Reportáž: ŠKODA Horal MTB maratón 2017 – dobrá príležitosť rozjazdiť sa pred UEC MTB

Pôvodné predpovede o zlom počasí sa nenaplnili a pretekárov čakali počas 5. kola ŠBOT poriadne rýchle trate, na ktorých bojovalo cez 800 bikerov.

Netradičný začiatok

Začnem netradične, a to od konca. Po sprche a naložení biku som sa vybral, už ako pešiak, do priestoru cieľa. Cyklomaratón som vymenil za mňam maratón, „spucoval“ som X,X oválov chleba s masťou a cibuľkou a zavŕšil výbornými cestovinami so syrovou omáčkou. Túto časť MTB akcií mám veľmi rád. Po opadnutí fyzickej, ale aj psychickej nádielky, prichádza na rad fáza uvoľnenia a keď sa darilo, doslova aj eufórie. Stretávam kamarátov, vymieňame si zážitky, ťapkáme si vzájomne po pleciach a hovoríme: „bola to riadna makačka, ale zvládli sme ju poctivo“. Stretávam v zákulisí aj víťaza najdlhšej trate Karla Hartla a takto si ho doberám: „Karči, koľko bolo dnes defektov?“ Hneď pochopil, že narážam na jeho tri diery spred týždňa na Donovalskom Drapáku. Len sa usmial a vraví, že dnes sa mu išlo fajn. Ďalej sa ho pýtam: „A ty nejdeš zajtra na Európu?“ Odpovie mi, že áno a bohužiaľ ako štyridsiatnik len sedemdesiatosmičku. Keď som sa ďalej z rozhovoru dozvedel, že o mesiac čaká v rodinke prírastok, nedalo mi podpichnúť ho znovu slovami: „A kedy si to pri svojom tréningovom a pretekovom nasadení stihol?“ (25.000 km ročne) Zasmial sa a vraví: „Cez Vánoce“ (Karel Hartl nasledujúci deň skončil na UEC MTB druhý).

Jazda so zatiahnutou ručnou brzdou

Kto si užil tohtoročný Oravský blato maratón, iste tŕpol pri sledovaní predpovede počasia. Predpovedaná obedňajšia lejavica bola iste pre mnohých aj motívom na vylepšenie si traťového osobáku. Po sparnom ráne však nasledovalo pomerne pohodové dopoludnie. Vybehol som sa rozjazdiť do lesa. Trať suchá a pomerne nepríjemne prašná.


Na vlaňajšom ŠKODA Horal MTB maratóne som rozdrapil pneumatiku. Poznačilo to silne moju psychickú pohodu už na štartovnej čiare. „Nebude sa to opakovať?“ neustále ma prenasleduje táto myšlienka. Darmo ju odháňam tým, že si vravím: „Nie, dnes spravíš reparát!“ V takejto nepohode aj vyrážam s ostatnými za zavádzacím vozidlom. Po opustení asfaltky sa dostávame na dlhú, pomerne rovinatú lúčnu, neskôr lesnú cestu. Začínajú sa tu formovať skupinky podľa výkonnosti. Zaradím sa do príslušnej aj ja. Tempo cez 20 km/hod. nám naruší až prvé stúpanie. Je síce šliapateľné, ale vpredu ostalo ešte zopár nažhavených hobbíkov a týmto už dochádzalo palivo. Zišli z bikov a funiac ich tlačili nahor. Predbiehať sa tu nedalo, a preto sme si to na pešo museli šliapnuť aj ostatní. Na vrchole nás čakal krátky lúčny chodník a následne zjazd do Vikartoviec.


A je to tu! Miesto mojej vlaňajšej smoly. Ako som si to na tomto mieste minulý rok svižne spustil nadol, dnes pomaly opatrne schádzam, očami jastrím po pneumatikových nástrahách. A je ich tu ozaj dosť. Množstvo voľných ostrých kameňov na pomerne rovnom, tvrdom, hlinitom povrchu. Hanba nehanba, obieha ma možno aj dvadsiatka bikerov. U mňa je to jazda ako na zatiahnutú ručnú brzdu. Myslel som, že po prejdení tohto úseku budem už psychicky v pohode. Nestalo sa tak. Stále mám dojem, že mi zadné koleso pláva. Nervózne ho stále kontrolujem pohľadom. A takáto nepohoda ma drží celú trať. Až záverečné single na „korenatom“ podklade ma donútia sústrediť sa na techniku jazdy a ako sa hovorí, neustlať si. Počujem za sebou hlas kamaráta. Spoza chrbta mi kričí: “Peťo, pusti ma!“ Ja mu na to: „Keď chceš hodiť tigra, choď!“ Uvoľnil som mu miesto na singli a sledoval, ako jeho vyššie zdvihy hltajú korene.


Zastavili ho až dva blízko pri sebe rastúce stromy. Zaplatil daň za moderné, širokánske rajdy. Ležiac na zemi mi kýva rukou a vraví: „Choď, som v poriadku!“ (po pretekoch mi však ukázal celkom peknú cestnú lišaj na nohe). Záverečné single ma doslova vypľuli na cieľovú rovinku. Pozerám na tabuľu s výsledným časom, avšak nevidím svoje umiestnenie. Prejdem za bariéru, kde ma víta priateľova manželka a podáva mi ruku so slovami: „Gratulujem k víťazstvu v tvojej kategórii!“ Vraj to hlásil komentátor. Chytím prstami zadnú gumu. Je tvrdá! Až v tomto momente zo mňa spadla nervozita. S úľavou si vydýchnem, reparát urobený, idem do bufetu. Čo to nevidím. Chleba s masťou a s cibuľou. Kašlať na tyčinky, keksy, banány a iné pahlty. Natiahnem ruku pre chlieb a potom znova a znova. O tom som však už písal v úvode.

Výsledky nájdete na tomto odkaze.

Čím ma preteky prekvapili?

Priznám sa, očakával som, že vzhľadom na nedeľné UEC MTB, budú klasické preteky poznačené. Nič také sa však neudialo. Tradične výborne zabezpečené zázemie, trate ako i účasť pretekárov. Organizátor opäť zvládol všetko na jedničku a treba mu vysloviť uznanie, že z tradičnej kvality nepopustil ani piaď. Teda mňa ŠKODA Horal MTB maratón, jeho organizačný ansámbel osobne prekvapil tým, že popri cyklo akcii európskeho významu, perfektne zvládol aj našu slovenskú klasiku. Jediné, čo mi vadilo, bolo odpoludňajšie chladno. Mnohí sme cvakali zubami od zimy, čakajúc na slávnostné otvorenie UEC MTB a následne na vyhlásenie výsledkov sobotných pretekov. ŠKODA Horal MTB maratón 2017 bol zároveň aj predposlednou akciou seriálu ŠKODA BIKE OPEN TOUR. Záverečné, 6. kolo, nás čaká 2.9.2017 v Hrabušiciach. Viac fotiek nájdete na stránkach: skoda-bike-open-tour.sk/galeria-1 a skoda-bike-open-tour.sk/galeria-2.