Rajeckou dolinou s rodinou - spoločné zážitky ako základ

Extrémne trasy, traily, náročné kopce...no a potom máme rodinné výlety, ktoré na prvý pohľad nie sú tak „husté“, no odvážim sa tvrdiť, že tvoria možno ten najlepší základ spokojného života.

Samozrejme k podobnému názoru človek dospeje postupne, no vďaka nim sa dobre drží balans medzi koníčkom a spoločnými zážitkami, pričom dobrá „atmosféra“ v rodine sa odrazí podľa mňa v každom aspekte života vrátane tréningu a športu.

Rovnako sa nemusíme baviť len o jazdení s dieťaťom, jednoducho vezmete manželku, priateľku, starého otca na ebiku...každý si tam môže dosadiť, čo len chce, bavíme sa proste o takom jazdení, kde nejde o výškové metre, kilometre, zjazdy, ide najmä o vychutnávanie okolia. V podobnom duchu sme si pre vás pripravili výlet v našom domácom „raji“, ktorý presne na tento účel s rodinkou veľmi radi využívame...teda skôr v Cykloraji.

Cykloraj a MTBIKER

Celý projekt nesie označenie práve Cykloraj a jeho cieľom je postupne vylepšovať cyklistickú „infraštruktúru“ v rámci Rajeckej doliny. Keď som sa o ňom minulý rok prvýkrát dopočul, mal som naozaj radosť a MTBIKER sa stal aj partnerom tejto myšlienky. Nejde len o to, že Rajecké mám hneď za domom ale bez ohľadu na moju „zaujatosť“ si myslím, že ponúkajú skvelé podmienky pre jazdenie a rekreáciu. Okolie Martinských holí či Kunerad milovníkom trailov alebo endura nemusím predstavovať. Ďalej máme napríklad Čičmany, Fačkov, ktoré sú výborné aj na cestnú cyklistiku, za kopcom zase Súľov atď.

Niektorí možno viete, že čo sa týka napríklad oficiálnej legalizácie trailov, či tvorby cyklotrás, chce to veľa trpezlivosti, investovaného času a tiež financií. A základom, od ktorého sa dá odraziť, sú trasy pre rodiny, resp. také, ktoré majú potenciál pritiahnuť široké spektrum – pretože verte tomu alebo nie, väčšina ľudí na bicykloch nie sú „kovaní“ cyklisti, ale cykloturisti či ľudia, ktorí berú cyklistiku ako rekreáciu. Tí chcú pekné značenie, upravené okolie, lavičky, tipy na zaujímavé miesta a množstvo drobností, ktoré by vám možno ani nenapadli. No veľmi podobne to funguje aj v zahraničí, veď preto si užívame Rakúsko či Taliansko – áno, sú tam brutálne hory a kopce, ale rovnako má človek pocit, že je v príjemnom prostredí, ktoré praje športu. Je tu ešte naša typická slovenská „mentalita“, ktorá mnohé veci komplikuje, ale každému je asi jasné, že sa nebavíme o šprinte, ale skôr o behu na veľmi dlhú trať. Chce to veľmi „zapálených“ ľudí, no aj vďaka šíreniu povedomia o cyklistike sa vnímanie medzi „masami“ mení...

Základná cyklotrasa nesie označenie Rajeckou dolinou na 2 kolesách, alebo skrátene RDN2K. Ideálna práve na rodinný výlet a v podobnom duchu sme ju pre vás zmapovali vo videjku. No a pod ním ešte nájdete aj menší fotoreport, plus pridám krátky pohľad na jazdenie s dieťaťom, resp. na výber vhodného prostriedku mojimi očami.


Výjazd sa dá v podstate rozdeliť na 2 časti, prvá vedie po asfalte a bočných cestách. Nechýba množstvo smerovníkov, takže myslím, že sa nestratíte.


Úseky za Kuneradom okolo Kamennej poruby sú tie naše jarné „klasiky“, alebo inak povedané „brdky“, kde si viete pekne „priložiť" – teda keď je chuť. Okrem toho ponúkajú aj krásne pohľady na Lúčanskú Malú Fatru. Tu sme sa vozili aj v našom poslednom rozhovore s Petrom Zánickým.


Zastávkou na „zmrzku“ môže byť Rajec, ktorý ponúka naozaj pekné centrum, no s vozíkom sa mu teraz vyhýbam – najmä, keď mladý zaspal. Pokračujeme na Ďurčinú, kde čaká hlbšie v dedine 400-ročná lipa a pod ňou skvelé miesto na oddych. Teraz sa možno pobavíte, no to krásne miesto vidím prvýkrát v živote. Jednoducho, keď chodím sám, všetko preletím...zrejme najväčšia výhoda rodinných výletov.


Za Ďurčinou zase čaká jedna prémia, doteraz si pamätám, ako šprintujeme na vrchol pri dávnych spoločných výjazdoch s partiou. Teraz si dávam serpentíny pre zmiernenie sklonu. O kúsok neskôr už zbadáte Kľak a rovnako kalváriu v Rajeckej Lesnej. My musíme poriešiť menšiu krízu, mladý sa zobudil, vidí nás kamerovať a samozrejme chce tiež...nenapadlo mi zobrať pre neho ešte tretiu Go-Pročku. Potom Lenka už točí na mobil, vyberieme z jednej baterku a nech je pokoj...


Mnohí zrejme viete, že v Rajeckej Lesnej je známy Slovenský Betlehem, rovnako sa dá isť dolinou ďalej, pamätám si, ako tu štartoval prvý Fatranský maratón...to boli časy. Ale rovnako sme odtiaľto štartovali aj našu trasu cez Slovenské Pyreneje.


Z Rajeckej Lesnej potom začína v podstate druhá časť, nazval by som ju asi v gravel štýle. Kúsoček po hlavnej a odbočíte na poľnú cestu, ktorá pôjde popod les smerom na Rajec. Nezabudnite sa pozrieť späť na Kľak.


Keď vás cyklotrasa odkloní do lomu, nenechajte sa zmiasť...idete dobre. Po chvíli zase odbočí a privedie vás k vodnej nádrži Košiare. Za mňa skvelé miesto na piknik, myslím, že mnohí z vás ani netušia, že niečo podobné je v okolí.


Ďalšou gravel/MTB sekciou bude prejazd cez Malú Čiernu a stúpanie po rozľahlej lúke. Na jej konci vyčnieva strom, ktorý mám rovnako hlboko zafixovaný zo svojich začiatkov na MTB. Navyše tadeto dávno išiel aj Súľovský maratón...parádne spomienky. Cez kopec máte potom Súľov, kde sa otvárajú ďalšie možnosti na jazdenie, máme odtiaľ napríklad tento výlet.


Smerom na Jasenové je asi „najtechnickejší“ zjazd, ak ho tak môžem nazvať. Ale žiadny strach, tie kamene vo videu, čo vidíte, majú len kúsok. Potom sa dostanete opäť na cestu smerom na Zbyňov, odkiaľ máte Martinské hole a v podstate celú dolinu ako na dlani. Ešte pred vjazdom do Rajeckých Teplíc vás čaká pekný a zrekonštruovaný úsek ponad vodu. Potom už sa môžete „vykvasiť“ na lavičke pri kúpeľoch, alebo sa ísť rovno do nich okúpať.


Rečou čísiel nejakých 37 km s prevýšením 520 metrov a podľa mňa tak akurát, aby ste si neboli unavený a zároveň si mohli dopriať niečo za odmenu. Viacerí sa ma pýtate, kam chodím na tie vafle a už viete odpoveď (ak pozriete video).

Sedačka alebo vozík?

Myslím, že téma ohľadom jazdenia s dieťaťom je na samostatný „výstup“, ale možno vám napadnú nejaké otázky už teraz a na pár sa pokúsim odpovedať. Rovno poviem, že nie som typ, čo študuje 100 recenzií a rok sa rozhoduje nad ideálnym modelom – skôr som praktik. V podstate mám vyskúšané len 2 možnosti. Prvú sme si obstarali penovú sedačku FEVA, ktorá je ideálna na krátšie výlety, cca do 2 hodín.

Množstvo výletov na biku sme absolvovali aj v horách, samozrejme najmä do strmého kopca to chce kondičku a v zjazde rozum.

Ľahká, skladná, páči sa mi, že dieťa nie je pasívne, musí sa držať, stabilizovať a postupne sme ju začali používať, keď mal cca 1,5 roka. Navyše sa mladý môže za jazdy aj postaviť a dá sa pekne „inštruovať“ o brzdení, radení, stope atď...jazdili sme aj ľahké traily a lesné chodníčky. Nestalo sa mi, že by sa pustil ale na čo treba dávať pozor, je spánok. Po čase človek už pozná, že sa niečo deje a neraz sme potom niekde 1-2 hoďky neplánovane kempovali – napríklad v Tichej a Kôprovej doline. Viacerí mi písali ohľadom bezpečnosti, na to mám svoj vlastný názor. Každá sedačka je tak bezpečná, ako bezpečne jazdí rodič.


Čiže, ak sme chceli dlhšie výlety, voľba padla na vozík – ale paradoxne som sa rozhodol ešte v zime a tiež pomerne spontánne. A doteraz neľutujem, umožnilo nám to tráviť čas vonku a na lyžiach, navyše aj v skutočne „psom“ počasí. Keď sa všetko „zadekluje“, má vnútri komfort a teplo, môže si parádne pospať a zobudí sa vysmiaty. No a spokojné dieťa = spokojný rodič. Na lyžiach sme dali množstvo výletov, ideálne sú doliny ako napríklad Žiarska, no skvelý bol aj deň na Kráľovej holi, ktorý nájdete na kanáli MTHIKER.


Zvolil som model Thule Sport 1, pretože sa mi páčil a ponúkal všetko, čo sme chceli – pruženie, polohovateľnost, nízku hmotnosť, montáž lyží atď. Ale rovnako dodám, „nesnoril" som ďalšie možnosti a zrejme nemusím zdôraznovať, že v MTBIKER pracujeme so značkami, s čím súvisia aj ďalšie výhody (cena). Ale odkedy ho máme, robí len radosť a slúži v každom počasí. Množstvo výletov na biku sme absolvovali aj v horách, samozrejme najmä do strmého kopca to chce kondičku a v zjazde rozum. Základné pravidlo? Nemôžete sledovať len stopu vášho predného kolesa, ale aj ďalšie 2 po krajoch. A hlavne viete si vziať veci na piknik a vytvoriť si zázemie v podstate kdekoľvek...


Nakoniec som sa rozpísal akosi viac, určite sa podobnej téme povenujem samostatne, kde pridáme aj niekoľko tipov, čo sa nám osvedčilo a pod.


A opäť zopakujem jedno dôležité – nezabúdajte, že podobné výlety vždy stoja viac energie, nervov a nie všetko ide podľa plánu. Tiež mám chvíle, že si len povzdychnem...a obdivujem moju Lenku, ako dokáže niektoré situácie zvládať. Bez dobre „naladenej“ ženy by nič z toho ani nešlo a síce vozík ťahám ja, oveľa viac síl to stojí práve ju. Najmä, ak prirátam všetky veci okolo, ktoré už vo videu alebo na fotkách nie je vidieť.