Murowaniec a dolina Chocholowska alebo zimná MTB zábava u susedov

Do Poľska to mám pomerne blízko, no chodím tam prevažne v lete a skôr na pohraničie nad Starou Ľubovňou. V zime som u našich severných susedov ešte nejazdil, no prišiel čas to zmeniť.

V tomto článku vás možno inšpirujem k zimnému výjazdu do poľských Západných Tatier, mne sa tam veľmi páčilo a určite sa sem ešte vrátim.

Myšlienku pojazdiť si po poľských Tatrách som mal už pár dní v hlave. Podmienky u nás mám pod kontrolou. Neraz dostávam správy od bikerov, ako to vyzerá tam, ako tam atď. S Martinom (djexpres) z úplne opačnej lokality, čo sa týka snehových podmienok (áno, správne, Bratislava), sme už niečo spolu pojazdili. Vždy, keď má nejaké voľno, zlákajú ho Tatry. Medzitým mi píše kamarát Stano (sten-tntcrew), že sa sem tiež chystá. No na tatranskú klasiku - Zelené pleso a Sliezsky dom. Zelené pleso som bol teraz dvakrát po sebe a podmienky sú doslova luxusné. Tentokrát sme však chceli pojazdiť niečo nové, a tak sa vo štvrtok ráno išlo smer Zakopané.

Ja som si mohol pospať, no parťák mal drsný budíček

Dohodnutí sme boli na ôsmu ráno u mňa. Ja som mohol spať po poobednej pokojne do siedmej, no Maťo musel už pred štvrtou ráno vyraziť z Bratislavy na cesty. Viem sa plne vžiť do takejto situácie, veď neraz som na preteky vstával o 4. Okolo 8. ho už čakám pred bytovkou, kde naložíme môj bike a môžeme vyraziť. Skratkou cez Rakúsy, miestnu osadu do Tatranskej Kotliny. U nás mrzlo iba mierne, no v Tatranskej Javorine to už pekne klesá k mínus 8. Ide sa na sever, teda juh Poľska. Prechádzame hranicu na Lysej Poľane, na začiatku cyklotrasy na Murowaniec, na miestnom parkovisku pri obci Brzeziny.

Murowaniec

Cez Zakopané sa po cyklochodníku doslova predierame, prst zo zvončeka takmer nezložím.

Parkovné 30 zlotých, alebo 7 €. Celkom v pohode cena, no to ešte netušíme, že si zaplatíme aj vstup do doliny. Rozmýšľam, či vziať so sebou batoh, ale veď prídeme dole na to isté miesto, a tak buchtu vložím do bundy. Raňajky boli sýte, hlad určite ešte cítiť nebudem. Zapíname záznamy a môžeme vyraziť, no niekto z okienka na priľahlej drevenej budove na nás volá. Potom si všimneme zopár turistov stojacích v rade pri okienku. Hm, tu sa asi platí. 7 € na dve osoby. A tak po zaplatení „mýta“ môžeme pokračovať v jazde po čiernej značenej trase.


Stúpanie má dĺžku 6,6 km s prevýšením cca 500 m, čiže priemer okolo 7 %.


Po celkom výživnom úvode sa zhodneme, že nabudúce necháme auto na nejakom skoršom parkovisku, aby sme sa trocha rozjazdili a nehupli hneď z auta do stúpania.


Teplota sa stále drží okolo mínus 8, no slnko zatiaľ žiadne. Ale podklad paráda. Radosť jazdiť, pripadám si, ako keby som šliapal na Brnčalku. Utlačená zasnežená široká „diaľnica".


Táto trasa má s ňou dosť spoločného. Takmer rovnaká nadmorská výška, lepšie sa tu jazdí v zime ako v lete, a dĺžkou a prevýšením tiež nemajú ďaleko od seba. Čiže taká „poľská Brnčalka“. Stúpa sa nám príjemne, ideme síce trochu svižnejšie, no v takom tempe, aby sme mohli medzi sebou aj trochu pokecať. Občas zastavíme na fotku. Občas aj niečo klesne, no nechýbajú strmšie úseky. Nejdem tu teraz Poliakom „kradnúť" KOM-y. Na hodinkách len tak prepnem na údaje o nadmorskej výške. „Blížime sa k 1 500 m, veď to by sme mali byť už tu". Ani to nestihnem poriadne dopovedať a po pár šliapnutiach už vidíme pred sebou chatu. Murowaniec.

S Martinom si miestami pripadáme ako atrakcia, turisti si nás fotia, natáčajú.

Hore nám to trvalo 37 minút, KOM tam má hodnotu okolo 26 minút, čo vôbec nevyzerá nereálne, niekedy skúsiť prekonať. Chata je pomerne veľká a okolie ponúka veľa možností na pešiu turistiku, najmä na známy Kasprowy Wierch. Teplota hore klesla na - 10. Následne na jednom mieste v zjazde na - 12. Ten sme si celkom užili, aj napriek silnému mrazu, na chate síce svietilo slnko, no celá dolina bola v tieni. V zjazde si to púšťame skoro 50-tkou. Je to široké, tak by sa dalo kľudne aj viac, no z bezpečnostných dôvodov a ohľadu na turistov sa trochu krotíme. Zvonček a „uwaga“ sa osvedčili.

Zakopané, alebo hlava na hlave

Po zjazde nás čaká trochu „asfaltovania“ do Zakopaného. Ešte pred turistickým centrom objavíme jednu dolinu, vyzerá celkom pekne, no bez cyklotrasy.


Dumeme, čo ďalej, chceme síce ísť ešte do Chocholowskej doliny, no presun musí byť mimo cesty. Cez Zakopané sa po cyklochodníku doslova predierame, prst zo zvončeka takmer nezložím . Mám tú malú „srandu" od Knog Oi Bell, ale ten lacnejší variant za cca 15 €. Tu ísť na biku v nedeľu, tak asi prídem o nervy. Majú tu nejaké snehové bludisko, môže to byť super atrakcia, vyzerá to byť riadne veľké.

Droga pod Reglami

Nejako sme sa vymotali a pokračujeme po čiernej trase smer Chocholowska.


Fajn cyklotrasa, je to tu pekne udupané od ľudí a pomerne dosť široké. Svahy okolo sa využívajú hlavne na sánkovačku. Deti z tohto kraja majú super zimu. S Martinom si miestami pripadáme ako atrakcia, turisti si nás fotia, natáčajú. „To tu nikto v zime nejazdí, že sa tak čudujú?" „Asi tu nemajú poľskeho Gleva", zažartuje Martin. Na jednej úzkej stojke to inak ako peši nejde, obaja sme sa ju síce pokúšali vydupať, no zhruba v polovici sme skončili a prišlo na rad tlačenie. Navyše to tu bolo riadne vyšmýkané od ľudí. Neviem, či sa tu sánkovali alebo čo, ale mám problém, aj keď sa pridržiavam dreveného zábradlia.


Po úsmevnej turistickej vsuvke môžeme pokračovať ďalej. Neskôr nás to pošle na hlavnú cestu, no všimneme si, že súbežne s cestou to pokračuje ďalej do lesa, prešliapané na úzko, ale dá sa jazdiť. Trocha skúška techniky, vždy lepšie ako po zasolenej asfaltke, a takto sa dostávame až pred Chocholowskú dolinu.


Mohli sme ešte pokračovať, no v snahe nájsť odbočku sme záver dali po hlavnej ceste. Celá Droga pod Reglami má okolo 10 km a je to také zábavné jazdenie, raz výšľap, raz zjazd. Celkom sme sa zabavili. Po ceste by to bolo určite rýchlejšie, keďže sme ju šli zhruba 45 minút, no je to určite aj bezpečnejšie jazdenie.

Chocholowska dolina

Prichádzame na Siwu vodu v časti Biely potok, najbližšia väčšia obec Kiry. Auto sa dá nechať na viacerých malých parkoviskách. Odbočujeme do doliny, doslova široká zasnežená diaľnica, na začiatku dosť kašovitý sneh, ešte rozjazdený od áut. V diaľke vidieť už známu drevenú budovu, podobnú, ako keď sme šli na Murowaniec.


Ďalšie poplatky, ešte aj za rower (bike), ale za samotnú osobu tušim lacnejšie, keďže sme aj s bikami platili spolu 32 zlotých, čiže 8 €. Drobné sme nemali, tak sa platilo „dvackou", výdavok v zlotých. Hm, teraz čo s nimi. Cítime už trochu aj hlad, tak si hore niečo dáme. Stúpanie k chate Chocholowska je o dosť miernejšie ako na Murowaniec.


Dĺžkou rovnako, no prevýšenie je len cca 200 m s priemerom necelé 3 %.


Čakali sme, kedy bude nejaké strmšie stúpanie, dočkali sme sa, ale až v závere. Krátka stojka do zákruty a za ňou hneď chata. Opäť pomerne veľká. Sme v nadmorskej výške 1 146 m, čiže aj o dosť nižšie ako Murowaniec. Biky nechávame vonku tak, aby sme na ne videli a ideme sa najesť.


Pozeráme na jedálny lístok, niečo rozumiem, no niektoré názvy mi nič nehovoria.


Napríklad medzi polievkami Bigos, to bude asi nejaká miestna špecialita. Dávame nakoniec Zupu jarzynowu, čo je vlastne zeleninová polievka, no keď sme si ju objednávali, netušili sme, čo to znamená, a čo nám prinesú. Ale chutilo.


Stúpanie dolinou sa mi páčilo. Horský potok, malé drevené stavby využívané predovšetkým ako skládky potravy pre kone. V doline je možnosť povoziť sa na konskom záprahu. Dolinou sme prechádzali okolo obeda, takže turistov tam bolo podstatne viac, a tak aj v zjazde sme šli opatrne. Aj keď je to doslova široká „diaľnica", nie sú tu strmé úseky, kde by sa to dalo rozbehnúť.

Návrat k autu

Návrat samozrejme vyzeral rovnako. Keď prichádzame na miesto tej krátkej vyšmýkanej stojky, rozmýšľame, ako to teraz zísť, či to risknúť na biku. Na ňom sa predsa menej šmýka ako na pešo, no istota je istota, a tak opäť pomaly okolo zábradlia. No mám čo robiť, aby som si nesadol na zem. Sú zhruba 3 hodiny poobede, a tak sa rozhodneme ešte občerstviť v miestnych stánkoch čajom a zákuskami. Nejaké zloté mi ešte ostali, tak ich aspoň miniem. Sladké padlo celkom vhod, asfaltové záverečné stúpanie sa hneď šlo lepšie.


Ešte sme zvažovali, či po príchode k autu nenahodíme svetlá a nedáme si ešte raz Murowaniec, ale zhodli sme sa, že to asi ukončíme. Už sme sa po zasnežených trasách vybláznili dosť.

Štatistika a niečo na záver

Výjazd nakoniec vyšiel na 66 km s 1 400 nastúpanými metrami, podľa Stravy o vyše stovku viac. Pozrieť si ho môžete na tomto odkaze. Za nás môžem len odporučiť, sneh tu tak skoro nezmizne, keďže je to severná strana. Tam môžu byť snehové podmienky dobré ešte aj začiatkom apríla. Určite sa sem vrátime, prípadne pojazdíme ďalšie doliny. Rovnako ako v našom slovenskom, ani tu v Tatrzańskom Parku Narodowom toho veľa nie je, no to, čo tam je, určite stojí za to vyskúšať.