Spravia z vás krátke kľuky Pogačara?

Prečo sa naprieč profi pelotónom skracujú kľuky a môže z toho profitovať aj bežný jazdec?

Ak by som mal nejako zhrnúť trendy (ach to slovo), ktoré letia v súčasnosti vo World Tour pelotóne (a o ktorých vieme), boli by zrejme tri. Prvým je používanie časovkárskych prílb mimo časovky, teda v klasických pretekoch. Potom máme využívanie 13-rýchlostnej gravel sady SRAM XPLR s „monštruóznymi“ jednoprevodníkmi a do tretice výrazné skracovanie dĺžky kľúk. A práve o tom si dnes povieme trochu viac.

Ak som povedal výrazné skracovanie, nepreháňam. Veď Jonasa Vingegaarda už na nedávnych pretekoch dokonca videli, ako skúša 150 mm dĺžku. No najväčším „popularizátorom“ nie je nikto iný než Tadej Pogačar a pripomeňme si jeho vývoj. V roku 2022 používal 172,5 mm kľuky, v polovici sezóny 2023 prešiel na 170 mm kľuky a v roku 2024 začal používať ešte kratšie, 165 mm kľuky.

Samozrejme, tento trend neušiel pozornosti konkurencie, ale ani nadšeným hobby jazdcom. Môžu teda za Pogačarove mimozemské výkony aj krátke kľuky? A prečo môžu byť výhodou oproti dlhodobo zaužívanému štandardu 175 mm?

Keď bola trochu iná doba

Ešte než sa pozrieme na dôvody skracovania, vráťme sa v čase – a do opačného prístupu. Dlhoroční fanúšikovia si možno ešte spomenú na 2-metrového českého jazdca Ondřeja Sosenku. Preslávil sa najmä svojím rekordom v hodinovke, ktorý stanovil v roku 2005 na hodnote 49,7 km.

Lenže výkon nie je len o pôsobení sily na pedál. Výkon je práca odvedená za určitý čas.

O jeho výnimočnom výkone svedčí fakt, že rekord bol platný až do roku 2014. A viete, aké dlhé kľuky použil? Mali rovných 218 mm. A rovnako točil poriadne ťažké prevody, pri rekorde mal kombináciu 54x13. Samozrejme sa dalo do súvislosti, že veľká páka umožňuje točiť ťažké prevody a vo výsledku sa ide rýchlejšie... Celkom logické nie? Najmä vysokí jazdci mali ťažiť z ich výhod.


Ja som nebol výnimka, ešte teraz mám doma 180 mm dlhé kľuky Shimano XT. Pomerne dlhú dobu som ich jazdil, no neskôr som zistil, že 175 mm ma nijako nespomaľuje a ešte aj menej búcham pedálmi do kameňov.

Ide o výkon – alebo nie?

Myšlienka, že dlhšie kľuky umožnia väčšiu páku a vo výsledku teda môžete ťahať ťažšie prevody, je lákavá a aj pravdivá. Lenže výkon nie je len o pôsobení sily na pedál. Výkon je práca odvedená za určitý čas. Môžem ho zvýšiť tak, že budem pôsobiť väčšou silou, ale rovnako ho môžem zvýšiť, ak budem rýchlejšie kmitať.

Keď sa vrátime ku kľukám – dlhšie kľuky zase opisujú dlhšiu dráhu, čo spomínaný čas zvyšuje, alebo, inak povedané, znižuje kadenciu. Takže ono to vo výsledku vôbec nie je jednoznačné a do hry vstupuje množstvo faktorov.

Čo sa týka výskumov, väčší výkon v šprinte dokázali pri testovaní jazdci vyvinúť s o niečo kratšími kľukami než s dlhšími. Preto šprintéri už dlhšiu dobu používajú kľuky vo všeobecnosti kratšie, ale rozhodne sa nechodilo do extrémov ako dnes.

Kde je pes zakopaný?

Ak teda nejde o zvýšenie výkonu, kde je výhoda krátkych kľúk? Nuž, treba si uvedomiť, že krátke kľuky neovplyvňujú výkon priamo, ale majú vplyv na pozíciu na bicykli. Áno, smerujeme k aerodynamike, ktorá má v dnešnej cyklistike stále väčší význam vzhľadom na neustále rastúce rýchlosti. Veď pomaly každý rok počujeme, ako priemer pelotónu stúpa a láme sa jeden rekord za druhým... Dokonalým príkladom je aj nedávne Strade Bianche, ktoré bolo opäť najrýchlejšie v histórii, pritom o 20 km dlhšie a s väčším počtom výškových metrov.

Keď sa pozriete na vrcholovú cyklistiku, ani „klasické“ preteky nemajú ďaleko od časovky.

Predstavte si, alebo si rovno vyskúšajte čo najviac sa zabaliť a zaľahnúť na riadidlá. A teraz začnite poriadne tlačiť do pedálov. Nič pohodlné, ale kde budete pociťovať najväčší problém pri tlaku na pedál? Predpokladám, že v hornej úvrati, kedy koleno zviera s osou tela najostrejší uhol. Na foto nižšie uvidíte, čo presne mám na mysli.


Ak skrátite kľuky, môžete zachovať aerodynamickú pozíciu a pritom bude daný uhol voľnejší. Jazdec vydrží byť lepšie zabalený, nepociťuje taký diskomfort a vo výsledku ide aj rýchlejšie.

Trend skracovania prišiel z časovky, kde sa paradoxne vysokí jazdci s veľkým dropom (rozdiel medzi výškou sedla a výškou riadidiel) mohli na časovkársku „kozu“ dobre upratať. Za príkladom nemusíme chodiť ani do sveta, Cepo tiež na svojom stroji prešiel zo 180 mm na 172,5 mm presne z rovnakého dôvodu.

Keď sa pozriete na poňatie dnešnej vrcholovej cyklistiky, ani „klasické“ preteky nemajú ďaleko od časovky. Priemerné rýchlosti v klasikách sa hýbu okolo 45 km/h, v etapových pretekoch okolo 43 km/h. Jazdci vyrážajú sólo do úniku pomaly 80 km pred cieľom – viď Tadej Pogačar na posledných majstrovstvách sveta.

Vedieť dobre zaľahnúť a vydržať v danej pozícii po dlhší čas je v dnešnej cyklistike obrovské plus, alebo skôr povinnosť. Veď samotné telo kladie najväčší odpor, až ďaleko za ním je bicykel a ďalšie „aero“ čačky.

Lenže kratšie kľuky majú ešte jeden benefit, z ktorého môžu hobby jazdci ťažiť zrejme najviac – a vynechajme teraz škrtanie pedálu o zem. Voľnejší uhol v hornej úvrati znamená aj menšiu záťaž na kolená.

Vlastne ani pre profesionálov nejde o zanedbateľnú výhodu, keď uvážite porciu kilometrov, ktorú musia v príprave absolvovať, o trojtýždňových Grand Tours ani nehovorím. Možnosť lepšie vyladiť posed a súčasne o kúsok uľaviť kolenám je hlavný dôvod, prečo vidíte v súčasnosti „migráciu“ pelotónu na kratšie kľuky.

Potrebujem krátke kľuky?

Výmena kľúk rozhodne nie je lacná záležitosť, nehovoriac o tom, ak na nich máte merač výkonu, alebo nebodaj ak máte viac bicyklov. Samozrejme to ani nie je nutné, pretože ako vždy platí, že nie všetko, čo jazdia profesionálni jazdci, je automaticky rovnako dobré pre hobby jazdcov. A hlavne – každý sme vo výsledku odlišný. No rokmi zaužívaný štandard 175 mm sa bude zrejme pomaličky otriasať v základoch.

Najnovšie výskumy ukazujú, že optimálna dĺžka kľúk pre daného jazdca sa teraz udáva ako 20 % z dĺžky jeho nôh, alebo z hodnoty známej ako inseam. Vezmime si teraz mužov, kde je priemerná výška v Európe 175 – 181 cm, čo zodpovedá priemernému inseamu cca 82 cm. Po výpočte sa dostávame na hodnotu 164 mm. Samozrejme, sú to „hrubé“ čisla, ale uvidíte, kam smerujem.

Keď sa pozriete do tabuliek, podobné hodnoty väčšinou nenájdete ani pri tých najmenších veľkostiach. Napríklad značka BMC má pri modeli Teammachine R dĺžku 175 mm pre najväčšie veľkosti 58 a 61, potom 172,5 pre veľkosti 54 a 56 a pre najmenšie 47 a 51 sa dostáva na 170 mm.

Rovnako môžeme dané zistenia aplikovať aj na MTB, kde okrem iného získame spomínaný benefit v menšom kontakte so zemou. A nielen tam... Ich skrátenie umožňuje ísť nižšie napríklad s ťažiskom. Koniec koncov, zjazdári a enduro jazdci krátke 160 mm kľuky používajú už dlho.

Zaujímavé bolo, keď som si spravil prepočet sám na sebe. Mám totiž extrémne dlhé nohy a inseam na hodnote 99 cm. Po prerátaní sa dostávam na hodnotu – chvíľka napätia – 198 mm. S Cepom sme sa zhodli, že vysokí jazdci ako my sú už dávno cool, pretože jazdia ešte výrazne kratšie kľuky, než by mali. A možno aj preto nás ani po rokoch nebolia kolená.

Čo si z článku vziať?

Dúfam, že som vám trochu priblížil, čo stojí za súčasným trendom v skracovaní kľúk. Bude zaujímavé sledovať, ako sa s danou situáciou vysporiadajú výrobcovia a či sa postupne „neprekopú“ geometrie ponúkaných bicyklov. Nehovoriac o dostupnosti v prípade výrobcov komponentov.

Je možné, že zaužívaný štandard 175 mm nahradí postupne úplne iná hodnota. A čo dovtedy?

Rozhodne sa kratších kľúk netreba obávať a pokiaľ trpíte bolesťami kolien a iné nepomáha, môžu byť nakoniec správnym riešením a klúčom k ideálnemu posedu. Keď žiadnu bolesť nepociťujete, aerodynamika vás netrápi a nechytáte neustále pedálom o zem, pokojne jazdite ďalej. Kratšie kľuky z vás Pogačara určite nespravia