BikeFest maratón Kálnica – nečakaný dôkaz, že tréning funguje

Pôvodne som tu nechcel nič „splietať“ o wattoch alebo tréningu a len si užiť preteky. Lenže nakoniec sa mi dostal do rúk dôkaz namiesto sľubov, že dlhodobá príprava, o ktorej čítate, nebola len teória.

Čo mám na mysli? No všetko, čo ste zatiaľ videli ohľadom prípravy na BIKE Transalp, bola najmä teória. Áno, Imro trénuje pod vedením Tomáša, má nový drahý bicykel, ale zatiaľ vlastne nič neukázal. Stačí, keď sa Jano Halik zatvári, že si trošku viac dáva pri jazde, nejaké tie spoločné posty na IG a inak sa nič nezmenilo… vo výsledku také milé PR. Jemne zveličujem, aby ste pochopili, kam smerujem. Teraz ale myslím, že všetko dostalo o niečo reálnejší obraz, nie rozprávaním a teóriou, ale výkonom priamo na trati maratónu v Kálnici.

Žiadna tma pred očami, žiadne trápenie, ani keď intenzita stúpla.

Rovno vás trochu upokojím, ak si myslíte, že som nebodaj zvíťazil. To síce nie, ale len pre dotvorenie obrazu pripájam môj výsledok z minulého roka. Vtedy som sa na trati vytrápil a došiel na celkovom 27. mieste so stratou viac ako 28 minút na víťaza, ktorým bol, mimochodom, Tomáš Višňovský. Koniec koncov, máme odtiaľ aj video-report, kto by sa veľmi nudil. A teraz? Všetko zhrniem vo videu nižšie a pod ním ešte nájdete pár relevantných informácií.


No, nejdem vás napínať ako gumu v gatiach, môj výsledok bol celkové 7. miesto a strata 10 minút na víťaza. Kompletné výsledky nájdete na tomto odkaze, pripájam aj záznam v aplikácii Strava

Nejde len o samotný čas, dôležitý je aj pocit. Žiadna tma pred očami, žiadne trápenie, ani keď intenzita stúpla. Taktiež pocit v sedle bol oproti Rajeckým Tepliciam výrazne lepší. V zjazde oveľa väčšia istota, rovnako žiadny náznak kŕčov. Pritom ide o rozdiel len 2 týždňov a pekne vidieť, že telo si na všetky zmeny (posed, geometria) potrebovalo viac zvyknúť.

Zmeny na bicykli a strava

V mojom poslednom reporte som naznačil, že na naše trate nie vždy treba to, čo vozí elita na „sveťákoch“, pretože technická náročnosť je niekde inde. No a ja som zmenil to, čo má na vlastnosti zrejme najväčší vplyv – kolesá a plášte. Na modeli BMC Fourstroke LT sú kolesá DT Swiss XRC 1501 s 30 mm vnútornou šírkou ráfika. Doma ale mám ešte model kolies DRAC, ktoré majú vnútornú šírku ráfika 26 mm a celkovo sú asi o 150 g ľahšie.

Používal som ich minulý rok na pretekoch, napr. aj pri 200 km Salzkammergut Trophy. A na nich sú ešte od zimy nahodené plášte Tufo XC 12 vpredu a XC 13 vzadu. Pri šírke 59 mm na spomínaných ráfikoch ponúkajú hmotnosť okolo 680 g. Hneď doplním, že čo sa týka odolnosti v náročnom teréne, je na tom lepšie Maxxis a ich EXO Protection, lenže taký skalný terén potrebujete na trati aj mať. A vo výsledku takmer 400 g na kolesách nie je vôbec zlé...

... celý BikeFest je peknou oslavou MTB cyklistiky.

Čo sa týka energie, preteky boli v podstate krátke, ale zasa nie až tak, aby to človek mohol podceniť. Základom boli 2 bidony s väčším obsahom sacharidov v podobe SIS GO Electrolyte, k tomu dve tyčinky Go Energy mini (1 došla do cieľa) a dokopy 3 gély SIS Go Isotonic.

Vypisujem to aj vzhľadom na záverečný odstavec s analýzou, aby ste mali lepšiu predstavu. Dopĺňať energiu som začal už v prvom dlhom stúpaní, kedy som si dal v jeho 2/3 okrem pravidelného pitia rovno aj gél. Dokopy, keď všetko zrátam, hovoríme o nejakých 180 g sacharidov počas 2,5 hod. intenzívneho výkonu, pričom do cieľa som došiel tak, že ak by trať pokračovala, idem ďalej. Vyrátal som to aj vzhľadom na nedávny článok od Cepa ohľadom sacharidov.

Pár slov k trati

Oproti minulému roku nastala zmena v úvodnej časti, kedy sa išlo najskôr dolu kopcom a až postupne sme sa napojili na dlhú zvážnicu smerom nahor. Následne už bolo všetko po starom, resp. po novom. Totiž pôvodná trať maratónu v Kálnici (spred 2 rokov a viac) viedla z veľkej časti aj po hrebeni Inovca a rovno poviem, že bola rozhodne krajšia. Veď koľko maratónov u nás vedie po nejakom peknom prírodnom hrebeni? V podstate zostal už jedine Donovalský drapák.

Keďže som mal radosť z výkonu, asi by ma bavilo všetko, no s odstupom času musím povedať, že je veľká škoda, ak stratíme výškové metre po šotoline a štrku v 70 km/h… najmä vzhľadom na možnosti okolia. Veď celý hrebeň z Inovca je legálna a doslova nádherná cyklotrasa, ktorú sme vám priniesli aj detailne spracovanú v tipe na výlet.

Ak si video pozriete, budete hneď vedieť, prečo mi je trochu smutno, že podujatie prišlo o svoj najväčší „klenot“. Samozrejme, neviem, čo všetko je za úpravou trate, len nechcem, aby všetky akcie postupne skončili tak, že ich človek v pohode preletí aj na gravel bicykli. Asi budeme potom chodiť viac do Česka alebo Poľska…

Pár slov k festivalu

Ak som trať trochu „ofrflal“, na druhej strane zase treba povedať, že celý BikeFest je peknou oslavou MTB cyklistiky. Ťažko u nás hľadať iné podujatie, ktoré by spojilo tak odlišné štýly (a že ich veru už máme dosť) a stmelilo ich dokopy. V priestore cieľa to „žije“, sú tu zaujímavé stánky, môžete otestovať množstvo rôznych bikov. Samozrejme, nechýbajú ani tradične „spečené“ a dosť „unavené“ tváre z aktívneho víkendu. Slovo festival je teda na mieste, nudiť sa nebudete…

Okienko trénera

Rovnako ako v reportáži z Rajeckých Teplíc, aj teraz som poprosil Tomáša o zhodnotenie výkonu, resp. toho, čo zistil zo záznamu. Opäť tak budete mať „otvorené“ okno priamo do „kuchyne“, koho zaujímajú aj detaily. Veď zmyslom bolo vtiahnuť vás priamo do deja a celej prípravy. Navyše, Tomáš sa bol aj priamo pozrieť a v cieli bol prvý, čo mi gratuloval.


Je zvykom, že na slovenských maratónoch prevláda výkonnostný aspekt nad technickým. Výnimkou nebol ani maratón v Kálnici, kde pretekárov čakala trať s dlhými stúpaniami. Od poslednej analýzy, ktorú som spracoval po rajeckom maratóne, uplynuli dva týždne. Nadviazal by som teda na údaje z predchádzajúceho maratónu. Podotknem, že Martin absolvoval preteky na rovnakom bicykli s tým istým wattmetrom Quark.

Prvé stúpanie bolo približne totožné s rajeckými… Čas okolo 25 min., výkon 380 W, v prepočte 4,53 W/kg v porovnaní spred dvoch týždňov, čo je nárast o 0,3 W/kg a predstavuje jednu výkonnostnú skupinu. Nasledoval krátky zjazd do 4 minút. Martinovi táto pauza stačila a ďalšie stúpanie, ktoré malo okolo 10 min., prekonáva veľmi solídne na priemernom výkone 361 W, čo predstavuje 4,3 W/kg. Rozhodne výrazne nespomaľuje, práve naopak!

Prichádza dlhší zjazd, kde je čas doplniť sacharidy a zotaviť sa po náročnej prvej hodine pretekov. Nasleduje 25 min. kopec a, ako som spomínal, Maťo nepoľavuje na výkone. Priemer sa blíži ku 351 W, čo je po prepočte 4,2 W/kg. Po tak náročnom úvode je to perfektne vyrovnaný výkon, ktorý ukazuje na jeho vytrvalostný aspekt vybudovaný dlhoročným jazdením. Pred cieľom nasledoval jeden dlhý kopec, ktorý bol rozdelený krátkymi zjazdami. Martin finišuje na siedmom mieste vysmiaty od ucha k uchu. Ja rozhodne netajím nadšenie a spolu s ním rozoberáme priebeh pretekov. Priemerný výkon a NP je uvedený na obrázkoch…

Podotýkam, že počas dvoch týždňov sme absolvovali len jeden intenzívny tréning/preteky na ceste. Do toho dva tréningy silovej vytrvalosti a fitko. Zvyšok bola ľahučká aeróbna vytrvalosť. Mnohí zrejme viete, že aktuálne nepretekám, preto mám čas sledovať svojich zverencov naživo v pretekovom zápale a mám z toho naozaj radosť, keď sa podarí pekné umiestnenie.

Pár slov na záver

Zrejme ste vycítili, že neskrývam radosť a snáď sa mi podarilo trochu z nej preniesť aj na vás. Verte mi, že pred začiatkom celého „projektu“ nebol nikde dopredu daný výsledok. Navyše, po všetkých rokoch, čo jazdím maratóny, ma veľmi teší zažiť opäť progres. Vytvoriť aspoň trochu rovnocennú dvojicu s Jančim je stále výzvou, ale rovnako motiváciou pokračovať ďalej. Uvidíme, kam sa mi podarí nakoniec dôjsť…

Len tak mimochodom, cez víkend nás čaká v podstate aj taký malý „etapák“. Že o ničom neviete? Stačí, keď si skombinujeme sobotný maratón v Slovenskom raji s nedeľnou časovkou MTBIKER Sliezsky kráľ. Ak máte chuť, stále je možné sa k nám pridať.