MTB a gravel spoločne alebo jeden super výlet

Poďte s nami na výlet, ktorý bude jednoducho o jazdení, dobrej nálade a s kúskom mudrovania na tému gravel a MTB. Ale žiadne veľké závery nečakajte...

Keď si všimnete, akým rozmanitým témam sa snažíme venovať, je to pomerne dosť a pritom vlastne ešte stále málo. Tréning, výbava, bicykle, rady a rôzne tipy, či produkty. Ale čo je tou hlavnou podstatou? No predsa samotné jazdenie a radosť z neho. Trénujeme, aby sme boli rýchlejší, máme špecifickú výbavu, aby sme sa cítili komfortnejšie. Ale najmä chceme jazdiť a užiť si ten krásny pohyb. Samozrejme, že človek pri tom všetkom niekedy ľahko zabudne na tú úplnú podstatu, ale nie je nič lepšie, ako si ju vedieť pravidelne „pripomenúť“.

Myšlienka vznikla úplne spontánne pri pohľade na predpoveď počasia. Chcel som vám sprostredkovať nejaký pekný výjazd, no vyššie v kopcoch je samozrejme ešte kopec snehu, či blata. Navyše, nech je zmena, ideálne niečo viac na západe. Nedávno bolo Strade Bianche, klasiky sú spojené s vetrom, chce to vyskúšať nejaký ten gravel štýl. No a komu inému zavolať, než mojej trnavskej „dvojičke", ktorá sa stáva v MTBIKER a obsahu pomaly synonymom pre slovo gravel. Hlavná myšlienka teda znie – užiť si výjazd s „parťákom“, poriadne nasať atmosféru blížiacej sezóny a spoznať opäť niečo nové, kam by som inak zrejme nevyrazil.

...užiť si výjazd s „parťákom“, poriadne nasať atmosféru blížiacej sezóny a spoznať opäť niečo nové...

A keď už som načal v úvode akési jemné zamyslenie, ďalším podtónom môže byť také to klasické „škatuľkovanie" podľa typu bicykla. Ak dáme do porovnania športové MTB a gravel, každé má svoje pre a proti vzhľadom na jazdecký štýl a lokalitu, kde človek býva. No vo výsledku to vôbec neznamená, že nemôžu v ľahkom teréne jazdiť aj spolu a ešte sa pritom dobre zabaviť. Žiadnu „Ameriku“ sme nešli objavovať, cieľom bolo sprostredkovať jeden pekný výlet, ktorý môže poslúžiť ako inšpirácia a možno jemná motivácia. Celý výlet aj s popisom trasy nájdete vo videu a pod ním ešte menší fotoreport na doplnenie.



Mapka a možnosť stiahnutia GPX v sekcii výjazdy

Aj keď je Trnava v podstate „placka", máte na dohľad Malé Karpaty. Práve k nim smerovala naša trasa, takže si užijete aj stúpania.


Lenže ku kopcom sa treba dostať, takže sa treba naladiť na úvodné cvičenie na poliach. Aké cvičenie? No okrem fyzického aj skúška „morálu“, pretože pri severnom vetre, ktorý nám fúkal a ktorý je tu pravidelný, sa tie kopce nepribližujú tak rýchlo... A ešte jedna vec ohľadom jazdenia po poliach a lúkach. Na prvý pohľad by človek povedal, že tu FS skutočne netreba, ale mne ten tlmič prišiel naopak ako veľký pomocník, najmä ak sa bolo treba viac oprieť do pedálov. Asi niečo iné by som hovoril, keby bolo blato a netočili by sa mi kolesá.


Cepo mi spomínal, že príde úsek, kde treba ísť pekne zaľahnutý. Najskôr myslím, že pre vietor ale dôvod bol čisto praktický...


Čo by to bolo za jazdenie v okolí Trnavy bez zátišia s atómovou elektrárňou na pozadí. No a konečne sme sa priblížili k Malým Karpatom v diaľke. Úvodné stúpanie bolo ako kópia Svätojurského maratónu.


No pain, no gain...aj to môže byť heslo „gravelistov“ s jednoprevodníkom. Predsa len, MTB má prevody naladené viac do „ľahka", takže len aby Cepo nemusel tlačiť, ideme v kopci svižnejšie, než by sa na „pohodový“ výlet patrilo. Taktiež rýchle zjazdy po rozbitej zvážnici odhalia limit tenších plášťov, ale rozdiel je v podstate len chvíľka čakania.

Ale keď sa tu človek takto prevezie, už celkom chápe, prečo gravel prežíva v okolí menší „boom“....

Stúpanie na Zabité mi tiež znelo v ušiach, konečne som ho videl na vlastné oči – tiež by som prisahal, že som ho šiel na nejakom maratóne v okolí BA, ale vraj nie. V zjazde po asfalte som zase musel roztočiť miestami poriadny „kolovrátok", aby som uvisel pri väčšej rýchlosti. Tam som ocenil paradoxne teleskopickú sedlovku, takže som mohol byť ešte viac aero, čo pomohlo asi najviac. A vraj sa hodí len v technickom teréne...Mohorič dobre vedel, čo robí.


Väčšinou počas výjazdov nedávam veľké prestávky na jedlo, ale tak dnes je výlet a v Častej máme prvú zastávku. Pizza mala parádne tenké cesto, odporúčame. Aj keď asi som mal zvoliť tú menšiu veľkosť, ľahkosť v kopci potom nejako zmizla.


Týmto pozdravujeme aj našich kamarátov z Častej, ktorí organizujú v spolupráci s MTBIKER akciu pre hobby jazdcov s názvom Častovský cyklookruh. Takže konečne viem, ako vyzerá okolie a rovnako hrad Červený Kameň, alias „červeňák", ako mi bolo povedané.


Úplne na Zochovu chatu sme nedošli, odbočili sme v podstate kúsok pred ňou do zjazdu, ktorý bol asi taký „highlight“. Nič náročné, ale zabavíte sa, pričom Cepo si to užíval plnými dúškami. Na každom brdku si podskočil, samozrejme, keď prišlo trochu viac kameňov a strmšie úseky, už treba cit a opatrnejšie, pričom na MTB ste ešte ani nezačali...ale to je myslím jasné.


Za Kráľovou sme opäť vbehli na lúky a polia, pričom nechýbala ani veľmi dôležitá esencia gravel jazdenia, teda objavovanie. Cepo ako domáci si pre seba opäť objavil nejakú ďalšiu spojku. Dokonca sme išli okolo letiska, čo bola v podstate len veľká lúka...ale tak v jednoduchosti je krása.


Ešte takou ďalšou chuťovkou bol tzv. rozprávkový les, kde sme sa trochu pohrali s kamerou a spomalením, uvidíme, či z toho niečo bude. Tiež asi dokonalý „trail stvorený pre gravel“, ak to môžem nejako charakterizovať. Jednoducho žiadne prekážky v podobe koreňov či kameňov, len sa chodníček vlní hore-dole popri potoku.

Druhá pauza bola v Cíferi v peknej kaviarni s presklenou terasou, dopriali sme si „kokosové gule“ a kávu. Nič za tým nehľadajte, je to proste názov koláča. Ešte sme krátko pomudrovali o bicykloch do videa a už smer Trnava. Ako to už býva, opäť v protivetre, teraz ale so slnkom v chrbte.


Čo sa mi páčilo, bolo aj historické centrum Trnavy, nikdy som ho nevidel na vlastné oči. Jeden úsek vyzeral trochu ako dojazd v meste Siena, keď už som načal Strade Bianche v úvode. Len to nebolo toľko do kopca, no...

Celkovo 86 km s prevýšením 1 000 m sa ukázalo akurát. Možno to na „papieri“ nevyzerá, ale mal som pocit, že sme prešli oveľa viac. Predsa len som zvyknutý na viac horizontu okolo a z toho asi pramení podobný pocit.


Netvrdím, že by som teraz prepadol poľným cestám a rovinám...moje srdce bije viac pre hory, MTB a terén. Ale keď sa tu človek takto prevezie, už celkom chápe, prečo gravel prežíva v okolí menší „boom“ a zrejme sa mu bude dariť stále viac. Nakoniec vo výsledku nejde o úplne odlišný svet, stále sa bavíme o jazde na bicykli a spoločný výlet nie je žiadny problém. Vďaka Cepo za super výlet a dobré pohostenie.