ZA-VD-Strečno-VD-ZA (Výjazd)

Asfalt

Pod toto označenie sa zaraďujú všetky tvrdé, syntetické povrchy, určené primárne pre automobilový transport, obvykle s minimálnou šírkou 4 - 5 metrov, s výnimkami veľkých miest (kde sa môžu nachádzať špeciálne cyklistické/turistické pruhy výhradne pre tento účel.) Kritérium "asfalt" splňujú teda aj všetky hladké betónové povrchy. Jedná sa o najmenej náročný typ povrchu a spadá pod neho drvivá väčšina všetkých mestských ulíc, prímestských komunikácií, a iných ciest s viac ako dvomi pruhmi (dohromady, teda s jedným pruhom v jednom smere a druhým v smere opačnom).

Stojí za poznamenanie, že tieto definície terénov sú do značnej miery "šité na mieru" hlavne pre účely výjazdov. Je samozrejmé, že sme sa nimi snažili čo najpresnejšie kopírovať reálne podmienky, ale nie je možné od nich očakávať 100% kompatibilitu so všetkými možnými terénmi na ktoré môže človek naraziť, ako napríklad legendárny (a veľmi špecifický) "slick rock" v Moab, USA, alebo napríklad drevené lavičky "North Shore", ktoré sa v niektorých zemiach začínajú extenzívne implementovať aj do XC trailov (Kanada, Spojené Kráľovstvo).

Lesné cesty

Pod toto označenie sa zaraďujú rozbité (zaplátané apod.), málo udržiavané asfaltové/betónové cesty, vojenské cesty z betónových blokov, a nespevnené cesty z prírodných materiálov o šírke cca. 4 - 5 metrov. Tento terén sa vyznačuje taktiež nízkou náročnosťou, ale na druhú stranu sa už viditeľne prejaví pri výšľapoch ako vyčerpávajúcejší. Technicky je tento typ terénu zdolateľný aj začiatočníkom, alebo cyklistom na trekingovom bicykli (lesné cesty sú už prevažnou väčšinou za hranicami využitia pre cestných cyklistov). Lesné cesty by však definíciou mali byť využiteľné aj bežným cestným automobilom bez terénnej špecializácie. Nachádzajú sa väčšinou v dedinských oblastiach, medzi poľami, na okrajoch lesov alebo ako hlavné transportné tepny v zalesnených lokalitách.

Stojí za poznamenanie, že tieto definície terénov sú do značnej miery "šité na mieru" hlavne pre účely výjazdov. Je samozrejmé, že sme sa nimi snažili čo najpresnejšie kopírovať reálne podmienky, ale nie je možné od nich očakávať 100% kompatibilitu so všetkými možnými terénmi na ktoré môže človek naraziť, ako napríklad legendárny (a veľmi špecifický) "slick rock" v Moab, USA, alebo napríklad drevené lavičky "North Shore", ktoré sa v niektorých zemiach začínajú extenzívne implementovať aj do XC trailov (Kanada, Spojené Kráľovstvo).

Traily

Jedná sa minimálne o typický singletrack - terén je takmer vždy udupaná lesná zemina, trail je maximálne 1 meter široký a oveľa vlnitejší ako lesné cesty (v horizontálnom i vertikálnom smere). Pri vyšších rýchlostiach je cyklista nútený sa koncentrovať na terén a aktívne ovládať bicykel (miesto pasívnejšieho "vozenia sa", ako býva väčšinou možné na lesných cestách). Lesné traily nie sú prístupné dvojstopovým vozidlám (vrátane štvorkoliek, aj keď vieme svoje) a sú využívané takmer výhradne cyklistami a pešími turistami pre rekreáciu. V Českej Republike koordinuje výstavbu ideálnych cyklistických trailov - singletrackov - ČeMBA, na Slovensku sa tomu venuje SloMBA. Presný popis singletracku je k dispozícii napr. na stránkách Čemby.

Príklad: Jablonecký singletrack (Česká Republika).

Stojí za poznamenanie, že tieto definície terénov sú do značnej miery "šité na mieru" hlavne pre účely výjazdov. Je samozrejmé, že sme sa nimi snažili čo najpresnejšie kopírovať reálne podmienky, ale nie je možné od nich očakávať 100% kompatibilitu so všetkými možnými terénmi na ktoré môže človek naraziť, ako napríklad legendárny (a veľmi špecifický) "slick rock" v Moab, USA, alebo napríklad drevené lavičky "North Shore", ktoré sa v niektorých zemiach začínajú extenzívne implementovať aj do XC trailov (Kanada, Spojené Kráľovstvo).

Náročné chodníky, technické traily

Náročné traily sú extrapoláciou rekreačných lesných trailov, v technickom slova zmysle. V princípe by mal dobrý náročný trail splňovať ideály tzv. AM.ENu (All Mountain / ENduro). Tieto technické singletracky sú koncipované výhradne pre horské bicykle, respektíve pešiu turistiku; nepostrádajú aj náročnejší terén ako korenisté, resp. kamenisté pasáže, prípadne občasné malé dropy a drobné skoky, strmé sklony, alebo zákerné zatáčky a iné prírodné útvary náročnejšie na prejdenie.

Napriek ich náročnosti sú zdolateľné na XC mountainbikeu, ale pre ich najlepšie využitie je potrebná vyššia dávka skúseností s technickým jazdením pri dobrej rýchlosti (inak povedané flow – princíp, že keď sa jazdí po väčších prekážkach vyššiou rychlostou, tak má jazdec paradoxne vyššiu mieru stability ako pri jazde pomalej, pretože cez prekážky „prepláva“), a to ideálne na bicykloch s vyššími zdvihmi tlmenia. Svojou náročnosťou sú predurčené na zjazdovanie, aj keď krátke úseky takéhoto terénu môžu byť krátkodobo zdolateľné (v stojke).

Príklad: Slánske vrchy, časť Šimonka (žltá turistická značka, Čierna Hora - Sigord); Malá Fatra (červená turistická značka po hrebeni Veľká Lúka – Minčol - Sedlo Javorina); úseky singletracku vedúceho z Schattberg-West do Hinterglemmu (Rakúsko).

Stojí za poznamenanie, že tieto definície terénov sú do značnej miery "šité na mieru" hlavne pre účely výjazdov. Je samozrejmé, že sme sa nimi snažili čo najpresnejšie kopírovať reálne podmienky, ale nie je možné od nich očakávať 100% kompatibilitu so všetkými možnými terénmi na ktoré môže človek naraziť, ako napríklad legendárny (a veľmi špecifický) "slick rock" v Moab, USA, alebo napríklad drevené lavičky "North Shore", ktoré sa v niektorých zemiach začínajú extenzívne implementovať aj do XC trailov (Kanada, Spojené Kráľovstvo).

Skaly, korene, freerideové trate apod.

Táto kategória predstavuje ultimátum terénnej cyklistiky. Zahŕňajú sa do nej terény najvyšších obtiažností – náročné úseky veľkých kameňov, šmykľavé korene, dropy alebo skoky vyžadujúce skákanie, ostré klopené zatáčky, switchbacky a prudké sklony. Technicky sa sem môžu radiť aj rarity ako vyššie zmieňovaný North Shore, alebo vyložene freerideovo / zjazdovo koncipované trate.

Možnosť vyšľapania takéhoto terénu je prakticky nulová. Technicky síce zdolateľné na akomkoľvek stroji sú tieto terény určené primárne celoodpruženým bicyklom.

Príklad: Rohatka (Bratislava), Family Track a čierna (zjazdová) trať v Jasnej apod.

Stojí za poznamenanie, že tieto definície terénov sú do značnej miery "šité na mieru" hlavne pre účely výjazdov. Je samozrejmé, že sme sa nimi snažili čo najpresnejšie kopírovať reálne podmienky, ale nie je možné od nich očakávať 100% kompatibilitu so všetkými možnými terénmi na ktoré môže človek naraziť, ako napríklad legendárny (a veľmi špecifický) "slick rock" v Moab, USA, alebo napríklad drevené lavičky "North Shore", ktoré sa v niektorých zemiach začínajú extenzívne implementovať aj do XC trailov (Kanada, Spojené Kráľovstvo).