdýchať sa a sústrediť už len na trať a seba samú. Samozrejme nejaký tlak a stres tam je, keďže chcem vždy zajazdiť čo najlepšie. Ale akonáhle tam blikne zelené svetielko a vyštartujem, už len robím to, na čo sme trénovali.

Aké boli podmienky na trati v ten deň?
Celý týždeň sme jazdili na totálnom prachu, ale čo čert nechcel, v sobotu večer prišla lokálna búrka, ktorá z trate urobila ešte väčší extrém. My ako juniorky sme mali tréning aj finálky ako prvé, takže blato sme si viac-menej odskákali. Pár stôp som zase pomenila, ale nie nejako radikálne, skôr som si ich prispôsobila k podmienkam, aby som sa vyhla zbytočným pádom haha...

Ako prebiehala tvoja finálová jazda?
Veľa ľudí taktizovalo, a na začiatku sa šetrili, aby vedeli aj v dolnej časti stále pracovať s bikom a nie on s nimi. Ja som sa rozhodla pozbierať posledné sily a ísť naplno odhora. Samozrejme som si uvedomovala, v akom stave je trať, ale zísť ju bez chyby bolo takmer nemožné, a len výnimkám ako Rasťo Baránek sa to podarilo! Všetko mi vychádzalo, ruky pracovali, nohy šliapali, ale v strednej časti sa mi podarilo preletieť cez horizont, za ktorý som nevidela, spadla som a zlomila zápästie. Hneď som brala bike, pískačom som zakričala „im okey" a švihala nejako ďalej do najväčšieho rockgardenu.

Stále nerozumiem tomu, ako sa dá dôjst do cieľa zjazd po tom, ako si zlomíš zápästie . Veď pri tých rockgardenoch musíš držať pevne rajdy...fakt si necítila bolesť?
Tak adrenalín prúdil ako divý, ale ruka mi tak či tak skákala na gripe a nebol to ideál. Sama neviem, ako som sa dostala dole haha...


Na víťažku si stratila 15 sekúnd. Viem, že keby je keby...no keby nebolo pádu, na aký čas alebo umiestnenie to mohlo byť?
Chýbalo mi necelých 5 sekúnd na 2. miesto, takže to by bolo asi najreálnejšie, nebyť pádu. Stratila som veľa sekúnd pádom, z ktorého som sa musela rýchlo otriasť a nahnať naspäť rýchlosť a ešte k tomu som sa snažila znova nespadnúť.

Kde sú podľa teba ešte tvoje najväčšie rezervy po porovnaní so svetovou špičkou?
Sila. Ako som spomínala, štartovala som sezónu bez akejkoľvek prípravy, a je to cítiť. Po technickej stránke si nemyslím, že zaostávam, ale limituje ma tá silová. Samozrejme nejaký faktor zohrávalo aj to, že na zjazďáku som sedela 4-krát a je to rozdiel voči enduru.


Ďalšie ciele a plány do sezóny?
Ak by som nebola zranená, tak už som na ceste na svetový pohár v endure EWS Crans Montana a Pietra Ligure. Teraz ale budem mesiac off, potom si podľa zápästia „struhnem" nejaké lokálne preteky a začína sa mi zimná príprava.

Zdroj fotografií: Marek Moravík