Ideálny čas na cyklistiku? 40 rokov a myslím to vážne.

Zbláznil som sa, keď tvrdím niečo také? Prečo si myslím, že cyklistika s pribúdajúcimi rokmi chutí čoraz lepšie?

Rozmýšľal som, prečo ma cyklistika baví v posledných rokoch najviac, ako ma kedy bavila. A prišiel som na to, že to určite súvisí s vekom, sám som oslávil nedávno 40 rokov. Som presvedčený, že na konci článku mi mladšie ročníky dajú za pravdu, že amatérska cyklistika je parádna aj vo veku „fotrov" a možno sa začnú dokonca tešiť, keď sami zostarnú, také silné argumenty mám pripravené. Chlapi a ženy, čo sú na tom s rokmi podobne ako ja, sa určite vo viacerých spomínaných veciach aj sami nájdu a tí, čo doteraz systematicky nejazdili, dostanú chuť na trénovanie. Jediné, čo neviem odhadnúť je, ako zareagujú odo mňa starší cyklisti. Dúfam, že mi v komentároch potvrdia, že jazdenie chutí rovnako, aj keď má cyklista alebo cyklistka 50, 60 a viac rokov. Malo by to zmysel, lebo keď vidím starších kolegov v rámci veteránskeho pohára, príde mi, že títo chlapi sú stále chlapci, presne ako sa ja cítim teraz.

Cyklistika je ešte vďačnejšia

dúfam, že sa cyklistika nedostane do oficiálnych štatistík rozvodovosti

Čo dáva jazdenie mladíkovi? Samozrejme sa zlepšuje a dosahuje vyšší výkon a lepšie časy. A čo dáva chlapovi v stredných rokoch? To, čo aj mladíkovi, ale okrem toho ešte aj veľa ďalších odmien. Vďaka pravidelnému pohybu sa nemusíme po tridsiatke toľko kontrolovať pri jedle a podľa mojej skúsenosti aj lepšie spíme. Toto sú veci, ktoré majú decká bez námahy, no my si ich musíme odmakať. Preto dôvodov športovať mám teraz viacej, ako keď som bol mladší a asi aj preto sa mi zdá, že ako mládežník som bol lenivec a teraz s chuťou do jazdenia nemám najmenší problém. S motiváciou súvisí aj ďalšia vec.

Ľahšie sa motivuje

Keď som ako tínedžer trénoval, sníval som, že raz budem profíkom. Toto bola asi najväčšia sila, ktorá ma vtedy v tréningu poháňala. Ale to, že sa mi to nepodarí, som zistil celkom rýchlo, preto logicky prišiel útlm a menší záujem o jazdenie. Ak jazdíte po tridsiatke, v tomto veku je šanca na profi jazdenie čisto teoretická, takže starších cyklistov nemotajú plané nádeje. Motiváciu si vedia postaviť na príjemnejších a dostupnejších veciach, o ktorých je vlastne celý tento článok. Zábava, zdravie, súperenie s kamarátmi…

Konečne poriadna výbava

Vo videu o keramických ložiskách som spomínal, že konečne sa v mojom živote dostávam k top výbave. Prvýkrát jazdím na najlepších bicykloch, môžem riešiť aj posledné detaily a vychutnávam si kvalitné oblečenie. Určite v tomto bode budú platiť výnimky, niekto sa dobre narodí a iný je šikovný a slušný príjem má skôr ako bežný človek. No pri priemernom Slovákovi, čo si najprv musel zarobiť na prvú hypotéku a iné praktické veci, práve okolo štyridsiatky môže svitať na lepšie časy. A konečne si vie dovoliť aj trochu utrácať.

Pánom svojho času

Opäť vlastná skúsenosť, s blížiacou sa štyridsiatkou som si konečne zariadil živobytie, pri ktorom mám čas na jazdenie tak, ako si to predstavujem. Veľmi dobre si pamätám, keď som ako mladý „bažant" v novej práci musel ťahať nadčasy, alebo som bol posledný, ktorý si vyberal dni, kedy pôjde na dovolenku. Chcelo to čas a nejaké úsilie, aby som svoju kariéru vypiloval do podoby, ktorá mi dáva viacej slobody a hlavne času. Je to aj otázka priorít, občas sa treba aj niečoho vzdať, práve v tomto čarovnom veku okolo 40 rokov si to veľa ľudí uvedomí, že peniaze nie sú všetko. Je pravda, že aj ja by som raz chcel mať Porsche 911 v garáži, ale nie za každú cenu.

Chlap si to vie zariadiť

Keď sa vrátim o 10 rokov spať, bolo to presne obdobie, kedy ma jazdenie po dlhšej pauze opäť poriadne chytilo. Z 3 000 km ročne som sa dostal na 10 000 km, draplo ma to až tak, že to doma občas škrípalo, nevedel som si to zariadiť tak, aby všetci členovia domácnosti boli spokojní. Cyklistika je jednoducho veľký žrút času.

štyridsiatnik má možnosť bojovať v dvoch poradiach, v tom celkovom a zároveň vo svojej vekovej kategórii

Potreboval som čas, aby som videl, že aj ja som robil chyby, sebecky som išiel len za svojím a nepozeral som sa na veci z pohľadu druhých. S týmto poznaním som zmenil prístup, lepšie je z cyklistiky spraviť spoločnú radosť, ako z bicykla rodinného nepriateľa. Mne sa osvečili spoločné jazdy bez buzerovania cyklisticky menej skúseného partnera, samozrejme v rozumnej dĺžke a tempe. Značka ideál sú spoločne absolvované preteky, ktoré začínajú alebo končia výletom, aby si víkend užili všetci. Niekto má šťastie a funguje mu to od začiatku a inému nikdy, dúfam že sa cyklistika nedostane do oficiálnych štatistík rozvodovosti.

Kamarátov ako na strednej

Spoločný koníček funguje ako lepidlo, bez neho sa ľahko stane, že kamarátstva po rokoch vychladnú. Na škole väčšinou nemáme problém s udržiavaním bohatého spoločenského života, iné to je, keď na človeka dopadne každodenná rutina života dospeláka. Kopec starostí, problémov a vecí na zariadenie a vybavenie. Niet sa čo čudovať, že energia na udržiavanie vzťahov chýba, zrazu sa človek zbadá, že sa vlastne s nikým už nestretáva. S cyklistikou to je úplne iná pesnička a teraz to oceňujem najviac, ako kedy pred tým. Trénovať treba skoro denne, cez víkendy bývajú preteky, v zime klubové schôdze a na jar sústredenia, príležitostí a dôvodov na stretnutie je toľko, koľko len chcete. Len pozor na opačný extrém, o tom bol predchádzajúci bod.

Pretekanie nie je podmienka, ale je tiež super

Aby to podľa fotiek v článku nevyzeralo, že cieľom musí byť pre všetkých pretekanie, tak radšej doplním, že úplne stačí aj jazdenie pre radosť pár hodín týždenne. Snáď tento text inšpiruje tých, ktorí si mysleli, že keď už nemajú 20 rokov, že je na všetko už neskoro. Ale na druhú stranu, veteránske pretekanie je super, opäť som našiel výhody oproti tomu, ako keď sa preteká s tlakom na výsledok.

Vec, ktorú som si uvedomil až tento rok je, že štyridsiatnik má možnosť bojovať v dvoch poradiach, v tom celkovom a zároveň vo svojej vekovej kategórii. Dôvodom je, že pri systematickom tréningu sa žiadny prepad výkonnosti nekoná, moja skúsenosť je, že svoje čísla dokážem posúvať stále ďalej a v amatérskom pelotóne viem slušne konkurovať aj eliťákom. Áno, nedá sa ich ľahko porážať hrubou silou, ale keď sa zapojí rozum, ide to. Príjemné mi teraz príde aj to, že keď cyklista v mojom veku porazí mladíkov, tak sa mu tlieska a ak sa to náhodou nepodarí, to vôbec nevadí, veď už má svoj vek.


Snažím sa byť vždy objektívny, preto na záver musím spomenúť aj nejaké nevýhody tohto veku. Pravda je, že telo už horšie regeneruje, naplno makať niekoľko dní po sebe sa už nedá tak ľahko, ako voľakedy a opatrný treba byť s oslavami pred pretekmi, hlava ráno bolieva viacej. Ďalšia vec je, že bez kompenzačných cvičení už to nejde, ak chce cyklista v rokoch do toho poriadne šliapnuť, nevyhne sa posilke, joge alebo inej forme cvičenia a regenerácie. To je však minimálna daň, keď človek miluje pohyb, nevadí mu robiť aj iné športy, netreba len sedieť na bicykli.

Tak ako? Je tento vek na cyklistiku najlepší, alebo som vás nepresvedčil? Som zvedavý, či budem takto jazdiť aj o 10 rokov a či budem stále písať takéto články. Ak áno, určite sám seba v dobrom oklamem tak, ako som to urobil teraz a nájdem veľa dôvodov, prečo je cyklistika parádna aj v päťdesiatke.

Zdroj fotografií: L´Etape Czech Republic by Tour de France, L´Etape Slovakia by Tour de France, Trnavská cyklistická liga, DHL Sereďmaratón