directions_bikeRadotín-Davle-Řevnice na SW Tarmacu

"Tak som si zase raz požičau žiletku."

V spriaznenom Ski a Bike Centre Radotín mali, ako napokon každý rok, testovací víkend všemožného bicykeľstva. Keďže logisticky zorganizovať celú vec nie je úplne triviálne, tak sa poriadal iba jeden (minulé ročníky boli tie víkendy zvyčajne dva), a tak to chlapci trochu osolili - dali doviesť viac než 50 bicyklov, každý v priemernej cene výrazne nad 100k Kč... za ten víkend bolo na tých piatich hrdzavých stojanoch, na ošuntelom štrkovom parkovisku v ul. Topasová, dosť peňazí na nejaký velice pohodlný byt, možno aj celý dom.

Ja som si v nedeľu z tej kopy hliníku a karbónu vybral tú čerešničku, ktorú vidno tuto nad komentárom... S-Works Tarmac DI2 Disc. Vrcholná závodná žiletka od Specialized, s elektrickým Dura Ace radením a diskovými brzdami tiež od Shimana. Čiže po zásluhe pasujúci stroj k mojim netrénovaným a neoholeným nohám, celoprstovým rukaviciam, zablatenej helme, 5kilovým MTB tretrám a Camelbaku na chrbte :D Ak to videl nejaký purista, asi musel omdlievať. Ale úprimne - zero fucks given, s prepáčením.

Bol som dohodnutý s jedným kamarátom, že pôjdeme spolu; ten však bol po sobotňajšiom polmaratóne vo Varlových Karoch a keďže ešte ráno prepichoval pľuzgiere, tak bolo zrejmé, že dneska žiadne veľké kilometry natáčať nebude. Stretko sme mali o druhej, ale kvôli nejakým prestojom som vtedy eštelen vyrážal z Rachotína, a keďže sme sa mali zísť pri Port 62 na druhej strane Vltavy, tak som to musel celé obchádzať jak pako cez Barrandovský most.

Odtade sme pohodovým tempom vyrazili smer Zbraslav, a takto došli až do Vraného nad Vltavou, kde sa kamarát odpojil. Ja som to tam zalomil do kopca, a potom smer Březová a Oleško, kde som dúfal (OSS niečo také naznačovali), že bude nejaká rozumná cesta dolu kopcom do Davle.

Nebola. Pár stoviek metrov som Tarmacu doprial trochu cyklokrosovej vložky (ale len po ujazdenej hline, niesom idiot), tá potom ale zmizla a až dolu k rieke viedla len kamenistá lesná cesta. Späť sa mi to šliapať samozrejme nechcelo (a ono by ani nebolo moc kam, ak som sa nechcel vracať rovnakou cestou až do Prahy), tak som si to tam pekne odnosil na rameni. MTB tretry for the win.

Dole v Davli som prešiel cez Vltavu a vyškriabal sa späť na kopec. Sloup, Hvozdnice, Bojanovice, Bratřínov, Čísovice, ŘITKA (odpovedajúce meno), Všenory... asi neviem príliš dobre trasovať, ale o boh vie ako záživné cesty sa nejednalo. Ale mohlo to byť aj horšie.

Naozajstnú sprostosť som spravil až v Dobřichoviciach, kde - miesto aby som odbočil na Karlík - som si spravil ešte extempore do Zadní Třebáne, sťaby "pome na Karlštejn". To bola kravina par excellence - každú chvíľu som niekde stál, čumel do mapy, prípadne nadával, na kerú debilnú cestu som sa to tentokrát vydal. Motal som sa po nudných, zapadnutých rovinkách, kockách a šotolinách, len aby som to v Třebáni mohol otočiť a po druhom brehu Vltavy ísť zase späť, na Mořinu. Nápad jak poďme... viete čo.

Za Mořinou som išiel ďalej na sever a tam už ma čakala celkom známa cesta cez Roblín až do Černošíc. To bola špetka zadostiučinenia, ide to tam pomerne z kopca a fajne to valí. V Černošiciach sa mi už nechcelo motať pomedzi autami, a tak som to zobral po cyklostezke, hoci tam je šotolinový úsek.

Späť do SBCR som dorazil po necelých piatich hodinách - priemerka žiadna sláva a hlavne trasa mohla byť oveľa lepšia. Chvála bohu mi to aspoň spríjemňoval ten strojček, ktorý som mal celú dobu pod zadkom - 7 kg je nič, celý bicykel sa pod sebaväčšiou záťažou nepohne ani o milimeter a na karbónových kolesách a slickoch to proste odvaľuje spôsobom, aký sa na MTB nedá nikdy zažiť. Kotúčovky ma potešili, síce to pridáva nejakých 300g k celému bicyklu, lenže na rozdiel od špalkov gumujúcich na karbónove ráfy fungujú citlivejšie, silnejšie a hlavne bez ohľadu na počasie. Jediné, s čím som sa nevedel za živého boha zosúladiť, bolo DI2 elektrické radenie... nikdy som si nevedel zapamätať, ktorý gombík ako preraďuje, a keďže na rozdiel od lankového radenia nemá človek žiadny mechanický feedback (a ten proces radenia sa zvyčajne nedá počuť), tak som na to len sústavne nadával. Funguje to úplne bez problémov a istotne to je len otázka zvyku, ale pridáva to váhu a osobne som v tom zmysel nenašiel, ostatne na "lankách" som fungoval počas celých minuloročných Kanárov a ani raz som si nepomyslel, že by som z nejakého dôvodu potreboval, aby to za mňa robilo nejaké servo.

Až na tento detail som ale z bicykla mal (po právu) dokonalý dojem a keby som nemal čo s 10000 eurami, tak si to asi kúpim. To sa ale v dohľadnej (pravdepodobne aj nedohľadnej) dobe konať nebude :)