Imro vs. Cepo alebo súboj pod Tematínom

Naštylizovali sme sa do polohy cestného a MTB cyklistu, dali si konečne battle a popri ňom vám predstavíme aj MTBIKER trail, či stúpanie na Tematín.

V podstate prapôvodným plánom bolo detailnejšie prejsť a ukázať MTBIKER trail. Hovoríme si, kto bude na to vhodnejší – či skôr ja ako ten, čo viac jazdí po teréne alebo Cepo, ktorý má k Hrádku bližšie a býva tam častejšie. No a čo tak skúsiť trochu zábavnejšiu formu a spojiť rovno dve do jedného? A vďaka podobnej myšlienke došlo konečne aj na súboj o titul „majstra galaxie a okolitého vesmíru".

Keď dvaja robia to isté a aj nie

Dúfam, že text vyššie beriete trochu s nadhľadom a s Cepom vieme, že je X lepších borcov. No v rámci nášho obsahu sa už podobný súboj „pýtal“, pretože na ňom sa dajú ukázať aj pomerne zaujímavé odlišnosti a naše tváre vidieť veľmi často. V prvom rade sme si na prvý pohľad dosť podobní, teda ja mám viac vlasov...zatiaľ.

Každá disciplína má svoje špecifiká a robiť hociktorú na vysokej úrovni je vždy drina...

Samozrejme, narážam na našu výšku a hmotnosť, ktorá je skoro rovnaká, okolo 196 cm (ja), 198 cm (Cepo) a hmotnosť u oboch cca 85 kg. Možno si ešte spomínate na článok z minulého roku „Športová diagnostika aj pre laikov“, kde si Cepo skočil na diagnostiku a spravil na základe jej výsledkov (a mojich z rokov predtým) akési porovnanie.

Samotné watty na kg vyšli síce podobne, ale odlišnosti nastali v metabolizme a ďalších faktoroch, ktoré boli dané naším odlišným „zameraním“. Keď to zhrniem, Cepo je lepší na kratšie „bomby“ a rýchle preteky, čo ladí s jeho zameraním – cestné preteky, nástupy, časovky. Ja som zase „diesel", ktorý vie ísť pomerne vysoké strojové tempo hodiny, teda maratóny a rôzne extrémne „výzvy“.

Ale údaje na „papieri“ nie sú všetko, inak by samozrejme nemuseli byť ani žiadne preteky. Skúsili sme v tomto prípade ukázať, aký časový rozdiel môže spraviť technika jazdy, ktorá je pri MTB dôležitá – nielen z hľadiska bezpečnosti, ale aj rýchlosti. Síce obaja jazdíme rôzne „štýly“ a užívame si cyklistiku na viacero spôsobov, predsa len u mňa prevažuje práve terén a u Cepa cesta a mimo nej gravel – najmä, ak vezmeme do úvahy aj preteky, z ktorých ste u nás už videli množstvo rôznych reportáží. Takže sme sa „naštylizovali“ do polohy cestného a MTB cyklistu a vytvorili jednoduchý porovnávací protokol. Aj keď na prvý pohľad sa skôr jedná o porovnanie v rámci nejakého volejbalového tímu.

Tematín a MTBIKER trail

Základom sú miesta doslova priamo nad naším MTBIKER centrom v Hrádku. Všetko je pekne označené smerovníkmi a v podstate hneď za dedinou začínate stúpať na hrad Tematín. Najskôr sa ide naozaj mierne, ale čím ďalej viac kopec „prituhuje“. Ono sa to nezdá, ale celkovo naberiete takmer 400 výškových metrov na 6 km s priemerom cca 5,8 % po kamenistej ceste.


A spomínaný záver? Tam čaká 1,5 km s priemerom 9,3 %, ktoré vás dovedú priamo pod hrad Tematín. Viac o samotnom hrade, ale aj jeho rekonštrukcii nájdete v samostatnom videu. Navyše, keď chytíte inverziu ako my, dostanete možnosť, ako sa dostať nad oblaky.


A práve toto stúpanie sme využili na prvú časť súboja, ktorou bola časovka do kopca. Poslúžil segment na sieti STRAVA, ktorý začína na konci asfaltu a končí pri rampe pred hradom a z ktorého sú aj spomínané údaje vyššie. Takže pekný kopec na preverenie výkonu s dĺžkou cez 20 min.

No a spomínanú technickú časť obstará práve MTBIKER trail, ktorý začína takmer priamo pod hradom Tematín. Navyše sa nejedná čisto o zjazd, má viacero šliapavých úsekov a strmých výšvihov, takže techniku preverí komplexne. A samozrejme nejde o nič extra náročné alebo strmé, zmyslom nebolo, aby Cepo bojoval o život.


No aj technicky menej náročný trail dostáva iný rozmer, ak ho idete naplno. Rečou čísel v rámci segmentu na STRAVE tu máme 2,7 km s vertikálnym dropom 243 metrov. Ono veľkú časť metrov človek stratí v záverečnom cca 800 metrov dlhom úseku od antény, pred ktorým zase nasleduje slušný výšľap a človek má tep pekne vysoko. Ak pôjdete na výlet, nezabudnite sa pokochať, než sa spustíte, pretože tu máte aj najkrajšie výhľady, vrátane pohľadu na Tematín.


Jedna veľmi dôležitá informácia – prosím, dávajte na traile pozor, najmä v úvodných metroch. Hneď ako „vhupsnete" do trailu, čaká vás akýsi rigol a zúženie s kameňmi, kde sa najmä teraz na jeseň alebo keď je mokro, drží vlhkosť. A rovnako je úvodný úsek spoločný s modrou turistickou značkou, ktorá sa neskôr odpojí.


Vďaka štrkovému podkladu, množstvu ihličnatých stromov a orientácii má trail jednu veľkú výhodu. Nečaká vás žiadne blato a rovnako sa dobre jazdí aj neskôr na jeseň, v zime, aj na jar. V tomto období je veľká výhoda, že les je „redší“ a oveľa lepšie vidieť do zákrut, čo je veľké plus najmä pre bezpečnosť. Jedine treba pomalšie zbehnúť cez lúky, ak je mokro. Ak prídete do nášho MTBIKER centra a budete mať chuť dať si niečo krátke a pestré, určite vyskúšajte tento okruh.

No a čo spomínaný „porovnávací protokol“? Zmyslom bolo, či si Cepo dokáže vytvoriť nejaký náskok v časovke, ktorý by následne dokázal udržať na traile. Vzali sme Adama do partie a všetko spracovali do detailného videa aj s predstavením trailu, takže ak si chcete pozrieť, ako si dávame, fučíme a bavíme sa jazdením, nájdete ho nižšie, samozrejme vrátane výsledkov a „analýzy“. Kto chce vedieť len výsledok, nájde ho v texte pod videom.

Tak kto je majster galaxie?

Poďme sa rovno pozrieť, čo sme zistili a namerali. Keď sme videli výsledok úvodnej časovky, celkom sme sa pobavili. Podobná výška, hmotnosť, takmer rovnaké bicykle...laboratórne podmienky, dalo by sa povedať s dávkou nadhľadu. No a výsledok? Na danom segmente dosiahol Cepo čas 22:21 a ja 22:23, takže rozdiel 2 sekundy v prospech „časovkára“. Viac detailov nájdete už v spomínanom videu, no krásne sa ukázala a potvrdila podobnosť „na papieri“, ak sa bavíme čisto o výkone na kg. Samozrejme v sezóne by boli časy trochu iné, časovky sú aj o vyladení, no obaja sme sa zhodli, že sme dali zo seba, na čo sme v ten deň mali.

Na rad s menšou pauzičkou prišiel spomínaný MTBIKER trail. Adam šiel s náskokom, aby nás ešte natočil na hrebeni a rovnako preskúmal, či niekto nejde. Mne sa podaril čas 5:39, Cepo trail zvládol za 7:13, čo je rozdiel 1:34. Bolo myslím pekne vidieť, aký vplyv na výsledok môže mať technika jazdy aj pri tak krátkom úseku. Treba rovnako poznamenať, že cieľom bolo ísť rýchlo, ale stále pod kontrolou, čo sa nám obom, myslím, podarilo. Cepov záznam na STRAVE, môj záznam na STRAVE.


Čo ma potešilo, môj čas bol aj nový KOM v rámci daného segmentu a zlepšil som vlastný výkon z roku 2017. A rovnako sa potvrdilo, aký je obrovský rozdiel ísť trail „čerstvý“ a následne, ak idete naplno a s tepom niekde vo hviezdach. Enduristi by vedeli hovoriť. Ak máte ambície jazdiť preteky na MTB, je naozaj dobré, si niečo podobné občas skúsiť na dobre známych chodníčkoch a zvyknúť si. Ak nie ste v „strese“, viete si následne viac oddýchnuť aj pri samotnom zjazde, šetriť sily a stále ísť rýchlo. A samozrejme rovnako veľké plus pre vašu bezpečnosť.

Celkový rozdiel po odrátaní 2 sekúnd z časovky bol teda 1 minútu a 32 sekúnd v môj prospech. Aby som nebol za zlého, čo núti cestného cyklistu „hrotiť“ trail, dodám, že podobný protokol vrátane trailu navrhol Cepo. Chcel si niečo podobné skúsiť a za mňa palec hore, že išiel v rámci svojich schopností a neprekročil ich hranicu, ani keď išiel na max a v teréne. Ono aj podľa tohto spoznáte skúseného cyklistu, čo platí naprieč všetkými disciplínami, pretože základom u každej je spoločné pravidlo – prísť zdravý domov.


Ale veľmi nás potešil záujem o súboj, kedy sme vyhlásili menšiu tipovačku na IG MTBIKER aj so súťažou a toľko komentárov sme vážne nečakali. Zrejme sa na neho čakalo už dlhšie.

Dúfam, že ste sa trochu zabavili, o čo nám v prvom rade išlo. Je nám úplne jasné, že existujú cestní cyklisti, ktorí sú zároveň výborní aj v MTB a že dobrí MTB jazdci zase vedia podať super výkon do kopca. Každá disciplína má svoje špecifiká a robiť hociktorú na vysokej úrovni je vždy drina – čo platí pre väčšinu športov. My sme sa s Cepom zhodli na jednom...zlatá amatérska cyklistika. A podobný súboj bol jej ďalším príjemným spestrením, nabudúce možno skúsime nejaký „aero“ variant. Užívajte jeseň.