directions_bike 20130615_2_Festina 24 hodín MTB

S myšlienkou absolvovať 24-hodinovku na biku som sa pohrával od minulého roka. Samozrejme, vo štvorici na pohodu. Nakoniec cca týždeň pred pretekmi padlo rozhodnutie, že teda pôjdem. Čakal som teda, či niekomu nevypadne člen, aby som mal parťákov. Takto som sa dostal do tímu Bikepoint.sk. Ešte vo štvrtok mi však padol odvoz, no nakoniec ma vzal „manažér“ nášho tímu, Milan. :-D Mal to +- cestou do Košíc na maratón. V piatok pred 1 hodinou ráno som prišiel z práce, o cca 7. som sa zobudil a o nejakú hodinu na to som mal odvoz. Tak rýchlo pobaliť veci, nakúpiť jedlo a vyraziť. Vecí ako na týždenný tramp – stan, spacák a klasická taška s vecami, náradím. A bike. Ovešaný ako vianočný stromček som sa modlil, aby som v nedeľu nemusel ísť domov vlakom a odvliekol som tieto haraburdy do auta.
Do areálu pretekov v kempe Belá – Nižné Kamence sme dorazili kúsok po obede. Keďže chalani z tímu mali prísť až v sobotu, veci som si odložil do jednej chatky a šiel na bike. Trať ešte nebola celá vyznačená, až na štvrtýkrát som prešiel komplet okruh. Ešte som bol aj spolu s Jurom Melišom angažovaný na natáčanie 40-sekundového reklamného spotu pre Festinu. Nejaké 2 h sme sa motali po trati s kameramanom a GoPro kamerami na helme, resp. sedlovke. Bolo teplo... Čo sa okruhu týka, veľmi sa mi páčil. Cez depo viedla asfaltka, potom sa obišiel malý ranč s koňmi a kozami po šotoline, nasledoval drevený most cez potok. Za ním začalo prvé (v podstate jediné) stúpanie po prašnej lesnej ceste s trochou panelov v najstrmšom úseku. Toto stúpanie bolo rozdelené na 2/3 časti. Najprv prišla najstrmšia, za ňou bola kúsok rovina, kratšie stúpanie, rovina a ešte 2 vlny o dĺžke pár metrov. Tieto stúpania som jazdil vždy zo sedla (okrem krízy v poslednom nočnom okruhu). Tu bol najvyšší bod trate, okolo rodinného domu prešla trať do zjazdu – technického singlu. Trochu koreňov, pozor na prekážajúce stromy a peň, ostrá ľavotočivá zákruta, rovinka, mierne rozvlhnutá pôda a za ňou ďalšia ostrá točka. Tento raz pravotočivá. Keby bola klopená, išlo by sa tade fajn, takto bolo treba dosť spomaliť, skoro zastaviť. Ešte tam bolo zopár šutríkov, krátky a mierne šmykľavý mostík, 2 zákruty a začali lúky vytriasačky. Po nich sme sa dostali do susednej obce, Vyšných Kamencov. Tam bol ešte jeden kratší výšľap k posedu, odtiaľ zjazd do obce, trochu asfaltu, šotolinou vysypaná cesta cez dvor a dlhá rovina popri potoku do cieľa. Tam to riadne kopalo, ale od nejakého 2.-3. okruhu som prišiel na to, ako jazdiť rýchlo a bez odskakovania kolesa. Trochu som posunul ťažisko dopredu, upravil tlak v kolese a hneď som vedel valiť o 1-2 prevody viac. Tento úsek som mal rád, hoci rovinu neobľubujem, no nebola to taká nudná „dupačka“, bolo treba pracovať s bikom. Pred cieľom ešte čakali 2 mosty. Prvý bol obyčajný, rovný, druhý z polguľatých klád bolo treba preletieť čo najrýchlejšie. :-) Tento úsek medzi obcami sa tiež vyznačoval tým, že sa striedali úseky na otvorenej planine s úsekmi medzi stromami. „Vnútri“ sa nedalo obiehať (teda dalo, ale za cenu ohrozenia, takže som si radšej počkal), vonku v pohode (tie boli v podstate 3). Okruh mal podľa gps 6,5 km na dĺžku a 130 metrov na výšku. Po odjazdení som obehol nejakých známych, skočil do Belej na penne a knedlíky (vedieť, že v Nižných Kamenciach je pizzeria, ako som si teraz pri písaní všimol na mape, netrtoším sa tam...) a pred zotmením si rozložil stan na našom plácku. Spať som šiel okolo 22:30, nech sa vyspím trochu.
Ráno. Rozlámaný som, ako keby som spal na late. Aj keď karimatka na zemi od nej nemala ďaleko. Au... Slnko pieklo, strihol som si aspoň 1 okruh, nech zistím, ako to tam vyzerá. Okolo 10. prišiel Braňo, neskôr aj Milan s Martinom po nočnom fláme. Boli sme kompletní. Naše zázemie tvoril prístrešok pri asfaltke, za ním sme mali stany. Stratégiu sme zvolili nasledovnú: striedať sa budeme po 1 okruhu, neskôr asi po 2. Začne Milan (prvý okruh mal byť „zavádzací“ s nevestou), za ním pôjde Martin, potom ja a Braňo. No a takto ďalej. Okruh sme dávali za 20 min (pod 20, ale lepšie sa takto počíta) z čoho vyplýva, že každý dvadsať minút dupal a potom hodinu oddychoval. Fajn.
O 12. bolo odštartované. Na konci uvádzačky bol Milan niekde okolo 5. miesta, Martin mal teda peknú pozíciu a mohol predupať prvé ostré kolo. Za ním som išiel ja a dal som 2 po sebe. No v tom teple som cítil, že to nie je dobrý nápad, druhé som mal o minútu pomalšie. Hlava mi išla vybuchnúť. Tak sme skončili pri stratégii 1-okruhových turnusov. Ani neviem, kedy sme sa dostali na 1. miesto. Časomiera bola zvláštna, ale čo už... Odjazdil som si svoje čo najrýchlejšie, no s rezervou a neflákal sa. Detto chalani. Podvečer sa konečne trochu zatiahlo. Držali sme prvé miesto a nejaký náskok a očakávali noc. Tá vraj rozhodne... Po tme bol okruh pekný, pred sebou som vídal červené svetlá a biele svetelné kužele. Pekné. Moje svetlo veľmi nesvietilo, čelovka vôbec, ani som ju nebral zo stanu. Trať a stopu som však poznal zo dňa, nemal som najmenší problém ani v tom technickom singli. Akurát padla rosa, tak sa začala tráva na lúkach šmýkať. Pár razy mi ustrelil predok, raz v ľavotočivej zákrute po zjazde do Vyšných Kamencov. Tak som jazdil opatrne, bez pádu. Postupne som však začínal cítiť únavu, veľa som nespal a som spavý typ. Tak som to o 3:30 (vtedy vstávam do práce) zabalil, okruhy som už dával v biednom čase a zaliezol do stanu. Večerná taktika bola 3+1. Traja sa striedali stále po 1 okruhu a jeden spal (1-2 hodiny). Ja som driemal do šiestej. Budík som nemal. Len som precitol, zmenil polohu, počúval, čo sa vonku deje a bol odhodlaný zaspať a prdieť na to, nechcelo sa mi, mal som dosť. No nakoniec som vyliezol, prešiel sa na WC a pripravil na jazdu. Kupodivu to išlo dobre, čas som mal opäť ako včera. Tak sme boli zase vo štvorici. Onedlho sa však pritiahli mraky, začalo pršať. No super... Nemám rád dážď, keď som na biku, svojom biku. Už ho neničím. Snáď to prejde, ešte som mal 40 min do svojej šichty. No neprešlo. Chalani hlásili, že je dosť blata, šmýka sa a tak. Nehodlal som ísť a ušetriť bike sračiek, no nejako som sa nad to povzniesol a išiel. Mokro predsa mohlo byť len na lúkach v druhej polovici a v zjazde. Mierne som ešte znížil tlak v zjazdených Charybdisoch a bolo. Prvé stúpanie za mnou, sucho. Zjazd bol mokrý, ale išiel sa lepšie ako za sucha. V točke som len potiahol zadné koleso šmykom a prešiel ho ako nič. Na lúkach som striedal stopy podľa toho, kde bolo suchšie. Dalo sa. Výšľap k posedu bol podmočený, ľudia tlačili. Ja som rozdiel veľmi nezaznamenal, prevody som išiel totožné, len som dával väčší pozor na podšmyknutie (hore bola cestička trochu šikmo naklonená). Čas som tu mal o minutu pomalší, ako inakšie. Zjazd do obce tiež na istotu, popri potoku detto. Nebolo to vôbec zlé, po dlhej dobe v troche blata prospelo a až také márne to so mnou nebolo. :-) Mraky sa roztrhali a zrazu bolo sucho a teplo. Každý si teda užil len 1 mokrý okruh. Znovu sme sa potili a pomaly ale isto sa blížila záverečná. Podľa meraní prejazdov (ako sa jazdci mihali okolo nás v depe) a poznatkov z trate sme mali náskok na druhých 1 okruh a nejaké minúty. Okolo 10. bolo jasné, že nám vyjde dojazdenie celkom tesne. 1:20 pred dvanástou mal vyraziť ďalší. Tak sme nasadili 2: Martina a mňa, aby vyšli 4 okruhy. Začal Martin, ja som uzatváral. Na trati bolo už pomenej pretekárov. Stihli sme to do limitu s luxusnou rezervou 5 min. A nadelili druhým ešte 1 okruh. :-) Výsledná bilancia bola 73 okruhov za 23:55:48 h (podľa ich údajov 511 km s priemerkou 22, no realita bude nižšia). Ja som odjazdil 20 za 6:03:58 h. Najrýchlejší čas som mal 17:19 min (o 25 s horší ako celkovo najrýchlejší – Matej Fačkovec, hoci vyhlasovali Ondruša, ale podľa výsledkov mal Maťo, neviem..., každopádne ja som to nebol).
Umiestnenie potešilo, no nešiel som tam kvôli tomu. Mal som kvalitný tréning a oddýchol som si psychicky. Najrýchlejší okruh som nedal. Možno keby priebežne najrýchlejší čas ukazovali, pridal by som. Takto ťažko, nemal som chuť sa hecovať, radšej som sa šetril. Len ma mrzí, že nemám kedy tréning zúročiť a pokračovať v ňom.
http://www.gps-tour.info/en/tracks/detail.119213.html