Moja dokonalá MTB trasa - 165 km/5 400 m plných výhľadov, hrebeňov a trailov

Už ste si niekedy položili otázku, ako by vyzerala vaša dokonalá trasa? Ja som ju skúsil vytvoriť podľa mojich predstáv a výsledok môžete posúdiť.

Niekedy sú podobné nápady spontánne, niekedy si ich človek drží v hlave a teší sa, až príde ten správny čas. U mňa bol prvotný impulz snáď ešte priamo počas pretekov Spišských 333 Extreme, či tesne po nich. Keď som sa pozrel do mapy, v podstate sme sa motali na všetky smery, vymietli snáď všetky lokálne „C“ a prvotným zámerom akcie bolo spropagovať región a jeho cyklotrasy...za jeden deň. Dlhé hodiny v sedle sa mi páčia, je to iné, ako keď si prejdete jednotlivé časti postupne, ale to sa už opakujem. Takže hneď si hovorím, čo tak si potom „vyklikať“ nejakú vlastnú trasu. Takú, ktorá bude presne podľa môjho gusta a kde bude všetko, čo ma na MTB baví.

Uvediem na pravú mieru, že Spiš bol impulz a nechcel som si robiť niečo rovnaké. Veď 320 km na biku za jeden deň je vážne trochu na hlavu a na trati bolo kopec miest, ktoré by som v tej vlastnej oželel. Hneď hovorím, čo taká moja trasa musí obsahovať:

• veľa výškových metrov, menej kilometrov
• dlhé stúpania
• úseky po hrebeni
• technické úseky a traily
• šotolinky
• byť stále v „objatí“ hôr
• jeseň a farby

Okamžite mi napadla oblasť Veľkej Fatry, Nízkych Tatier a Starohorských vrchov. Veď si môžem spojiť Malinô brdo, resp. trail Okolo Sidorova s Laskomerským trailom, medzitým jazda po hrebeňoch, legendárny rockgarden z Kečky a finále na Krížnej...to je ono.

V podstate celú „sezónu“ sa teším, až si svoju vysnívanú trasu prejdem a skúsim vám ju sprostredkovať. Dal som dokopy menší MTB „Avengers" tím a výsledok nájdete nižšie. A kto má chuť viac čítať, nižšie nájde ešte kopec textu a obrázkov...veď ma poznáte, aj keď teraz som zvolil trochu odlišný prístup. Rovnako do článku pridám aj popis výbavy a ďalšie detaily.

MTB Avengers

Čo ma rovnako bavilo na Spiši, bola spoločná jazda so Stanom. Predsa len u podobných akcií to vážne pekne ubieha, alebo ako hovoria u susedov: „Ve dvou se to lépe táhne“ Hlavne vtedy, ak si rozumiete, ste na tom podobne a na jednej vlne – výkonnostne aj hlavou. Stano ma navyše zavolal na Spiš a ja som mu na oplátku chcel ukázať môj „výtvor". Navyše okrem Krížnej v podstate nič iné nepoznal, o to viac som sa tešil. A jeho superschopnosť? Ak už sa ide 10 hodín a treba pokračovať, Stano pôjde aj ďalších 20 hodín a je jedno, aký kopec sa pred neho postaví. Presne ako v závere Spiša, kedy mi „kľakla“ kamera, zamrzlo GPS a s tým išla trochu dolu aj moja morálka...

Ale možno by nám bolo ešte veselšie v trojici. Vedel som, že do nášho tempa a plánu zapasuje aj popradský Rambo, resp. Hulk, keď už tvoríme Avengers. Kto pozná Jančiho, vie, že ten človek ani 3 sekundy neobsedí a jeho program je s prácou a rodinou vyťažený do poslednej sekundy. Preto neuverím, až kým zrazu neotvorí dvere na našej chalupe. A schopnosti? Keď príde na hrubú silu, watty a protivietor, bude jasné, kam sa schováme. Navyše Janči sa „vytasil" s najväčším batohom a ládoval do neho všetko, čo bolo treba.

No a ja? Imroman, to je skoro ako Ironman, no nie? Mojou úlohou bolo najmä plánovanie, odhad tempa a presný timing. Chcem sa zladiť s Lenkou na Kečke, nech nás príde pozrieť aj s mladým a potom zase máme rande s Adamom, nech zachytí naše finále na Krížnej. Navyše so všetkou tou elektronikou, ako sú 2 kamery, GPS, mobil, wattmeter, bezdrôtové radenie a sedlovka, sa už jedná o riadne high-tech brnenie


GPX a záznam celej trasy nájdete v sekcii Výjazdy.

Pripraviť motory

Ako to býva, každý má svoje vlastné rituály, najmä čo sa týka prípravy na nejaký dlhý výjazd. My so Stanom sme si pekne pripravili jedlo, bagetky, tortily, na sladko, na slano, premýšľali sme, čo vezmeme...Janči to veľmi neriešil, čo bolo, natlačil do veľkého batoha, zmestilo sa mu tam toho viac než dosť a však nejako bude. Štart som stanovil na 6:30 ráno, predsa len je už offseason, tak to netreba hrotiť.

Poznámka do denníčka: Vstávam o 5:00, zakúrim v peci a „tlačím" vločky, nech mám na „všetko“ čas, pridáva sa aj Stano. Je 5:50, Janči ešte pod perinou. Je 6:10, Janči už oblečený a po raňajkách. Ako som si aj myslel - každodenný skorý tréning pred prácou z neho spravil vyladený stroj rannej efektivity.

Šturec a Liptovské Revúce – žiletkársky začiatok

Aj keď moja trasa má v názve MTB, úvod je paradoxne skôr v štýle gravel. Začíname totiž pre mňa lahôdkovým stúpaním do sedla Veľký Šturec. Šotolina, serpentíny a cca pol hodina do kopca. Už som to niekde písal, pre mňa sa jedná a top „gravel“ stúpanie, ideálne aj po daždi a môžem sem prísť hocijako unavený, vždy si ho užijem. Rovnako zjazd, kde zase treba odhadnúť náklon v hustej šotoline, či sem-tam preskočiť rigol. Síce začíname za tmy, no v zjazde už svetlá nepotrebujeme. Čaká nás aj najdlhší úsek po asfalte do Liptovských Revúc, kde už ide Janči hneď na špicu.

Poznámka do denníčka: V pelotóne je zatiaľ ticho, asi tým skorým ránom. V zjazde do Revúc sa ma Stano pýta, či som spravil trasu pre „žiletky“. Veď počkaj...

Smrekovica

Náš legendárny kopec, na ktorý sa napojíme cca v druhej polovici z obrovskej zvážnice. Síce je dnes teplejšie ako minulé dni, pričom v doline bolo ráno 4 °C (predtým okolo 0), no pridal sa celkom nepríjemný vietor. Navyše na zvážnici je množstvo kameňov, no zase ponúka parádne výhľady na Choč, Ružomberok a hlavne hrebeň Nízkych Tatier. Ten je ešte jemne v oblakoch a na našej časti Veľkej Fatry sedí čapica z hmly. Na asfalt sa napojíme v najväčšej serpentíne a ukrajujeme metre ďalej. Hrebeň sa ale rýchlo blíži.


Poznámka do denníčka: Jančimu asi Davor (dodávateľ Sportful na SVK) zaplatil nejaké extra promo. Už vyťahuje ďalšiu bundu, neustále sa prezlieka a mení. Neskôr na pumpe zase vyťahuje asi všetky mne známe produkty od PowerBar.

Hrebeň zo Smrekovice

Najväčšou výhodou, ak idete na Smrekovicu a máte MTB, je možnosť pokračovať, smer Malinô Brdo. Odmenou je naozaj parádne jazdenie, skaly, chodníček, ste vysoko nad všetkým, za mňa úplná radosť jazdiť. Škoda teraz tej hmly, najmä keď vychádzame na najvyšší bod a sme vo výške cca 1 460 m. Navyše z tej hmly mrholí, čo mi osobne nevadí, akurát sú kamene klzké, nekonajú sa panorámy a duje. Inak je ale krásne sucho, užívam si skaly a kľukatý trail. Po zjazde z Nižného Šiprúnskeho sedla začína presvitať slnko cez hmlu a prichádza parádne divadlo...úsmevy pribúdajú.


Poznámka do denníčka: Jančiho tá hmla a vietor trochu ubíja, no prvé lúče slnka ho začínajú prebúdzať. Na chvíľu ich púšťam dopredu a Stano hneď v prvom zjazde takmer hodil tigra...to je asi za tú poznámku o „žiletke“. Som zvedavý, čo chalani povedia na Sidorovo.

Trail okolo Sidorova – malý MTB raj

Pôvodný zámer bol zbehnúť z hrebeňa trailom na začiatok Malina a tak k Sidorovu, lenže pár dní dozadu som tu bol, pričom orientácia svahu a nočné mrazy spôsobili, že v hlinených klopkách bol vážne masaker. Držalo sa v nich lepivé blato, hrozne šmýkali a len som nadával...a lepivé blato do mojej ideálnej MTB trasy nechcem, stačili mi Rajecké. Takže zbiehame klasicky po cyklotrase a čaká nás nádherné Sidorovo. V podstate sa jedná o výrazný kopec odsadený od Malina priamo nad Vlkolíncom, okolo ktorého ide trail. Skutočný skvost, ideálny povrch, žiadne blato, lístia tak akurát pre atmošku ale ešte nie veľa, aby prekážalo...veď vo videu všetko najlepšie pochopíte. No a keďže nie sme „bábovky", výstup naspať ide samozrejme po výstupovom traile plnom koreňov. Len už nestíham toľko fotiť, stačí mi obsluhovať 2 kamery a popri tom jazdiť.

Poznámka do denníčka: Trasa začína ukazovať svoj charakter, Stano je už teraz nadšený. Dúfam, že na Cyklokorytničke uvisím, stavím sa, že Janči bude ťahať ako „kôň" v tom protivetre.

Práve Smrekovicu, hrebeň, či trail okolo Sidorova sme si už spolu prešli v krásnych mrazivých podmienkach. Vzhľadom na blížiacu sa zimu myslím aktuálne, článok a video nájdete tu.

Cyklokorytnička – visíme v háku

Trať, po ktorej kedysi jazdil vláčik z Ružomberka do kúpeľov v Korytnici, slúži výborne aj ďalej, ako cyklotrasa. Vďaka nej sa viete vyhnúť otrasnej hlavnej ceste, jemná šotolina bude výborná aj na gravel. Za nami je je cca 55 km a 1 850 výškových metrov. Paradoxne práve teraz si vytrpíme so Stanom najviac, Janči ide na špicu a ťahá asi 10 km k pumpe v Litpovských Revúcach.


Poznámka do denníčka: Nečakal som, že si najviac vytrpím na Cyklokorytničke. Neznášam roviny, Stano má asi rovnaký pohľad. Ale po tom, ako nás Janči „ponaťahoval“ už vidím radosť a úsmev na jeho tvári.

Hiadeľské sedlo

Po pauze a kávičke na pumpe nás čakajú Nízke Tatry, teda prejazd cez Korytnicu a stúpanie do Hiadeľského sedla. Vietor rozfúkal mraky, postupne sa ukazujú okolité kopce, slnka je čoraz viac. Z Hiadeľského sedla začína další „topkový“ úsek, ktorý tvorí traverz Kozieho chrba smerujúci až na Kečku.

Ako stroje, pred ktoré niekto postavil "len" ďalší kopec.

Ak nás sledujete pravidelne, tento úsek sa jazdí aj v rámci pretekov Donovalský drapák, z ktorého už máme viacero reportov a videí. Lenže tam sa jazdí opačne, čo má svoje pre aj proti...ale k tomu sa dostaneme o chvíľu. Už si valíme po hrebeni, naľavo Poľana, za nami hrebeň Nízkych Tatier, pred nami v diaľke Veľká Fatra. A v diaľke už vidíme aj Lenku.

Kečka – môj milovaný rockgarden

Okrem toho, že vrchol ponúka opäť výhľady na všetky strany, začína z neho známy „rockgarden“. Neviem, či u nás existuje viac technický úsek, ktorý by bol označený ako klasické „C“. Ale ešte pred ním dávame pauzu pri Lenke, doplníme zásoby, tie čo zostali, natlačil Janči do svojho bezodného „bágla". Dúfal som, že v zjazde nikto z nás nerozreže gumu, prípadne nehodí tigra. Ja už tu svoju osvedčenú stopu mám, no lístie pridáva znovu prvok neznámeho. Chalanov dole čakám, všetci bezpečne dole a vyzerajú byť vážne spokojní.


Poznámka do denníčka: Musím uznať, že mám naozaj skvelú ženu. Na Kečku vyniesla z Donovalov mladého, rovnako aj zásoby, spravili si výlet a ešte máme aj „fotoshooting“. Tomu sa povie skutočný MTBIKER duch, teda nadšenie pre vec. Ďakujem. Ale jej úloha ešte zďaleka nekončí...

Kto by si chcel dať výlet čisto cez Korytnicu, Hiadeľské sedlo a Kečku, nájde inšpiráciu v našom prvom tipe na výlet.

Z Donovalov na Panský diel – má to flow

Aj po zjazde z Kečky nás čaká ešte kopec úsekov po kameňoch, aj keď už oveľa menších, charakter poctivého MTB mám naozaj rád. Postupne sme znovu na hrebeni, smer Šachtička. V rýchlom zjazde máme opäť pred nosom veľké finále, majestátnu Križnu, chytáme výborné tempo a doslova valíme ďalej. Hrebeň je v štýle „hore-dole“, lístie pod kolesami, občas si poskočiť na kameni...top. Postupne sa dostávame až hore na Panský diel, odkiaľ je Banská Bystrica ako na dlani, rovnako ako mohutná hradba Skalky.


Medzičasom sa úplne vytiahlo, máme asi 100 km a 3 400 výškových metrov. Normalizovaný výkon mi ukazuje na hodnote 230 W a priemer 16 km/h. V podstate ideme takmer presne podľa plánu.

Poznámka do denníčka: Na chalanoch vidím, ako si jazdu teraz užívajú. Úplne sa teším, až si dáme spolu Krížnu na záver dňa a so západom slnka. Romantika ako vyšitá.

V tom najlepšom...

Začínam zjazd z Panského dielu, najskôr máte pocit, akoby ste sa šli vnoriť zvrchu priamo do Banskej Bystrice. Ale to už naberám rýchlosť po zjazdovke. XTR brzdy, čo mám, sú síce ľahké dvojpiesty, ale s metalickými BBB ma nikdy nesklamali ani v najdlhších zjazdoch.


Ale samozrejme vždy ich vtedy aspoň na chvíľu povolím, veď ako pri aute. Pri stanici vleku je akoby dvojitý rigol, ktorý pekne pretlmím, na druhom si trochu poskočim a valím ďalej. Radšej na chalanov počkám, nech vedia kade...čakám a nič. No to nevyzerá dobre a tlačím bike naspäť, kým sa predo mnou nevynorí opäť zjazdovka. Už vidím oranžovú bodku sedieť v tráve...dokelu.

Rýchlo tlačím do kopca k chalanom, Stano na mňa kričí, že všetko v poriadku. Ale hneď dodá, že Janči niečo zlomil. Hneď hovorím, že buď rám alebo vidlicu. Možnosť b) sa ukázala ako správna. Zvädli brzdy a po tom, ako ho vykoplo na rigole, sa zlomila v krku. Ale polemiky o materiáli, či ultralight radšej nechajte bokom, to nebol len nejaký „ťukanec“.


Našťastie všetko v poriadku, so Stanom nechápeme, keď Janči medzitým sedí v tráve a znovu rieši pracovný hovor, akoby sedel na káve v nákupnom stredisku...tatranský Rambo.

Volám Lenke, našťastie dokonalý timing, pretože akurát prišla na Donovaly z Kečky a sadala do auta. Janči už medzitým odmontoval brzdu, pripevníme mu koleso aj s vidlou o batoh. Ak niekoho stretol cestou dole, asi sa veľmi čudoval. Po zjazde posieleme súradnice „zberaču“ aj „zberanému“ a ideme ďalej.

Laskomerský singletrail

Logické by bolo pokračovať už smer Veľká Fatra, ale to by potom nebola ultimátna trasa. Tak ako ju na jednej strane ohraničil trail okolo Sidorova pri Maline, z druhej to bude Laskomerský singletrail. Samozrejme, k nemu si treba vyšliapať, ešte stále máme v hlave „dozvuky“ zo straty jedného Avengera. Ale Lenka potom píše, že všetko v poriadku a už v aute zháňal novú vidlu.

Pôvodne som chcel ísť až na ten najvyšší bod, ktorý začína trailom Ravasky a následne pokračuje Laskomerským, ale stratili sme dosť času a ešte nás začína poriadne sušiť. Takže si pustíme rovno Laskomerský a za mňa opäť krása. To, že ma trail bavil aj po asi 8 hodinách, je dôkaz, že sa sem oplatí prísť pojazdiť. Stano rovnako nadšený, navyše on tieto traily nepozná a vidím, že už na maximum chápe zmysel mojej trasy. Potom trochu blúdime po záhradkárskej oblasti a hľadáme vodu, podarilo sa. Znovu len pochválim tablety, ktoré sa na dlhé akcie dokonale hodia. Znovu sa ale motkáme, treba ísť ďalej.


Samozrejme nikto nás nenaháňa, ale ja sa snažím trať nielen prejsť, ale aj nejako pekne zdokumentovať a sprostredkovať...a aby nebolo všetko len o „ufuňanom“ VLOGu, máme cca o 15:30 rande s Adamom pri Harmaneckej jaskyni. Druhý časový bod, do ktorého sa snažím trafiť a nakoniec sme meškali iba 15 min. Ale ešte predtým tie stojky pred Kordíkmi...och, úplne som zabudol, koľko ich bolo, keď som tu naposledy šiel s Martinom Haringom.

Poznámka do denníčka: By ma zaujímalo, či ma Janči aspoň raz preklial aj s mojou ultimátnou MTB trasou. Stanovi nechutí prvé stúpanie k trailu, mne zase druhé a tie stojky potom...čo som si to vymyslel. Snáď Adam v Čiernej ovci nezaspal.

Jazdenia v rámci Laskomerských trailov je samozrejme viac a ak máte chuť, všetko nájdete v našom staršom videu.

Krížna alebo finále

V Čiernej ovci, čo je teda pekná reštika pri Harmaneckej jaskyni, už čaká Adam. Dopredu mu volám, nech nám vezme pressíčka a kofolu. Dáme trochu oddych, vysvetlíme, kde máme tretieho a ideme ďalej...dlhá pauza by nám so Stanom neprospela a navyše slnko je už teraz neúprosne rýchle pri svojej ceste. Po cca 4 500 výškových metroch v nohách prichádza na rad „Endgame“.

So Stanom už naplno vychutnávame pocit, ktorý prinášajú práve podobné akcie. Síce sme unavení a kopec rozhodne neodsýpa ako inokedy, ale ideme ďalej a ukrajujeme stále ďalšie výškové metre. Ako stroje, pred ktoré niekto postavil „len“ ďalší kopec. Teda aspoň ja mám v hlave podobnú predstavu a hlavne viem, že bude aj posledný.

Adam okolo nás behá na biku, točí „jeseň na max“ a hýka nad zábermi a farbami...navyše prišla zlatá hodinka. Viem si ich dokonale predstaviť, pretože v rámci „atmosféry“ hôr a jazdenia sme na rovnakej vlne. Dokážeme sa okamžite zladiť, povedať si, kde by bol pekný záber a všetko v podstate „za jazdy“. A on má oko, aby všetko potom zachytil a dodal celej akcii správnu čerešničku.

Zo začiaku mi stúpanie veľmi nechutí, ale postupne si všetko sadne a som vo svojom „robokop“ režime. Prichádzame ku Kráľovej Studni ale valíme ďalej. No ešte obliekam aj Idro 3, pretože teplota je okolo 4 °C, duje, a tuším, že záver nebude len tak. A rozhodne nebol...


Prvý výšvih je ako tak, ale potom začína tak duť zboku, že miestami berie koleso. Človek ide v tých stojkách pomaly krokom, takže balans už sám o sebe dá zabrať, ale keď sa ešte opierajú poryvy vetra na hrebeni, máme finále ako z učebnice. Teplota klesá pomaličky k 1 °C a tesne pred posledným výšvihom Adamovi kľakne baterka v ebiku. Ale práve v tomto mieste je najkrajšie svetlo a dávame posledné zábery a fotky. Pästička a so Stanom valíme ďalej, pretože na tom vetre sa nemôžeme zdržovať a ešte nás čaká 1 000 výškových nadol.

Krížna ma vždy nadchne, ten pohľad z diaľky na stanicu je krásny a zároveň jemne zlovestný. Našťastie vietor pri zjazde nie je až taký zlý a keď sa preklopíme smerom do Jelenca, okamžite ticho. Asi v polovici dávame krátku pauzu, vyklepávame ruky...kto pozná, vie, čo je to ísť z Krížnej na šupu. Tesne pred Salašom dávam čelovku a dojazd je už v podstate po tme. Ani neviem, kedy prišla a zrazu bola. Naša trasa je u konca a ten pocit, keď si človek potom sadne k peci po všetkom, je vážne ako z reklamy...na nezaplatenie.


Poznámka do denníčka: Krížna vážne nesklame, plahočím sa do tej stojky ledva krokom a ešte ma zhadzuje vietor z biku. Stano je robokop, ešte si zabudol aj bundu u Jančiho v batohu. Po zjazde už vidím, že má vážne dosť...to ma teší.

My sme skúsili dodať motiváciu, dokonalá trasa je už potom na každom z vás...

Článok som sa nesnažil robiť ako prepis videa, verím, že ho pekne doplní tak trochu odlišným spôsobom. Predsa len pri jazdení, točení, plánovaní a všetkom ostatnom je človek v jednom kole a tých pomaly 12 hodín ubehlo doslova ako voda. Od tejto menšej beletrie sa zase vrátim do klasiky a pozrieme sa ešte na výbavu, ktorá sa mi pri jazde osvedčila.

Výbava

Castelli Perfetto Convertible RoS

O tejto bunde som toho už napísal dosť, no opäť ma presvedčila, aký široký rozsah dokáže zvládnuť a ako potešia premyslené detaily. Ráno v doline 4 °C, na Laskomerských okolo 16 °C, neustály vietor, potom zase vietor a zima. Možnosť dať dole rýchlo rukávy, vetráky na zips, 2 veľké vrecká, do ktorých sa ľahko natlačia aj bagety a pod, strih a vysoká funkčnosť materiálu. Rovnako rukavice Perfetto, jemný flís, dlhší návlek cez zápästie, výborný strih a opäť Gore-Tex Infinium. Podobné veci rozhodne v pohode znesú aj trail a techniku, nie sú len na drtenie po asfalte.

Dlhé nohavice Sportful Supergiara

Zateplená verzia obľúbených nohavíc na všetky dlhé extrémy. Vrecká vzadu, vrecko na stehne, výborná vložka vytvorená s dôrazom na terén (progresívnejšia) a hlavne na dlhé jazdy. Stanovi som ich odporučil, mal ich na sebe prvýkrát a asi 4x hovoril, aké sú parádne a že ani po X hodinách vôbec necíti, že by sedel na sedle. Rovnako bol nadšený z bundy Giara.

Castelli Idro 3

Záložná bunda v 3. generácii, o ktorej som písal nedávno samostatné predstavenie, opäť nesklamala. Asi 10 hodín čakala vo veste, kde som o nej ani nevedel, až prišla Krížna a mala cenu zlata. Nasadil som ju pred odbočkou na Krížnu, nebol som pod ňou mokrý ani pri šliapaní a dokonale ochránila pred silným vetrom. Jedine potom to prehazdovanie „hruďáku“ na vrchole pre posledné zábery bola otrava.

Tretry DMT WKM1

Len nedávnom sa mi dostala do ruky zimná verzia „knit“ tretier DMT, ktoré ale radím medzi tzv. prechodné. Teda nie sú to tretry do mrazu, no na oplátku v nich človek absolútne nemá pocit, že obul ťažké kanady...mnohí poznajú, keď prezujú po lete. Sú lahučké, pritom návlek ochráni pred vetrom a noha sa v nich nepotí, keď sa počas dňa oteplí. Myslím, že najviac ich ocenia športoví jazdci, ktorí bike nedrtia v mraze a hľadajú niečo „medzi“. Navyše vďaka návleku, ktorý celú tretru kryje, sa ľahko umývajú od blata.

Plášte Maxxis Aspen 2,4

Konečne sa mi nedávno dostali do ruky plášte Maxxis Aspen v rozmere 2,4 a v prevedení so 120 TPI s ochranou EXO Protection. Ideálne, keď sa kombinuje rýchly terén (šotolina, asfalt) a technické úseky, kde vďaka dobre orientovaným bočným štupľom a objemu dokážu podržať. Samozrejme, do technického terénu ich ocenia hlavne zdatní piloti. Sú to poriadne balóny a pri správnom tlaku poskytnú naozaj vysoký komfort, ktorý sa hodí práve na dlhé jazdy. Ich hmotnosť je cca 710 g. Čo im nesedí, je mazľavé blato, kde plávajú a rovnako nebudú na extra strmé zjazdy...predsa len ich brzdná dráha je o niečo dlhšia, najmä na sypkom. Ale na moje potreby skvelý plášť, charakterovo veľmi podobný Pirelli XC RC, ktoré sú tiež ako 2,4. Proti nim majú ešte trochu objemu navyše, ale sú asi o 30 g ťažšie.

Čelovka Fénix HM65R

Toto svetlo pomaly využívam na všetky aktivity a vďaka rozmerom ho viem pekne nasadiť aj pod prilbu na bike. Na nejaké celonočné jazdenie to nebude pohodlné, ale na pár hodín v pohode a nemusím riešiť držiaky. Proste hodím do vesty a idem, svetlo je spratné a pritom výkonné. Navyše sa dá nezávisle zapnúť široký rozptyl a svietenie do diaľky, v každom sa dá voliť potom intenzita. A pri vyššom výkone zvládne aj trail a rýchlejšiu jazdu, veď max 1 400 lúmenov (obidve svetlá spolu) vydrží po dobu cca 2 hod.

SiS

Ak niečo dokážem piť okrem čistej vody celý deň, sú to práve rozpustné tablety od SiS. Nie sú sladké, pritom ale dokážu dodať základné minerály a hlavne osviežiť. Rovnako mi chutia aj ich tyčinky, ktoré nie sú suché a idú veľmi dobre dole krkom. Škoda, že nie sú ešte o kúsok väčšie, mohli by spraviť po čase nejakú „maratónsku“ verziu.

Bola to jazda

Video aj článok som sa snažil robiť tiež ako poďakovanie všetkým našim fanúšikom, ktorí píšu, že ich obsah motivuje niekam vyraziť a užiť si cyklistiku v každej podobe – jedno či idú 150 km, alebo 50 km. Rovnako vďaka všetkým, ktorí sú verní nášmu MTBIKER shopu, bez ktorého by nič z toho nebolo možné. Ja som veľmi rád, že sa mi podarilo zladiť všetky veci a hlavne ľudí na jedno miesto a že som chalanom mohol ukázať moje obľúbené terény „okolo chalupy“. No a je mi jasné, že spojenie „dokonalá trasa“ môže byť pre každého odlišná. Najlepšie by som to zrhul do jednej vety na záver, ktorá ukončí celý tento román. My sme skúsili dodať motiváciu, dokonalá trasa je už potom na každom z vás...