Jeden XC bicykel na všetko? To si už nemyslím

Podľa čoho volím medzi celoodpruženým bicyklom a hardtailom ? A prečo si už nemyslím, že jeden bicykel môže byť skvelý na všetko?

Dalo by sa povedať, že ma môžete vídať jazdiť na 2 horských bicykloch, ktoré sú charakterom výrazne odlišné. A samozrejme to neraz vzbudzuje otázky, podľa čoho vlastne vyberám a čo je lepšie. Prečo vôbec jazdím aj na HT, keď mám skvelý full?

Podobné otázky neraz dostávam a dnes vnesiem viac svetla do tejto veľmi subjektívnej „problematiky“. Pre mnohých to zároveň môže byť malá sonda do moderných trendov a ich využitia v realite. Hneď doplním, že najmä v mojej realite, ale vďaka tvorbe obsahu za tie roky si viete spraviť celkom dobrý obraz o tom, aký typ cyklistu predstavujem.


A čo mám na mysli druhou časťou nadpisu? Nuž ešte pred pár rokmi som myslel, že s vývojom geometrií a komponentov môže mať človek mašinu, ktorá pokryje takmer všetky potreby XC jazdca a nikde nebude mať rezervy. Teda od trailov, cez rôzne extrémne trate až po domáce „raketové“ naháňačky na pretekoch. Ale po skúsenostiach môžem povedať, že svoj názor musím trochu prehodnotiť. Môžu za to práve 2 stroje, na ktorých v poslednom čase jazdím.

V hlavných úlohách

Bez ďalších rečí si predstavíme hlavných protagonistov. Pred podujatím BIKE Transalp približne 3 roky dozadu sa mi dostala do rúk skutočná mašina snov v podobne modelu BMC Fourstroke LT. Prívlastok LT znamená väčšie zameranie na trail, alebo moderným slangom takzvané down country.

Zdvihy 120/120 mm, progresívna geometria, teda dlhší rámový trojuholník (reach 500 mm), krátky predstavec (60 mm) a hlavový uhol na hodnote 66,5 stupňa. To dopĺňa strmý sedlový uhol na hodnote 76,7 stupňa. Brzdíme 4 piestami so 180 mm kotúčmi vpredu a vzadu. Žiadne lockouty, pruženie sa ovláda páčkami. K tomu elektronika všade, kam sa človek pozrie.


Výsledkom je ozaj čistý celok s poriadne terénnymi chúťkami a stále výbornou hmotnosťou okolo 11,6-11,9 kg vo veľkosti XL (hmotnosť sa výrazne mení podľa použitých kolies a plášťov). Nechcem sa púšťať zbytočne do detailov, pretože máme ako detailné predstavenie, tak rovnako dlhodobý test.


Hneď po Transalpe sa mi dostal do rúk hardtail Orbea Alma, ktorý je v podstate jemným protikladom. Žiadne zameranie na trail, prvoradá je nízka hmotnosť a výkon. Geometria je moderná, ale rozhodne nie toľko progresívna, o čom svedčí kratší rám (reach 474 mm), dlhší predstavec či ostrejší hlavový uhol na hodnote 68 stupňov. Sedlový uhol má potom hodnotu 74,5 stupňa.


Vidlica so zdvihom 100 mm a s „tenšími“ nohami na diaľkový lock, teleskopická sedlovka s malým zdvihom a napríklad flatmount uchytenie zadnej brzdy. Brzdíme 180 mm vpredu a 160 mm vzadu. Radenie je klasicky mechanické, mix Shimana XTR a SRAMu. Opäť odkážem na detailné predstavenie, pričom jediným hlavným rozdielom je vidlica od RockShox v podobe nového modelu RS SID. No charakter zostal zachovaný, len zdvih narástol na 110 mm. Suma sumárum je hmotnosť aj vo veľkosti XL málo pod 10 kg.

Nie je XC ako XC

Prejsť cez Alpy na BMC v pretekovom nasadení počas etapáku bol skutočný zážitok a rovno poviem, že si neviem predstaviť lepší bicykel na niečo podobné. Strmé kopce a dlhé zjazdy, kde prišiel vhod strmší sedlový uhol, aj ten viac položený hlavový. Dlhší reach dodával pocit istoty a čím náročnejší terén, tým viac som ocenil všetky moderné prvky.


To isté platí aj o domácom jazdení, kde sa mi otvorili nové možnosti na technických trailoch, ktorých je v okolí Žiliny neúrekom. Stačí, keď poviem Martinské hole alebo Kunerad a máme jasno. Alebo taký Stoneman trail, ktorý sme vám priniesli v jazdení z Dolomitov. Kombinácia veľkého prevýšenia a techniky je dokonalým miestom pre podobný bicykel.

Lenže moje srdce stále bije v pretekovom rytme, pričom väčšinu tvoria domáce akcie. Či už sú to klasické maratóny, alebo aj rôzne formy časoviek do kopca na spestrenie ako Liptov ride či MTBIKER Sliezsky kráľ.

Vždy, keď dlhší čas jazdím na jednom a následne presedlám na druhý, akoby som znovu otváral darček.

Ale keď sa človek pozrie na charakter domácich tratí, veľmi málo z nich tvorí náročnejší technický terén. Aby sme mali jasno, pod tým si predstavujem najmä niečo strmšie, s kameňmi a koreňmi. Väčšinu ale tvoria zvážnice, okrem nich skôr hravé chodníčky a na rovinu môžem povedať, že rozhodne neprekračujú schopnosti moderného HT s teleskopkou... Teda, ak máte techniku a cit pre výber stopy.


Rovnako nie vždy mám chuť ísť drtiť traily, často moje výjazdy smerujú do jednoduchého terénu. Keď sa mi dostala do ruky Orbea, zistil som, že na podobné jazdenie je ideálne viac klasické poňatie geometrie (aj keď stále dostatočne moderné). Inak povedané, bicykel je hravejší a obratnejší. A najmä keď sa skombinuje s tou neuveriteľnou ľahkosťou a akceleráciou hardtailu s hmotnosťou pod 10 kg.

V okamihu zamknúť vidlicu, nastúpiť si do kopca, zrýchliť za zákrutou, alebo si dať dlhé stúpanie na čas. Môžem povedať, že podobný pocit ma baví rovnako ako dobrý technický trail a Orbea ho dokonale napĺňa. A je to návykové. Teda až pokiaľ sa v zápale nadšenia nepustím dole nejakým trailom v Kunerade.


Ale čo ma zrejme prekvapilo najviac, to bola miera pohodlia, ktorú bicykel dokázal ponúknuť s vhodne zvolenými komponentmi. Sem dávam v prvom rade 2,4-palcové objemné plášte ako Maxxis Aspen či Rekon Race, doplnené o insert. Práve pohodlie bolo dôvodom, prečo som Orbeu vzal aj na extrémnu trasu ako Salzkammergut Trophy, kde som myslel, že na HT ma už nikto neuvidí.

Pri podobných trasách hrajú veľkú úlohu aj detaily a sem určite patrí aj 2 kg rozdiel. Najmä keď človek vezme 2 plné bidony, pripne dušu, pumpu a nejaký multiklúč. Viem, že rozdiel je stále 2 kg, ale pre hlavu doslova iný vesmír. Každý pohyb s bicyklom, alebo aj mimo neho (napr. tlačenie) sa stáva jednoduchším. A ako vieme, hlava pri podobných akciách neraz rozhoduje...

Takže ideálne niečo medzi – alebo aj nie?

Teraz vám určite mnohým napadne, prečo neskombinovať tieto vlastnosti do jedného bicykla. Extra ľahký rám, namiesto virtuálneho zavesenia nejaký „zero pivot“, zdvih 100/80 a trochu menej progresívna geometria. V podstate sme postavili ideálny stroj na slovenské maratóny, ktorému sa paradoxne ideálne priblížila značka Pinarello pri ich modeli XC. Určite sa nájdu aj ďalšie, no keď sme robili jeho predstavenie, táto myšlienka mi napadla takmer okamžite.

Lenže pes je zakopaný niekde inde. Už viem, že podobný stroj nebude v náročnom teréne schopný ako BMC Fourstroke LT a rovnako nebude tak dokonale „raketový“ ani ľahký ako Orbea Alma. Obidva bicykle excelujú na opačnom spektre vlastností a práve tieto rozdiely ma vždy nadchnú. Vždy, keď dlhší čas jazdím na jednom a následne presedlám, akoby som znovu otváral darček. Sú dokonalými nástrojmi so špecifickým zameraním a nie švajčiarsky nožík. Snáď chápete, čo sa snažím povedať.

Reklama na nákup ďalšieho bicykla?

Nijako sa netajíme, že nás živí v prvom rade eshop a mnohí si poviete, že som napísal v podstate reklamu na to, aby bol človek stále nespokojný, a teda vlastnil viac než len 1 bicykel. Svojím spôsobom zrejme máte pravdu, ale pôvodný zámer bol iný.

Chcel som ponúknuť pohľad, že po X rokoch jazdenia sa človek na cyklistiku často pozerá inými okuliarmi. Viac vníma detaily, menej pripúšťa kompromisy - to niekomu možno príde zbytočné a nepodstatné. No aj tam sa schováva korenie, ktoré spestruje rutinu a udrží vo vás iskru večne mladého chlapca. Len nezabudnite na určitú rozumnú hranicu.