Zimná koruna - 4 kopce pod Tatrami na snehu

Vedeli ste, že keď si dáte tieto stúpania z Tatranskej Lomnice, výsledný počet výškových metrov bude takmer na chlp rovnaký ako výška Gerlachu? Hlavným cieľom bolo ale priniesť pred sviatkami trochu tej zimy a krásnych hôr priamo k vám domov.

Niekedy sú tie spontánne veci nakoniec najlepšie a podobne tomu bolo aj v prípade tejto akcie. Teda pôvodný plán bol pomerne jasný už dopredu...skúsiť vám opäť priniesť „trochu“ tej zimy až k vám domov, spríjemniť blížiace sa sviatky, a tiež poďakovať za celý rok. A samozrejme motivovať k pohybu, nech veľmi nepriberiete . Lenže pani zima prišla so svojou nádielkou pomerne skoro a musel som pôvodný plán upraviť. Hneď sa pýtam. Kde sa bude dať dobre jazdiť aj po výdatnom snežení? Ideálne nejaká horská chata alebo hotel. Lenže to sme mali už minulý rok. No tak ich skúsime viac dokopy. A kde ich je najviac? No predsa Vysoké Tatry...chce to nejakú zimnú korunu. Či sa nám podarilo splniť pôvodný zámer, to už nechám potom na vás .

Koruna môže mať rôzne vrcholy

Hneď na úvod treba ujasniť, že názov Tatranská koruna nie je presne daný termín. Niekto to volá aj „vidlička“. Pre niekoho je to kombinácia stúpaní, ktoré sa jazdia na cestnom bicykli a ktoré sme už absolvovali na výjazde s Jančim. Mne sa ale názov veľmi páči a navyše výsledná mapa v tejto podobe podľa mňa korunu pripomína .


A rovnako viem, že som ešte aj niečo vynechal, no všetko má svoj dôvod. Pôvodný plán ešte zahŕňal aj Chatu Plesnivec. Lenže nasnežilo naozaj dosť a bolo mi jasné, že k Plesnivcu by to bolo len tlačenie, cesta by sa nestihla vydupať, kedže tam chodí oveľa menej ľudí. Otázne už bolo aj Zelené Pleso. Na Strave som videl, že miestny tatranský drtič, alias Glevo to pred cca 3 dňami otočil pre zlé podmienky. Takže si nechám viac času na Zelené pleso, keby bolo treba tlačiť, budem pokračovať na Hrebienok, Popradské pleso, zase späť a finále na Sliezskom so západom slnka...A čo kopec „Štart"? Ten si nechám v zálohe, ak by bolo viac času. Timing bol dôležitý, aby sme mali pekné zábery, ale aby nemusel Adam „zabiť" so mnou celý deň putovaním v mraze. A tiež sa priznám, chcem si výjazd „užiť“ a nemať z toho naháňačku za výškovými metrami. Nakoniec vznikla 4-koruna, no s nečakaným „numerickým“ vyvrcholením. A do tela som si dal tiež slušne...

„Mrazák" na Zelenom Plese

Už po ceste mi teplomer na aute ukazuje hodnoty hlboko pod bodom mrazu. Skáče od mínus 10 až po mínus 14 na miestach, kde sa drží hmla a nízka oblačnosť. Keď parkujem okolo 9:30 v Tatranskej Lomnici, mám mínus 8. Mráz za oknom je doslova vidieť, ale podobné podmienky mám rád. Najmä, ak sa bude dať dobre jazdiť, čo sa teda ešte uvidí.


Ako som už neraz spomínal, Zelené pleso je trasa, ktorá je pre bike paradoxne v zime lepšia ako v lete. Teda ak je povrch „ucupkaný“ alebo máte aspoň vyjazdené koľaje. Teraz ma zachránilo to druhé. Stúpam stále vyššie, čakám, kedy sa to nebude dať jazdiť, no bike v koľaji ide stále pekne ďalej, aj keď miestami to chce trochu „slow speed“ techniky .


V polovici ešte podfukujem kolesá, navyše vzadu mám insert, takže idem skutočne nízko a ten rozdiel výrazne cítiť. Tipujem, že to mohlo byť tak okolo 1 BAR, prípadne jemne pod. Ešte pokiaľ mám pred sebou Belianky, teplota sa drží na tých mínus 6-7, slniečko robí svoje. Ale začínam točiť do tieňa pod severnú stenu Kežmaráku a doslova na pár metroch cítim ochladenie, ani neviem ako a mám na jednom mieste mínus 12.


Som zvedavý, koľko vydrží tá baterka v hruďáku. Ale chata sa stále pomerne rýchlo blíži, na pár miestach ešte fotím a za hodinku som hore. Teda na to, že som myslel, ako budem tlačiť v nejakých závejoch, veru dobré, aj keď na pohľad by jeden ani nepovedal, že bike vyjde až hore v takej stope. A po kameňoch ani chýru. Keďže deň je ešte dlhý, pokochám sa, spravím si rýchly vlastný bufet, nahodím izoláciu a valím ďalej.


Je mi ale vážne príjemne, zimu cítim hlavne na nose, tie izolačné veci spravia obrovský rozdiel, ale o výbave viac na konci článku. Baterka v hruďáku má iný názor a chvíľu potom, čo naberiem rýchlosť, počujem umierajúce pípanie. Pri tele „hrejem“ druhú, no horšie je to „prplanie“, treba zhodiť rukavice atď. O nejakú chvíľu už fičím ďalej, zima za nechty mi veľmi nezaliezla. Zjazd je rovnako dobrý cvik stopy. Stačí trochu mimo a už stiahne koleso, takže hlavne žiadne prudké pohyby a pekne si užiť jazdu...

Slnečný Hrebienok

Kedže som začinal v Lomnici, kúsok sa vraciam a prechádzam okolo auta, čo má svoju výhodu. Môžem dočapovať horúci čajík a valím ďalej. Kopec Štart ma neláka, s Adamom som dohodnutý o 13:30 pod Popradským plesom a nebudem sa musieť naháňať. Navyše, Lomničák ešte lepšie uvidím aj z ďalšej časti dnešnej korunky, z Hrebienka. Výhodou je, že vďaka širokej a pekne udupanej magistrále sa dá ísť stále mimo hlavnú cestu. Navyše teraz som v podstate na južnej strane a slnko okamžite robí svoju prácu, zrazu mi ukazuje mínus 1 a je fakt že teplo .


Hneď na začiatku stretávam Jančiho Zuzku na lyžiach, príjemné náhodné stretnutie. Všetko je pekne vydupané od lyžiarov, sánkarov, bobistov a o chvíľu som hore. V posledných 200 m mám hlavu stále otočenú doprava, vysnežený Lomničák je krásna odmena. Teda prvá odmena, druhou bol zjazd s nádychom plochej dráhy v zákrutách. Sedlovka Eightpins na Lectore má obrovskú výhodu, dá sa zaraziť až úplne dole, čo je na snehu veľké plus.

Popradské pleso – lyžiari a my

Nemôže to byť zadarmo, trochu ako droga, ktorú si musím občas dopriať.

Pomaličky opúšťam Smokovec, čaká ma dosť dlhý presun pod Popradské pleso. Áno viem, že Sliezsky dom je predtým, ale ten chceme ako naše veľké finále . Ukrajujem teda zimné kilometre, do Tatranskej Polianky je chodník vedľa cesty parádne vydupaný. Ale za Tatranskou Poliankou je situácie iná, snehu pribudlo, ľudí ubudlo a vlečiem sa ako slimák. Keď vidím, že po hlavnej ceste ide asi 1 auto za 10 min, doprajem si jazdu po snehovej diaľnici. Každopádne tých 15 km mi prišlo ako večnosť, najmä keď cesta neustále jemne stúpa.


Konečne vidím ceduľu, bočím z cesty a srdce zaplesá. Predo mnou sa opäť otvára dolina, tradičný dlhý „nájazd“ dáva pocit ako niekde na Aljaške. Srdce poskočí, doslova sa teším, ako budem zase stúpať. S Adamom sa asi 2x míňame, pritom je tu asi jediná odbočka . Kúsok sa vraciam, nakoniec tvoríme tandem a hneď je veselšie. Točíme, kecáme, dávame pozor na lyžiarov a ani neviem ako, sme hore. Popradské bolo rozhodne najviac udupané, radosť jazdiť.


Pokochám sa masívom Tupej, v ktorej som kedysi tiež čosi pobudol v rámci zimného lezenia, a ešte pofotíme nejaké „katalógovky“ v štýle zima 2021/2022 . Tiež sa nemôžeme veľmi flákať, slnko je neúprosne rýchle, no jedno si vychutnávame. Parádny zjazd, doslova reklama na zimné jazdenie.

Pôvodne som myslel, že pôjdeme už komplet spolu, ale ten presun by bol pre neho za trest (najmä cestou naspäť) takže Adam hádže bike do auta – keď sa tak spätne pozerám, nebyť tohto rozhodnutia, asi by ma ešte teraz preklínal a hádzal šípky do mojej fotky .

Sliezsky dom – finále ako sa patrí

Doprial som si znovu snehovú diaľnicu, no z kopca to ubehlo oveľa rýchlejšie a sme pri ďalšej ceduľke MTBIKER. Tá je na začiatku stúpania, ktoré sme si už predstavili aj samostatne v rámci našej série Najkrajšie stúpania. Preto si hovorím, že keď ísť znovu s kamerou Sliezsky, tak už v zime, na snehu a so západom slnka. Splnené Lenže hore ešte dlhé cesta...

Teraz sme jednoducho v správnom čase na správnom mieste.

Keď vidím udupanú cestu, hneď si hovorím, ako pekne to pôjde. Ale teraz pohľad klamal, koleso sa miestami dosť borí a rozhodne metre neskáču samé. Ak si myslíte, že na vine je môj Rekon Race vzadu, to nie. Adam mal vzadu 2,8 palcový Minion DHR a tiež mal rovnaký problém. Takže pekne držať kruhový pohyb a nevzdávať sa, tréning trakcie . Občas ma trochu zvrtlo, takže späť do sedla, ideme ďalej. Po tých hodinách v sedle celkom pekná skúška „morálu“, no zase pre ten pocit ma podobné akcie bavia. Nemôže to byť zadarmo, trochu ako droga, ktorú si musím občas dopriať.


Ale keď vidím, aké máme nádherné svetlo a že nám to vyšlo presne, ako sme chceli, mám vážne radosť. Hneď dvojnásobnú. Jednou je radosť z výjazdu a „výkonu“, druhá zložka je forma sprostredkovania zážitku. Predsa len keď si človek niečo naplánuje a investuje čas, resp. hlavne čas niekoho iného, nechce, aby vyšiel nazmar. Teraz sme jednoducho v správnom čase na správnom mieste.

Slniečko nám postupne zapadlo, resp. sa noríme viacaj do objatia hôr, teplota klesá zase k mínus 9. Cítim, že mi začínajú mrznúť prsty na nohách, ohrievače už to majú „za sebou“ a svoj podiel má aj nahromadená vlhkosť v tretrách. Ale mám so sebou náhradné, tie budú za odmenu po výšľape. Konečne vidím v diaľke Sliezsky dom, začína ma ťahať do cieľa. Nakoniec cesta hore trvala cca hodinku. Len pre porovnanie, na žiletke a v dobrom tempe tu mám 35 min. No pri tom, ako som mal pocit, že miestami stojím na mieste, či skôr cúvam, stále dobre. Relativita...


Hore ako prvé otvorím nové ohrievače, hodím do vrecka na bunde, nech sa nahrejú a potom šup do tretier. To je vec...potom ešte hodím na seba všetky veci a máme vianočný „vstup“.

Bez vás by to nešlo

Než sa pustíme do naozaj „osviežujúceho“ zjazdu, dovoľte mi pár slov. To v prípade, že mi nebolo v mraze veľmi dobre rozumieť, alebo ste jednoducho video nepozerali . Rád by som poďakoval za celý MTBIKER všetkým našim čitateľom, fanúšikom a samozrejme zákazníkom MTBIKER shopu. Bez vás by nič z toho nebolo možné a to si naozaj vážime. Vďaka vám tvoríme obsah, podporujeme akcie, značenie či ďalšie projekty...jednoducho sa snažíme niečo vrátiť späť. Samozrejme, každému sa páči niečo iné, nevieme pokryť všetko, no spätnú väzbu vždy registrujeme a snažíme sa ju zohľadniť. ĎAKUJEME.

Tak to bol zjazd

Hlavne si nezabudni čelovku, Adam. Presne si pamätám, ako som mu podobnú vetu pripomenul asi 3x. No a hádajte, kto si ju nakoniec zabudol. Nezostala doma, len som ju nechal „strategicky“ v aute a naivne veril, že ju vezmem, keď zídem z Brnčalky. Lenže hlava bola inde a môj Fenix zostal samozrejme v aute. Na Hrebienku mi všetko dockvalo, ale našťastie Adam mi požičal ďalšiu od Mirky, tak sa nemusím vracať. Zase prehadzujem hruďák, dávame čelovky. Predsa len sme hore už strávili nejaký ten čas točením a ešte prituhlo.

Zhodím veci, sadnem do auta, pustím hudbu a nalejem čaj. To bola vážne dobrá akcia...

Pustiť si to veľmi nemôžeme, ruky na brzdách, takže je jasné, že bude nejaké „natekanie“ . Zjazd mi dal zabrať viac, ako cesta hore. Stále držať balans, sedlovka dole takže nohy dostávajú zabrať, nedá sa oddýchnuť na sedle ani chvíľku. Hneď po pár metroch mi kamera na hruďáku zase hlási, že je baterka v „čudu". Ale už neriešim, na babranie teraz nie je morálna sila a ani cit v prstoch Koleso na niektorých miestach zrazu pláva, nakoniec sa porúčam raz k zemi, no výhoda snehu je, že sa človek pekne skĺzne a môže ísť ďalej. Asi v polovici dávame strategickú pauzu a točíme rukami. Ako sa hovorí, keď „natečie“, už je zase dobre. Pozrieme sa okolo seba. Svetlá z čeloviek, pod nami svetlá z civilizácie, naproti ešte Kráľova hoľa v poslednom záblesku západu slnka, za nami v tme žiaria štíty...má to vážne atmosféru. Skúšam ešte vybrať druhú kameru, čo mám na „kecanie“, aj tá mi vyhlási záverečnú s baterkou. Ešteže máme mobily...


Adam teraz naplno oceňuje, že má auto hneď pod kopcom. Dáme „ťukes“, no mňa ešte čaká cesta späť do Tatranskej Lomnice. Nechcem sa tam doviezť autom, navyše ako mi natieklo do rúk, je všetko OK a môžem ísť pekne po magistrále mimo cestu. Na telo mi zima nie je vôbec, jedine mi trochu primŕzajú viečka, keďže už nemám okuliare a prituhlo zase k mínus 10 . Ale samozrejme už som „dorobený“ z celého dňa po viac ako 7 a pol hodinách. Keď konečne zastavujem pri aute, mám cca 92 km a prevýšenie 2 656 metov. V podstate takmer na meter presne výška Gerlachu (2 655 m n. m.). Pekná symbolika na záver. Zhodím veci, sadnem do auta, pustím hudbu a nalejem čaj. To bola vážne dobrá akcia...

Záznam v aplikácii Strava.

Výbava a tipy

Tak ako pri podobných článkoch a videách, doplním aj niekoľko postrehov k výbave, prípadne čo mi prišlo v tomto smere zaujímavé.

Ghost Lector ako stvorený na sneh

Nech už sa vám design tohto biku páči alebo nie, jedno mu nemožno uprieť. Je ako stvorený na jazdenie po snehu. Dlhá geometria a krátky predstavec vytvárajú stabilný celok, teda bicykel nie je vratký, čo pri jazde v koľaji a celkovo na snehu vždy ocením. Obrovskou výhodou je aj sedlovka Eightpins, ktorá sa dá zaraziť až úplne nadol, takže môžete mať pekne nohy na zemi a stabilizovať, prípadne z biku za jazdy ľahko „vystúpiť“, keď je zle . K tomu ešte veľká priechodnosť pre objemné plášte...ťažko si priať lepšiu mašinu na snehové radovánky a dlhé výjazdy v kopcoch. Na a subjektívne, tá červená na snehu je za mňa top .

Bidon Camelbak Chute Mag Vacuum

Už viacerí ste mi písali, akú používam v zime (v skutočnej zime) fľašku, je to model od Camelbak, konkrétne Chute Mag Vacuum. Aj v extrémnom mraze som mal čaj po cca 2 hodinách pekne teplý, má výborný uzáver doplnený o magnet, takže vám to pri pití nebúcha do tváre, výborne drží v košíku, využitie nájde pre všetky zimné športy. K tejto 0,6 litrovej mám aj litrovú verziu na dlhé túry, prípadne do auta – bacha, tá už nevojde do košíka na biku.

Insert PTN Revolution

Nejdem sa opakovať, o inserte som už neraz písal/hovoril. No musím zdôrazniť, že jazdenie na snehu jeho prínos ešte znásobí. Môžem ísť s tlakom nízučko (aj okolo 1 BAR), čo je obrovská výhoda a pritom nehrozí cvaknutie, ak je cestou dole zjazd a sem-tam skrytý šuter. Navyše aj pri defekte by sa dalo pekne ísť ďalej, najmä po snehu....lepšie ako sa prípadne babrať s dušou. Mám ho vzadu, ale už ma láka na zimu hodiť ho aj dopredu.

Maxxis Rekon 2,4 WT

Niektorí možno stále hľadajú nejaký plášť, ktorý sa hodí na dlhé výjazdy, nebude „brzda", ale pritom poskytne poriadny grip. Mne sa v rámci jesene/zimy osvedčil na prednom koleso práve Rekon 2,4 WT so zmesou 3C Maxx Tera. Mal som ho aj počas jazdenia s Rasťom, mäkká zmes je na koreňoch poriadne cítiť a v dlhých kopcoch neubíja pri hmotnosti okolo 800 g. No a vyrába sa aj vo verzii v šírke 2,6 palca, to môže byť na sneh celkom zaujímavé . Vzadu potom vozím rýchlejšiu verziu Rekon Race v šírke 2,35 palca.

Izolácia

Na podobné zimné výjazdy je podľa mňa podobná výbava doslova „must have“. Teda najmä ak vás čakajú dlhé kopce a následne dlhé zjazdy. Bundu Karpos Lyskamm mám už asi 4. rok, slúži na skialpoch a pri podobných akciách. Na nohy sú super zase zateplené krátke nohavice, tu mi tiež už roky slúži model od GORE, konkrétne Windstopper Insulated. Hlavne sú tie veci ľahké, spratné, stačí aj vesta s objemom 10 l a všetko sa tam s prehľadom vojde. Modely čo spomínam sa už vyrábajú s jemne odlišnými názvami, no máte ďalšiekúsky od rôznych značiek. Rovno poviem, že bez toho by bol podobný výjazd hazard so zdravím...najmä ten nekonečný zjazd do Tatranskej Lomnice zo Sliezskeho domu.


No a potom už len dole vyzliecť, rozopnúť, čo sa dá, hore zapnúť a zase sa obliecť. A takto dookola...akurát prehadzovať ten „hruďák“ je vážne otrava .

Rukavice Castelli Espreso GT

Dobré zimné rukavice na bike kombinujú ako vysoký tepelný komfort, tak aj možnosť dobre ovládať svoj stroj. Tieto sa navyše aj dobre obliekajú vďaka zipsu, čo príde vhod, keď treba niečo rýchlo poriešiť...napríklad vymeniť baterku . Kombinácia Gore-Tex Infinium a Primaloftu odvádza vlhkosť, no udrží teplo. Samozrejme aj v super rukaviciach môže zaliezť zima, netreba váhať robiť prestávky a počas nich poriadne točiť rukami .

Oldschool výživa

Jedlo v mraze je trochu špecifické, zoberte si nejakú proteinovú tyčinku a môžete s ňou tak akurát rozbiť okno. Pri silnom mraze nemusí pomôcť ani keď ju máte v zadných vreckách bundy. Istotou sú veci plné stuženého tuku, ako je Mila, Horalka a podobné klasiky. Nie je to zdravé, ani nechcem podporovať „developerov“, ale proste to funguje, nezamrzne, zasýti a s čajom chutí aj po hodinách výborne . A majú ich na každom rohu...

Lapierre Overvolt

Nie, neťahal ma ebike . No ten sa stal neoddeliteľnou súčasťou a pomôckou. Nemáme štáb, točíme, fotíme a všetko priamo za jazdy, bez ohľadu na zimu. Tento Lapierre so 625 Wh batériou je vážne výborná pomoc, batéria drží, aj keď ide Adam s vecami, veľmi často na booste, aby si nadbehol. Tá zvýšená kapacita batérie je poriadne cítiť. No a dobre sa mu na ňom jazdí aj z kopca.

Komplet oblečenie a výbava

• Spodná vrstva: X-Bionic Radiactor Gold 4
• Bunda Castelli Alpha RoS 2
• Záložná bunda Karpos LOT
• Izolácia bunda Karpos Lyskam
• Izolácia nohavice GORE Windstopper Insulated
• Nohavice Castelli Polare Due
• Rukavice Castelli Espreso GT
• Krátke vrchné nohavice Sportful Performance
• Ponožky X-Socks Merino
• Čiapka Castelli Viva a buffka MTBIKER
• Zimné tretry Specialized Defroster
• Vesta Camelbak Ultra 10
• Náhradné vnútorné rukavice Castelli Tutto Nano
• Knoty Dynaplug, náhradná duša, pumpa BBB nanoroad, multiklúč Lezyne
• 2 x jednorázové ohrievače
• Počítač Wahoo Elmnt Roam
• Prilba Cratoni C-Pro a okuliare Neon Arrow

Ak ste dočítali text až sem, môžem jedine poďakovať . Dúfam, že sa nám podarilo priniesť trochu dobrej nálady, krásnej slovenskej prírody, a tiež motivácie. Na Vianoce mám v pláne zase niečo z iného súdka, tak dovtedy si užite „predsviatkovú“ atmosféru...