Pracuj menej, jazdi viac? Ja som za, a čo vy? (rozhovor)

Priateľstvá, spoločné zážitky a hlavne jedna spoločná vášeň – to je to, čo spája ľudí z cyklistického klubu WLRMcc.

Amatérske cyklistické kluby nie sú žiadnou novinkou a v každom kraji ich v podstate funguje niekoľko. Jedno je však v prípade všetkých rovnaké – a to je nadšenie pre jazdu na bicykli, spoločné tréningy, pohodové jazdy s neodmysliteľnou odmenou vo forme chutnej kávy či croissantu.

Keď si k tomu pripočítame nápadné ružové dresy a skvelý názov WLRM, teda skratku hesla „Work Less, Ride More“, čo v slovenčine znamená „Pracuj menej, jazdi viac“, máme dokonalú kombináciu zábavy a športu. Ako sa to dá stihnúť? To už sa dozviete v rozhovore s členom cyklistického klubu WLRMcc Matúšom Guzym.


Work Less, Ride More je tak super heslo a názov, že som uvažoval nad tým, že si ho dám nejako vkusne vytetovať. Ako vznikol tento názov a vôbec aj celý koncept vášho cyklistického klubu?
Názov klubu je WORK LESS RIDE MORE cycling crew, alebo teda WLRMcc. Klub alebo „crew“ sa dal dokopy začiatkom sezóny 2017, keď sme spojili viacero menších skupiniek.

V každej skupinke bol niekto, kto poznal niekoho z „tej druhej“ a keď sa niekto dopočul, že cez víkend sa chystá jazda, tak automaticky obvolal svojich a zistil, kto má záujem. Potom sa dohodol s druhou a v sobotu alebo v nedeľu ráno sme sa stretli a išli spolu jazdiť. Časom pre jednoduchšiu komunikáciu vznikla WhatsApp skupina, ktorá existuje dodnes.

Akým druhom cyklistiky sa venujete? Viem, že ste komunita cestných cyklistov, no vaše dresy som zahliadol aj na MTB maratónoch.
Jazdíme na všetkých druhoch bikov – od cesty, cez gravel až po horské bicykle, MTB, XC či enduro. Väčšinou pochádzame práve z MTB prostredia. Vo všetkých disciplínach (okrem MTB enduro a DH) aj niekto z nás amatérsky preteká. Vo väčšine disciplín sa vieme na štart postaviť aj vo väčšom počte, ale preteky v graveli a CX zatiaľ jazdí len jeden chalan, ktorému sa sezóna nikdy nekončí.

Cudzie nám nie sú ani fixed-gear biky. Jediné, čo od nás nikto nevlastní, je asi len cargo bike a vodný bicykel… Ináč by ste u nás našli azda všetky druhy bikov.


Na vašom Instagrame som videl, že holdujete ranným jazdám. Osobne to obľubujem a jazdím niekedy už aj okolo piatej ráno, najmä v lete. Aká je u vás motivácia k tomuto? V čom vidíte benefity ranného jazdenia?
No, holdujeme ako holdujeme. Popri práci je to v letných mesiacoch azda jediný čas dňa, keď sa vieme stretnúť viacerí, dobre sa previezť a vychutnať si ranné café a croissanty pred hektickým pracovným dňom. Nie nadarmo sa hovorí, že ak chceš niečo stihnúť, tak to urob ráno. Poobede sa už stretávame v menšom počte podľa toho, ako pracovný deň a náplň práce dovolí. Hoci sa v preklade voláme „Pracuj menej, jazdi viac“, na cyklistiku treba zarábať.

Pôsobíte iba v Bratislave, alebo máte aj nejakú „predĺženú ruku“ mimo hlavného mesta? Neplánujete sa rozrásť a mať svojho agenta aj mimo hlavného mesta?

Je to o chémii. Od nových potenciálnych „členov“ sa vyžaduje len to, aby zapadli.

Väčšina z nás pochádza z rôznych kútov Slovenska, a tak vyzerá aj rozširovanie povedomia o klube. Keď sa niekam vyberieme ako klub či individuálne, vždy sa nejakým spôsobom ozve niekto z regiónu, ako sa k nám môže pridať. Odpovedáme vždy rovnako – stačí prísť a jazdiť. To však ale úplne nejde ruka v ruke s tým, že my jazdíme hlavne v Bratislave.

Individuálne sa ocitneme ale aj v Púchove, Žiline, Ružomberku, Košiciach alebo Bardejove. V Košiciach máme dvoch chalanov, ktorí sú srdcom WLRMcc, ale klubová základňa a duch je zatiaľ silno etablovaný len v Bratislave.


Kde najčastejšie jazdíte? Máte už nejaké svoje okruhy, ktoré volíte podľa tempa či počasia?
V rámci Slovenska je to Bratislava a okolie. Do toho môžeme rátať Malé Karpaty s perfektným profilom a cestami, ktoré sú uzavreté pre autá, čiže sa tam dá veľmi dobre voziť bez pocitu ohrozenia premávkou. Okrem Karpát je to potom rakúsky vidiek hneď za hranicami s pomerne menej vyťaženými cestami.

Okrem Slovenska je našou srdcovkou Taliansko, kam sa vyberieme každé leto a potom na jar, alebo na prelome zimy a jari sú to španielske ostrovy – Kanáre alebo Malorka. Tieto destinácie nikdy neomrzia.

Keď ste takto za hranicami vo vašich dresoch, pýtajú sa ľudia okolo, či ste nejaký profi tím, alebo v týchto cyklodestináciách je to už skôr „štandard“?
V cyklodestináciách sú turisti aj domáci už vačšinou zvyknutí na rôzne dresy, kluby a „klubové dresy“ a skupiny v dresoch. Častokrát sa ale stáva, že sa na tréningovom okruhu stretneme s World Tour tímom alebo jednotlivými jazdcami (Visma, Bora, AG2R, Ineos) a tí nás zaškatuľkujú ako nejaký „Conti team“. Je milé aj zaujímavé stretnúť Pro WT borca v kopci a byť schopný udržať jeho Z2 a prehodiť zopár slov (pozn.: jeho Z2, tvoja Z4/5).

Pri jazdení vo Francúzsku v roku 2020 sa nám ale stalo, že sme sa denne míňali s Teamom AG2R a po pár dňoch sa nám už prihovárali a zdravili aj z tímového auta. Na Col De la Loze sme si potom urobili spoločnú foto s celým tímom.


Ako sa môže cyklista stať členom vášho klubu? Čo musí pre to urobiť?
Stačí prísť a jazdiť. Samozrejme, naše klubové jazdenie je trochu uzatvorené pre širokú verejnosť a to len kvôli bezpečnosti. V sezóne pravidelne jazdíme s Isadore, kde si nás môže ktokoľvek odchytiť, trochu pootravovať, vypýtať si nejaký kontakt a ozvať sa so záujmom.

Vždy je to ale o chémii. My sme hlavne veľká skupina kamarátov a kamarátok a dokážeme spolu stráviť 2 týždne na chate bez ponorky. Od nových potenciálnych „členov“ sa teda vyžaduje len to, aby zapadli.

V našich radoch sú chalani aj baby – od takých, ktorí jazdia naozaj zľahka, až po elitných pretekárov a vždy sa dokážeme spolu povoziť. Takže báť sa toho, že „nestíham“, nie je úplne namieste. Ale zas aj tie „najpomalšie“ kusy u nás si vedia celkom dobre dupnúť. Čiže stačí sa ozvať, prísť a vydržať.


Ak by si mal vymenovať nejaké hlavné benefity jazdenia za WLRMcc, čo by to bolo?
Ružové dresy. Ale seriózne, asi najväčší benefit je tá komunita, ktorá je vo WLRMcc vytvorená. Či už osobné alebo tímové vzťahy sú tu na naozaj dobrej úrovni a z toho pramenia aj benefity. V druhom rade je to potom prístup k produktom našich partnerov. Ak by som mal spomenúť niektoré brandy, tak určite oblečenie od Isadore, s ktorými máme dlhodobo veľmi dobré vzťahy, rámy bikov TIME, kávu od Goriffee a podobne.


Momentálne máme zimu, no vyzerá to tak, že takú ozajstnú na snehu si neužijú všetci. Ako trávi zimu váš klub? Jazdíte, alebo máte nejaké spoločné či sólo tréningy v posilke, poprípade tréning v interaktívnom prostredí?
V zime teda vôbec nezaháľame. Vonku nejazdíme takmer vôbec, ale zato trenažér, skialpy a bežky dostávajú zabrať. Tento rok je to so snehom na Slovensku biedne, ale aj napriek tomu máme dvoch chalanov – Ľuba Murárika a Marcela Mila – ktorí chcú odpretekať Slovenský pohár na skialpoch a potom zatnúť do pódia na BOKAMI (tu asi len Ľubo).

Okrem toho mávame spoločné tréningy vo fitku, ale tie sú skôr socializačné a viac sa tam nasmejeme, než „namiesime železa“. Sem-tam sa podarí aj futbal v telocvični, alebo spoločný beh na schodoch ako nejaké spestrenie zimných večerov.

Rivalita sa začína na štarte pretekov a končí sa na cieľovej páske či Strava segmente.

Zimy sú na Slovensku už pomerne krátke a jazdiť vonku sa dá takmer do novembra a potom opäť od konca februára. Keď do toho zarátaš vianočné sviatky, nejaké tie týždne „off“, tak sa dostaneme na nejakých 6-8 týždňov, počas ktorých nejdeš von na bike. Ak chceš stihnúť všetky tieto „mimosezónne“ aktivity v 8 týždňoch, zbehne ti zima tak, že ani nevieš ako.

Veľa klubov, aj amatérskych, organizuje už v zime či skoro na jar nejaké objemové jazdenie mimo Slovenska, v teple. Chodievate aj vy na takéto „kempy“? Ak áno, kam najčastejšie?
Chodíme. Pravidelne. Kanárske ostrovy na prelome zimy a jari, tesne pred začiatkom sezóny. Ale to už má väčšina z nás základ z trenažérov alebo zo skialpov.


Často sa iní cyklisti vyjadrujú o podobných kluboch ako o elitárskych. Pritom viem, že je v nich celkom pestrá paleta ľudí rôzneho vzdelania, postavenia a rozličných životných hodnôt. Myslím si, že najdôležitejšie je, aby ich spájala cyklistika, teda za klub aj nejaká vízia zlepšovania. Je to tak?
Je to presne tak, ako vravíš a aj u nás je to rovnako. Široké spektrum ľudí s rôznym príbehom alebo zázemím a vedia sa spolu dobre zabaviť na biku aj mimo neho. Snažíme sa vytvoriť prostredie, v ktorom sa každý a každá môže cítiť komfortne bez ohľadu na vek, pohlavie, orientáciu či veľkosť a značku rámu.

Tvorí takýto klub aj priateľstvá či priestor pre spoločné akcie mimo cyklistiky?
Vždy. Niekedy aj celoživotné.


V Bratislave a okolí je podobných klubov viac. Poznáte sa medzi sebou? Je medzi vami aj nejaká klubová rivalita? Mám na mysli samozrejme takú športovú – kto viac najazdí, kto nazbiera viac lepších umiestnení na pretekoch a podobne.
Na 99 % sa skrz-naskrz poznáme. Cyklistika je zo socializačného hľadiska trochu iný šport ako ostatné. Popri jazdení sa vieš rozprávať s kýmkoľvek v skupine a môžete rozoberať naozaj rôznorodé témy.

Počas tých hodín strávených jazdením v skupine určite nadviažeš veľa kamarátstiev. Rivalita sa určite začína na štarte pretekov a končí sa na cieľovej páske alebo na Strava segmente. Okrem toho sú to väčšinou kamarátske vzťahy, ako všade medzi ľuďmi.


Keď sme pri tom, máme za sebou rok 2024. Aký bol pre váš klub? Aké úspechy máte za sebou?
Vymenovať všetko, čo by som chcel, to by bolo na samostatný článok, ale za všetky spomeniem aspoň tieto:

• Ľubomír Murárik a jeho víťazstvo vo svetovej sérii L`Etape vo Francúzsku a takmer aj na Slovensku;
• František Pašek – majster Slovenska v graveli aj na ceste Masters A;
• Dominika Pokryvačová – víťazka Sereďmaratónu a pódium na L`Etape Slovakia;
• Bianka Babačová – niekoľko víťazstiev a pódií v rámci Škoda Bike Open Tour;
• klubových pódií bolo tiež niekoľko, ale prvé miesta nám ušli.

Aké máte plány a ambície do novej sezóny?
Aspoň obhájiť, čo sa podarilo v roku 2024 a doplniť nejaké cestné aj MTB pódiá – aj v prípade jednotlivcov a aj v prípade tímu. Ale hlavne si chceme užiť celú sezónu v zdraví, bez pádov a v kruhu priateľov. Aj pretekovú cyklistiku robíme hlavne preto, lebo nás to baví. V tom by sme chceli pokračovať.


Čo vám najviac chýba v rámci cyklistiky na Slovensku? Ak porovnáte vaše trasy na Slovensku a v Rakúsku, kde jazdíte najviac?
Chýba nám asfaltka na Kráľovu hoľu. Ale tá sa, tuším, už začala realizovať.

Ak by ste mohli zmeniť či zlepšiť jednu vec pre cyklistov, čo by to bolo? Či už čo sa týka bezpečnosti, alebo aj toho, ako dostať viac ľudí na bicykel.
Asi aby si všetci uvedomili, že cyklisti aj šoféri sú rovnakí ľudia a aby sme sa rešpektovali navzájom. Ak je 17:00, neleziem na Šancovú (pozn. najrušnejšia ulica v Bratislave) a naopak, šoféri by mali vedieť, že „americkí vedci zistili, že pribrzdiť na 2 sekundy a obehnúť vo vedľajšom pruhu je naozaj možné bez straty času“.

Klubová cyklistika má svoje výhody, ktoré, zdá sa, prevyšujú samotnú cyklistiku. Spoznávanie ďalších krajín, priateľstvá a hlavne pohyb sú pre každého jedinca prínosné a ak ich zdieľame, táto energia sa násobí. Okrem toho, aj výsledky, ktoré klub dosiahol, sú jasným ukazovateľom, že spoločné tréningy a vzájomná podpora dokážu priniesť svoje ovocie. Klubu WLRMcc prajem hlavne veľa bezpečných kilometrov a veľa šťastia pri obhajobe výsledkov.

Matúšovi Guzymu ďakujem za čas a ochotu, ktoré obetoval nášmu rozhovoru. Klub WLRMcc môžete sledovať aj na sociálnej sieti Instagram.

PS: Nad tým tetovaním s motívom WLRM naozaj uvažujem.