Recept na športovú dlhovekosť? Nino Schurter ju našiel.

Tiež si kladiete otázku, ako sa je možné tak dlho udržať na vrchole v tak náročnom športe, akým je XCO? Rekord Juliena Absalona je vyrovnaný a Nino Schurter rozhodne nekončí...

Svetový pohár 2022 sa nám opäť rozbehol a to pomerne exoticky, úvodným kolom v brazílskom meste Petrópolis. Je to rodné mesto Henriqua Avanciniho, trať je pomenovaná po ňom a rovnako sa výrazne podieľal na jej budovaní. Ak si myslíte, že tam je MTB len nejaká okrajovka (ala Dubai s pár beduínmi popri trati), veľký omyl. Práve Avancini stojí za obrovským boomom MTB v Brazílii a doma je doslova poloboh...dokonca si musel najať bodyguardov, aby sa tam mohol počas konania „sveťáku” vôbec pohybovať a trénovať. A dôkazom boli doslova davy ľudí popri trati (odhadom okolo 35 000), pričom atmosféru mnohí pretekári prirovnali k Novému Městu na Moravě v časoch pred koronou.

O divácku kulisu teda nebola núdza a rovnako trať opäť jemne posunula latku v rámci disciplíny svojou náročnosťou, resp. niektorými jej technickými prvkami (najmä skoky). A nemenej zaujímavé bolo prostredie, teda džungľa, v ktorej sa všetko odohrávalo. Z bicyklov tak rozhodne najviac zaujal práve jeho Cannondale, ktorý sa neskôr vydražil.

Naznačil som úvodné „kulisy”, no dnes sa nechcem zamerať na priebeh pretekov, resp. pár viet si dáme na konci článku. Keď sme už začali články o osobnostiach, ako bol Peter Sagan, či Mathieu van der Poel, nemôžem inak, než tento diel venovať legende XC, Ninovi Schurterovi, ktorý sa opäť vrátil na trón vo veľkom štýle. Ako už tušíte, či viete, stal sa víťazom v nedeľných pretekoch XCO a konečne vyrovnal rekord Juliana Absalona v počte víťazstiev vo Svetom pohári, ktorý mal dlho na dosah, no dlho mu aj unikal.

No čo je dôležitejšie, znovu sa dokázal vrátiť na absolútny vrchol a keď sa nad tým zamyslím, neviem o nikom podobnom v rámci rôznych disciplín - možno ešte Greg Minaar v zjazde. No Nino má tých úspechov zrejme násobne viac. Zhrnul by som to tak, že sú jazdci, pri ktorých si „googlite”, čo všetko vyhrali a potom je Nino, u ktorého googlite, koľkokrát sa všetko ešte opakovalo .

Bol som rád, že začal prehrávať

Zrejme si pamätáte na legendárne súboje s Julianom Absalonom, či

Vždy bol maximálne nastavený na jednu disciplínu.

Jaroslavom Kulhavým, pričom spolu s Ninom táto trojica v podstate dlhé roky nedovolila nikomu inému vyhrávať. A keď odišli, bola dosť nuda, pričom vrcholom bola tzv. Perfect season v 2017, kde Nino vyhral všetky podujatia v rámci Svetového pohára, MS, rok predtým olympiádu...úžasný úspech, no v určitom momente situácia doslova „pochovávala” atraktivitu. Ale zo situácie ťažili ženy, pretože ponúkli atraktívne súboje, kde nebolo dopredu nič úplne jasné.

No potom prišla „kovid” sezóna, všetky podujatia sa zrušili, teda okrem Nového Města (tam sa šlo rovno 2x) a hneď nasledovali aj MS. No a Ninovi sa nedarilo, evidentne sa trápil a ľudia sa začali pýtať, či skončila jedna veľká éra. Prišla sezóna 2021, žiadne víťazstvo vo Svetovom pohári, na OH unikla medaila a mnohí si už mysleli, že vážne prichádza koniec. Je tu možné hľadať aj jemnú paralelu s Petrom Saganom, o ktorom som pisal minule a ktorému tiež „covid” sezóna vôbec nesadla.

Lenže všetko otočili MS vo Val di Sole na konci roku, kde po úžasnom súboji s krajanom Flueckigerom získal Nino opäť dúhový dres, už svoj celkovo deviaty. Navyše sa stal v 23. rokoch najmladším majstrom sveta a v 2021 aj najstarším v 35. rokoch.

A to ma privádza k myšlienke článku, pretože ak sa nejaká disciplína v poslednej dekáde najviac „vyvinula”, je to podľa mňa XCO. Viac techniky, väčšie skoky, väčšie bomby. Nino sa dokázal vrátiť späť aj v konkurencii novej generácie. Keď si vezmete cestnú cyklistiku, tam rovnako dominuje už nová generácia, no trate pretekov sa nemenia, veď monumenty sú stále nad 250 km, čo je stále výhoda pre starších jazdcov. Lenže v XCO je všetko opačne, všetko nahráva viac mladým a 36-ročný Nino dokázal opäť zvíťaziť vo Svetovom pohári, kde sa latka znovu o kúsok posunula. Ako je možné byť tak dlho na vrchole v tak dynamickej disciplíne? Túto otázku som si položil a skúsime sa spolu pozrieť na faktory, ktoré za tým môžu byť...

Mimosezónna príprava

Teraz je rozhodne trendy mimo sezóny (a už aj počas nej) „bušiť” v posilke, do toho všetky možné stabilizačné cvičenia. V podstate takmer každý profesionál si na IG v zime zavesí nejaké cviky s bosu, gumami, prípade fotku s činkami. No mám pocit, že najväčší boom v tomto smere nastal po zverejnení, ako v príprave „drie” práve Nino. Možno si ešte vybavíte už legendárne video, kde trénuje s činkami, v prestávkach s niečím žongluje, prípadne zase simuluje jazdu a všetko v jednom kole a vo vysokej intenzite...jednoducho simulácia náročnosti XCO prevedená do „offseason” verzie. Netvrdím, že nikto iný dovtedy nič podobné nerobil, no Nino z tejto rutiny ťažil dlhé roky a myslím, že zbiera ovocie najmä vo vyššom veku. Rovnako si nepamätám, že by niekedy mal nejaké zranenie a rozhodne nepôsobí „krehkým” dojmom. Rovnako je v zime veľkým fanúšikom freeridu a skialpu a len ďalší dôkaz, že zmeniť v zime športy sa z dlhodobého hľadiska vyplatí.


Inak video vyššie je zo série Hunt for Glory, ktorá bola o príprave na OH v Riu s jediným cieľom - zlato. Keďže sa všetko podarilo, naskytne sa pekný pohľad na prípravu vrcholového športovca. V jednom staršom článku som trochu rozpísal jednotlivé epizódy alebo stručný návod, ako sa stať olympijským víťazom .

Schopnosť prispôsobiť sa trendom

Neviem si predstaviť, že by na Olympiáde v Londýne 2012, na ktorej Nino jazdil 27,5 palcové HT, bol napríklad taký Sakura drop, ako na OH Tokio 2020. Áno, ten drop zo skaly, ktorý poslal domov po spektakulárnej „držke" Mathieu van der Poela na minuluročnej olympiáde. Ten Londýn mám v pamäti vďaka legendárnemu súboju s Jaroslavom Kulhavým a trať si pamätám, akoby to bolo včera.


Boli tam samozrejme technické sekcie, no súčasná úroveň je úplne inde.

Sú jazdci, pri ktorých si „googlite”, čo všetko vyhrali a potom je Nino, u ktorého googlite, koľkokrát sa všetko ešte opakovalo.

A práve bicykle tieto trendy kopírujú, veď práve spomínané HT, na ktorom Nino jazdil, malo tuším okolo 8 kg a dnes mu vôbec nevadí cca 10,5 kg. Trošku sa „bránil” v prechode na 29, čo vtedy nahrávalo rôznych diskusiám (veď ich poznáte), no teraz jazdí 29 palcový FS so zdvihmi 120/120, ktorý sme si predstavili v článku zo Svetového pohára v Leogangu.

Pomerne dlho používal MTB galusky Dugast, až nakoniec prešiel na bezdušáky Maxxis a práve on bol medzi prvými, čo začal voziť poriadne „balóny”, teda až 2,4 palcové plášte. Podobné sa dá povedať o bezdrôtovom radení, ktoré dlho testoval, ešte než išlo do sériovej produkcie. Celkom zaujímavé bolo jeho dlhé odolávanie teleskopickej sedlovke, vraj z dôvodu, že s ňou by jazdil už príliš rýchlo, teda „cez limit”. Nakoniec už jazdí aj s ňou.

Ale jedno zostáva rovnaké. Či sme ho videli na takom biku alebo onakom, vždy dokázal svoj štýl prispôsobiť technike a neustále sa meniacej náročnosti. Vedel dokonale odhadnúť limit bicykla a stále patrí k najrýchlejším, čo sa techniky jazdy týka. Práve ten veľký drop v Tokiu skákal podľa mňa najlepšie a ešte sa odrážal, aby doletel ďalej . Jedine veľké blato mu až toľko nevonia...

Zábava na bicykli

Podľa mňa nie je lepší dôkaz než Nino, že jazda a tréning vás musí z dlhodobého hľadiska v prvom rade baviť. Mám pocit, že nemusí nič predstierať a že technika a schopnosti sú dôkazom spojenia X hodín tréningu a zábavy do jedného celku. Samozrejme, jazdenie baví väčšinu jazdcov, no z Nina už roky stále srší „detská" radosť a tú nevidieť u každého.


Dôkazom sú aj všetky tie „whipy”, ktorými baví divákov už od nepamäti a neodpustí si ich ani na najväčších podujatiach a keď sa ide „doraz". Akurát sú stále väčšie a väčšie, vzhľadom na spomínaný vývoj. Stačí, keď si pozriete aj záznam z niektorej etapy Cape Epic, rovnako vidieť, ako sa s bikom neustále „hrá” a využíva každú možnosť, ako si jazdu spestriť, aj keď nie sú okolo tisíce divákov.

Už dlho ho mimo hlavnej sezóny vidieť na enduro bicykli, čo je tiež jeden z trendov, ktoré nastavil a viem si predstaviť to množstvo hodín v bikeparkoch. Možno to niekedy skúsim aj ja .

Sústredenie sa na jedno

Čo si rovnako pamätám, Nino sa dokonale sústredil na jedno - XCO. S výnimkou krátkeho odskočenia na cestné preteky, napríklad Okolo Švajčiarska, bol stále verný MTB. Samozrejme, mohli ste ho vidieť aj na maratónoch, či etapákoch, ako bol práve Cape Epic, no tie nikdy neboli jeho hlavným zámerom, skôr prípravou. Ani v posledných rokoch, keď sa menej darilo, nezačal vymýšľať, že pôjde jazdiť dlhšie akcie, čo je pomerne populárne medzi staršími jazdcami. Vždy bol maximálne nastavený na jednu disciplínu.

S modernou dobou súvisí aj marketing, či sociálne siete. Samozrejme, Nino je výrazný „marketingový ťahák”, no všetko bolo vždy postavené na samotnom jazdení a výkonoch. Nevidel som, že by niekedy „šaškoval”, aby zaujal ľudí a pod. Možno najväčším projektom bolo práve spomínané „Hunt for glory”, ktoré ale mapovalo prípravu. Rovnako som nevidel, že by zbieral drahé autá, motorky alebo niečo iné... Zrejme najviac vidíte, ako pridáva na sociálne siete nejaké „POV” zábery z jazdy.

Či si robí napríklad IG úplne sám, to neviem povedať, no nemám pociť, že by to za neho robila nejaká PR agentúra a všetko mi príde prirodzené a vždy s jasným zameraním. Tréning, radosť z jazdy a samotného pretekania. No a usporiadaný rodinný život, bez nejakých senzácií, pletiek, bulváru a pod. robí z dlhodobého hľadiska svoje...

Maximálne využitie skúseností

Nina pokojne môžeme nazvať lišiakom, ktorý dokonale využije každé zaváhanie súperov a pri jazde neustále premýšľa. Krásnym dôkazom bola aj posledná jazda v Brazílii a jeden zaujímavý moment. Bol tam náročný kamenistý rockgarden a okolo neho na prvý pohľad pomalšia obchádzka. Všetci išli práve cez tie náročné kamene, no Nino to vzal cez „B line” a okamžite získal pozície späť. Jednoducho v pretekoch a danej situácii bola tá verzia rýchlejšia a takticky výhodnejšia (pošetriť gumy). Takých príkladov je množstvo, zrejme tým dokonalým je aj spôsob, ako rozhodol minuloročné majstrovstvá sveta v poslednom momente.


Ale hlavne dokázal svoje schopnosti prispôsobiť a aj keď už nevyhráva ako kedysi s 2-minútovým náskokom, vie maximálne využiť svoje silné stránky a „deficit kondície” nahradiť skúsenosťami a prefíkanosťou. O podobnej substitúcii sa veľmi často hovorí v prípade starších jazdcov, no len málokto ich priviedol k takej dokonalosti, ako práve Nino Schurter. Vždy vie vytiahnuť nejaké eso z rukáva, keď o niečo ide.

Svetový pohár 2022

Podľa mňa všetky faktory, ktoré som načrtol, sa krásne ukázali pri jeho víťazstve v úvodnom kole Svetového pohára. Navyše na domácej pôde Henriqua Avanciniho, s ktorým ho „pojí” už dlhodobá rivalita. Trochu symbolické, že práve tu si konečne pripísal 33. víťazstvo a vyrovnal sa Absalonovi, čo poviete? Ale nebol jediným matadorom, veď o víťazstvo zviedol súboj s Maximom Marottom, ktorého tesne prešprintoval na cieľovej rovinke a ktorý má 35. Až tretí skončil nástupca novej generácie, Rumun, Vlad Dascalu (24 rokov).

Napínavý priebeh malo aj finále žien, aj keď už to opäť vyzeralo na „nudnú” sólo jazdu Loany Lecomte. Lenže ju dostihli Anne Terpstra a Rebecca McConnell. No a práve Rebecca sa konečne po rokoch dočkala víťazstva a nebol zrejme nikto, kto by jej ho po toľkých druhých miestach neprial.

Záznamy z pretekov v Brazílli vrátane ShortTracku si môžete pozrieť na RedBull TV.

Osobne si myslím, že nás čaká veľmi zaujímavá sezóna, kde nič nebude dopredu jasné a tento „diel” som chcel venovať legende menom Nino. Som zvedavý, kam to dokáže ešte potiahnuť a koľko motivácie mu v zásobe zostalo. Za mňa jedine klobúk dole, pretože podobné výkony chcú samozrejme obrovský talent a tiež šťastie, no z dlhodobého hľadiska si len s nimi jazdec nevystačí. Ak existuje recept na športovú dlhovekosť, Nino Schurter ho rozhodne našiel...