Rok 2017 z pohľadu hobby bikera

Rok 2017 je, verím, úspešne za nami. Nastal čas sumarizovať úspechy a neúspechy, odvodené od počtu pribratých kíl, zhodených kíl, najazdených kilometrov, zodratých plášťov, vymenených komponentov či príspevkov na fóre.

Podobne ako takto pred rokom - viď. článok Rok hobby bikera, chcel by som sumarizovať jednotlivé mesiace roka 2017 z pohľadu obyčajného hobíka. Som bežný biker, ktorý jazdí celý rok, pretože každé ročné obdobie má pre cyklistiku svoje osobité čaro. Biker, ktorý sa cez víkend ide na 2 hodiny povoziť na obľúbené traily v Malých Karpatoch a jazdenie zakončí „čapákom“ v bufete. Biker, ktorý vlastní jeden fulík na jazdenie po lesoch a jedno „záložné“ HT-čko na všetko ostatné, vrátane cestovania do práce. Biker, ktorého manželka nebikerka (ktorej touto cestou ďakujem za trpezlivosť) má lepší prehľad o horskej cyklistike ako priemerný predavač v bikeshope. Nech sa páči, nahliadnite do môjho MTB diára. Ak v ňom nájdete inšpiráciu, budem len rád.

Január

Ako po minulé roky, aj nový rok odštartoval bez snehu. Tohoročný január sa však vytiahol a neostal nič dlžný svojmu menu. Doktor Iľko si ho hrubými písmenami zapísal ako najchladnejší mesiac za veľmi, veľmi dlhé obdobie. Podľa SHMÚ posledne takúto zimu zažili naši dedovia v sezóne 1941 – 1942. Na mnohých miestach našej krajiny sa za celý mesiac nevyšplhala ortuť teplomera nad bod mrazu, čo je v dnešných časoch avizovaného globálneho otepľovania vec nevídaná. Jazdenie do práce sa nekoná, pár pekných zimných výjazdov v snehu v rámci prípravy však áno.

Posledný januárový víkend druhýkrát skúšam pretekať na STUPAVA WINTER TROPHY MTB & RUN 2018. Toho roku na ozajstnej zimnej edícii, kde slovo „winter“ má svoje opodstatnenie. Aj keď sa 25-kilometrový okruh nezdá ako veľké číslo, pri intenzívnom pedálovaní vo výšľape od istého sklonu stojíte na mieste a zjazd z kopca je rýchlejší bežaním popri bicykli ako sedením na ňom. Zrazu si uvedomíte, že toto nebude taký obyčajný maratón. Skvelú organizáciu a trať pokazila však jediná vec, a tou je moja hlúposť. Hneď po pretekoch som sa totiž prepotený šiel najprv najesť a následne prešiel pár stoviek metrov do auta. Pri mínus 6 stupňoch si rozhorúčené telo vybralo svoju daň v podobe choroby. Hold, hlupák sa učí na vlastných chybách. Polky primrznuté k sedadlu zvládli 98 km.

Február

Február stál opäť za nič, resp. za blato. Ľadový január odišiel a s fanfárami nastúpil pomerne teplý február, ktorý svojimi teplotami, najmä v polovici mesiaca, bezpečne presiahol dvojciferné hodnoty. Sneh síce ustúpil, ľad sa však držal pomerne dlho a nedovolil pri zjazdoch príliš púšťať brzdy. Ešteže je február taký krátky.
Prejdených opatrných 73 km.

Marec

Jar prichádza naplno. Snežienky, zlatý dážď, pučiace listy na stromoch, prvý hmyz a alergie. Slnko zrazu dodáva viac energie ako predtým. Na konci marca bezpečne atakuje teplotami okolo 20°C. Tlmiace jednotky na bicykloch začínajú pracovať ako majú, nie sú trápené pri nízkych teplotách ako ešte nedávno. Platformové pedále sa porúčajú a dávajú priestor nášľapom. HT-čko dostáva nadstavbu v podobe detskej sedačky aj s dcérkou. Začínam pravidelne dochádzať do práce na bicykli. Cestu začínam obohacovať o ranné výjazdy cez les a obľúbené single. Touto cestou by som rád motivoval ľudí, ktorí majú možnosť, podmienky a polohu, aby cestou do práce prešli aspoň kúsok cez les či singel. Tá polhodina privstania si urobí bežný pracovný deň oveľa krajším. Pokorených rozjarených 241 km.

Apríl

Symbolicky, na Deň bláznov, som spustil svoj blog o MTB. Apríl je totiž, čo sa cyklistiky týka, moja najobľúbenejšia časť roka. Teplo tak akurát, svieže zelené lesy a všetky single aj v širšom okolí začínajú byť plnohodnotne prejazdné. Na Veľkú noc sa mi podarilo zavítať do Košíc a zoznámiť sa s KE.CY, košickými cyklotrailami. Hoci podmienky neboli ideálne, ani dážď a blato nestáli v ceste tomu, aby sme sa skamarátili. Iste sem ešte zavítam a každému, kto má rád rozumne urobené a zábavné traily, odporúčam to isté. Prejdených veselých 146 km.

Máj

„Máj – lásky čas“ je pre cyklistiku veľmi intenzívnym obdobím. Úvod mesiaca u mňa prebiehal zľahka, keďže som sa zotavoval z ľahšej „estetickej“ operácie. Tým som zároveň dostal priestor na iné duchaplné aktivity. Preto som sa po dlhej dobe konečne odhodlal na prerábku kolies enduro biku na bezdušové plášte. Aby ste rozumeli, moje manuálne zručnosti sa pohybujú niekde na úrovni Pata a Mata. Všetko ale napokon dobre dopadlo. S kolegami sa zapájame do iniciatívy „Do práce na bicykli“. Som rád, že účasť na takýchto projektoch každoročne rastie. Aj vďaka nim sa v doprave na bicykli necítim sám ako Tom Hanks vo filme Stroskotanec. Všetci účastníci kampane v rámci Slovenska najazdili alternatívnym ekologickým spôsobom, väčšinou na bicykloch, za mesiac spolu viac než milión kilometrov.

Na jednom z mnohých testovacích dní skúšam fulík v pluskovom rozmere a 130-milimetrový trailbike na 29-palcových kolesách. Voči pluskovému rozmeru som bol trochu skeptický a musím povedať, že ma extra široké plášte naozaj nepresvedčili. Akosi mi uniká ich prínos pre každodenné jazdenie v našich lesoch. Avšak 130-milimetrový trailbike na veľkých kolesách od slovenského výrobcu príjemne prekvapil. Vedel by som si predstaviť mať jeden v stajni. Posledný májový víkend sme si nenechali ujsť sviatok všetkých bikerov, Bikefest v Kálnici. Výber disciplíny toho roku opäť jednoznačne padol na enduro. Obrovský počet účastníkov prekvapil, a to nielen mňa, ale aj organizátorov. Poldruhahodinový prestoj pred prvou RS je naozaj veľa. Som zvedavý, ako sa s počtom účastníkov organizátori popasujú tento rok. Trať je totiž zaujímavá a každý, kto by chcel ochutnať enduro preteky, do Kálnice by rozhodne mal prísť na „koštovku“. A to už je nezanedbateľné číslo. Bez duší, no rôznorodých 207 km za mnou.

Jún

Leto klope na dvere a kalendár pretekov sa zapĺňa. Premiérovo skúšam účasť na Bratislavskom MTB maratóne. Jeho trasa vedie Devínskou Kobylou, čo je síce malé pohorie kúsok od môjho domu, no v priebehu roka sa sem takmer vôbec nedostanem. Počasie na danú ročnú dobu vcelku vyšlo. Čo však nevyšlo, je škrt v organizácii, ktorou prekvapilo hlavné mesto. Toho roku organizátori nemohli zastaviť dopravu na hlavnej ceste cez sídlisko, tak narýchlo museli krátiť trať. Preto sa tvorili úzke hrdlá a na niektorých miestach pretlaky, špeciálne pri zjazdoch. Tam, kde by som si za normálnych okolností trúfol, som teraz musel často stáť. Keďže som ale neprišiel vyhrávať, celkové umiestnenie niekde v prvej polovici listiny je v poriadku. Veľkú radosť však spôsobila dcérka. V neľahkej konkurencii dievčat 2 – 3 roky, kde už udržať sa na trati a trafiť do cieľa bola výzva, jej to na jej prvých pretekoch vôbec „vydalo“ hneď na debnu. S dobrým pocitom a tretím miestom sme sa teda pobrali domov. Prejdených pekne vyhriatych 354 km.

Júl

V očiach mnohých tunajších ortodoxných šľapačov padnem na samé morálne bikerské dno. Pár dní som mal totiž požičaný ebike. Keď už bola možnosť, prečo to nevyužiť? Zistil som však, že to nie je nič pre mňa. Prvotné zvláštne pocity z jazdy vystriedala radosť, koľko toho viem na jeden šup prejsť. Pedálovací asistent je prudko návykový, avšak duch cyklistiky ako takej, prekonávanie samého seba a boj „psychika vs. telesné limity“, sa akosi vytrácal. Napriek tomu ebike nezatracujem. Keby sa so mnou chodil voziť môj otec alebo manželka a chceli by sme win-win výjazd, ebike by bol výbornou alternatívou. Je to tiež dobrý spôsob, ako prísť do práce v špičke rýchlo a priveľmi sa pritom nezapotiť. Motorových 98 km + analógových 273 km = 361 km.

August

Po dlhom špekulovaní, tak príznačnom pre nás bikerov, som svoj enduro stroj podrobil ďalšiemu tuningu, aby bol ešte viac „enduro specific“. Rozhodol som sa pre upravenie z dvoj na jednoprevodík. Po úvodných strastiplných nastaveniach a štelovaniach celý systém trochu sadol a začal fungovať k všeobecnej spokojnosti. Rozsah prevodov v kombinácii 32-zubový ovál x 11 až 42-zubová kazeta je na jazdenie v lese akurát. A čo je najlepšie, reťaz mi od toho momentu dodnes padla presne nula ráz. Nový setup som si chcel vyskúšať na dlho očakávaných tradičných Kráľovských enduro pretekoch v Granč-Petrovciach. Tie sa, bohužiaľ, toho roku nekonali. Dôvodom napokon nebola totálne upršaná nedeľa v samotný deň, ale rozbroje organizátorov, ktoré viedli až k zrušeniu pretekov. Je naozaj veľká škoda, keď sa energia míňa na nezmyselné žabo-myšie vojny. Prejdených enduro-specific 298 km.

September

V septembri som sa vrátil na rodnú hrudu, Hornú Nitru. Tunajší lokáli rozšírili a zlegalizovali trail nad Bojnicami, ktorý nesie meno pána Pálffyho. Do sezóny 2018 sa zase chystá ďalší flow trail s príznačným menom Turzov trail. Rozhodne sa máme na čo tešiť! Podarilo sa mi tiež zúčastniť lokálnych enduro pretekov na Bikefeste. Treba poznamenať, že nejde o preklep, ale o menovca a dokonca o 3 roky staršieho brata Bikefestu v Kálnici. Jeho jubilejný 10. ročník sa konal len o pár dolín ďalej, v dedinke Veľká Lehôtka, ktorá je mestskou časťou Prievidze. Celá akcia je v rodinnom duchu organizovaná pár nadšencami, takže žiadne pózy, len pohodové jazdenie. S nostalgiou prejdených chabých 137 km.

Október

Farebná jeseň pochováva tie menej jazdené traily pod lístím. Treba preto pred zimou jazdiť čo najviac, hoci mne to až tak nevychádza. Dcérka začala navštevovať škôlku a budovať kolektívnu imunitu celej rodiny. Kto pozná škôlkarské bacily, určite vie, o čom hovorím. S oficiálnou sezónou sa mi podarilo rozlúčiť vo veľkom štýle, premiérovou návštevou bikeparku v rakúskom Semmeringu. Park je vzdialený len hodinu a pol cesty autom z nášho hlavného mesta. Zázemím, peknou prírodou, atmosférou a rôznorodými traťami ho predurčuje na lokalitu, ktorú sa istotne oplatí navštíviť. Prezjazdovaných 205 km.

November

November považujem za jeden z najneprajnejších mesiacov pre cyklistiku. Tma prichádza rýchlo a cítiť chlad, v lese je veľa blata. Moje jazdenie sa scvrko takmer výlučne na dochádzanie do práce. Prejdených „aby sa nepovedalo, že nejazdím“ 121 km.

December

Sneh, mínusové teploty cez deň, pár dní nato teploty dvojciferných hodnôt, veterná smršť; to všetko ponúkol v Malých Karpatoch posledný mesiac v roku. Ja osobne si rád zajazdím v snehu a po primrznutom teréne, ktorý puká pod kolesami. Fulík je už zazimovaný a HT-čko dostalo zimné gumy širšieho priemeru a mäkšej zmesi. Toho roku mi Ježiško s predstihom priniesol zimnú cyklobundu, čím sa pohodlie môjho jazdenia oproti obyčajnej „softšelke“ výrazne zlepšilo. Preto som posledný deň starého roka mohol stráviť v pohode, ako inak, na biku. Symbolicky kapurkových 93 km za mnou.

Sčítané a podčiarknuté na záver

Môj osobný cieľ 2 500 km mi teda za sezónu 2017 ušiel o cca 150 kilometrov. Čo je však dôležité, každý jeden z nich v sedle bol strávený plnohodnotne. Pre rok 2018 si nedávam konkrétne míľniky, ktoré chcem v rámci cyklistiky dosiahnuť. Keďže sa má rodina rozrásť o ďalšiu bikerku, času bude pravdepodobne ešte menej. To však neznamená, že na bicykel zanevriem. Práve naopak. Namiesto bezhlavého naháňania sa za nejakými nezmyselnými cieľmi si plánujem každú chvíľu na biku naplno užiť. Neriešiť nové rozmery osiek, metrické tlmiče, širšie ráfiky, hádanie sa na fórach, ale len jednoducho jazdiť. Či už s kamošmi v novej lokalite, s dcérkou v detskej sedačke za mojím chrbtom, na bicyklíku vedľa mňa, alebo si dať rannú jazdu cez obľúbený trail cestou do práce. Veď o tom predsa cyklistika je, no nie?

Viac o cyklovýjazdoch sa môžete dočítať na mojom blogu.

PS: V tomto roku vám želám veľa ešte šťastnejších a spokojnejších kilometrov v sedle ako v tom predchádzajúcom!