directions_bikeTroska som nastupal 8849m

Everesting na bicykli čiže nastúpať na jednom kopci 8849m. Tak to je slušná porcia šliapania do pedálov do kolečka. Ja som sa o Everestingu dozvedel len pred troma rokmi. A prišlo mi to ako celkom dobrý napad na psychohygienu. Prvý pokus o výstup som sa rozhodol spraviť pred rokom, čiže v roku 2020. Vybral som si kopec z Kremnice na Skalku. Ako začínajúci cyklohorolezec som však netušil do čoho sa púšťam. A tak to aj dopadlo... Nastúpal som len 6400 metrov a prekonal som len asi dve tretiny z pôvodných 8849 metrov. Na zoznámenie sa s Everestingom to bol, ale aj tak veľký zážitok. Musím uznať, Everesting je naozaj magický.
A preto som sa po roku vrátil späť s plnou dávkou odhodlania a pripravenosti. Bol som rozhodnutý, že tento rok Everesting zdolám!
Začal som skoro ráno s budíčkom o 3:30 v základnom tabore. Celé raňajky pozostávali z kávičky, müsli tyčinky a banánu. O pol hodinku som nasadol na bicykel a začal stúpať do kopca. Plnú hlavu som mal toho, že za každú cenu musím zdolať Everesting. Prvé kolečko som si užíval, dokonca som v lese zobudil aj štyri líšky a jedného jeleňa. Po piatich kolečkách som si dal krátku pauzičku na doplnenie energie, ktorú mi pripravili moji šerpovia. Títo šerpovia boli základom môjho úspechu. Starali sa v základnom tábore o prípravu jedla, výstroje a hlavne boli mojou veľkou oporou pre mňa - cyklohorolezca. Za to im z celého srdca veľmi ďakujem.
Po piatom kole a doplneni jedla, pitia a energie som pokračoval v ceste.
Vtedy ale prišla prvá kríza. Začalo mi byť chladno a chytila ma triaška od zjazdu, čo som naozaj nečakal. Preto som po zjazde začal veľmi rýchlo šliapať, aby som sa čo najskôr zohrial. Okamžite mi bolo lepšie a teplo sa mi vrátilo do tela.
Druhú pauzu som si naplánoval až po desiatom kole. Avšak predtým sa mi v desiatom výstupe podarilo dvakrát zmoknúť. Podmienky človek v nadmorskej vyske 6000 metrov naozaj neovplyvní.
Po vystúpaní na desiatu otočku som si dal ďalšiu pauzu. Počas čakania na vyčasenie počasia som vyplnil čas doplnením energie. Okrem jedla som sa prezliekol do suchého oblečenia, ktoré mám vždy pripravené pre každý prípad. Po pol hodine čakania som opäť pokračoval so zjazdom a cieľ a motivácia ma neopúšťali.
Pri trinástom stúpaní sa ku mne pripojili moji šerpovia, ktorí potom zostali pri mne až do cieľa. Týmto im chcem znova poďakovať, pretože oni boli mi dodávali najväčšiu energiu a podporu.
Pri 8600 metroch som bol pripravený sa vzdať a skončiť s výstupom, pretože som mal už dosť.
"Tak to nie! Budeš pokračovať aj keby som mala pri tebe bežať," vyriekla Renat, jedna zo šerpov. Tak dobre, niekde v kútiku mojich síl som sa pozbieral a pokračoval. No pri 8760 metroch som znova upadol do psychického aj fyzického útlmu. Započul som však známu hecovačku: "POĎ! POĎ! Nevzdavaj sa," od šerpov Karin a Renat a začal som zdolávať posledné metre k cieľu. Nakoniec som niečo pred desiatou večer skončil vo výške 8865 metrov nad morom.
Dal som to! Tak to mi došlo až v základnom tábore.
Everesting je magický, krásny a hlavne prinúti človeka premýšľať o veciach, ktoré môže sám v živote ovplyvniť. Mňa tento deň preveril úplne.
Česť všetkým cyklohorolezcom a veľká, naozaj VEĽKÁ srdečná vďaka mojim súkromným ŠERPOM.

S pozdravom Miňo

Moji Šerpovia: Karin, životná láska ❤, Renat a Miloš