Zimný Minčol a turistika s dieťaťom aj ako skvelý tréning

Zimný Minčol a turistika s dieťaťom aj ako skvelý tréning

Poďte s nami na zimnú túru cez známy kopec v Lúčanskej Malej Fatre a rovnako sa v článku pozrieme na radosti a špecifiká výletov s tým najcennejším nákladom...

Nikdy by mi nenapadlo, že narodenie dieťaťa mi otvorí nový svet klasickej turistiky. Teda aby som to uviedol na pravú mieru, turistike sa venujem už roky, no potom ma to už začalo ťahať viac k VHT (vysokohorská turistika), lezeniu alebo behu v horách. Jednoducho chcel som ísť aj tam, kde sa väčšina už nedostane, prípadne sa pohybovať viac dynamicky .

Nastaviť hlavu na nové zážitky


Ale prišiel na svet Imroman 2 a už sme začali s Lenkou rozmýšľať, kedy a ako ho vytiahneme do hôr. Už počas jari a leta sme začali s menšími prechádzkami v ergo nosiči (to je ten, kde máte dieťa na tele), tie postupne predlžovali. Ale akonáhle už vedel sám sedieť a trochu sa "spevnil", prišiel na rad turistický nosič na chrbát a s ním sa začali otvárať úplne iné možnosti. A hlavne to bolo na začiatku jesene, kedy sa všetko farbí, bike ide viac bokom a človek sa teší na zmenu pohybu.



Osobne ma veľmi baví tréning, či už sa bavíme o maratónoch alebo iných zábavkách. A podobne som pristupoval aj k tejto pre mňa novej „výzve“. Možno vám to príde divné, ale môj prvý pohľad nebol v štýle „turistika s dieťaťom“, ale turistika s pridanou „záťažou“. Jednoducho výborný workout, no nie? Najmä ak sa bavíme o pohybe do kopca, čo ma baví najviac a jedno či na biku, na peši, alebo na lyžiach. Bolo to niečo ako opačný ebike, kedy pridaná zaťaž v podstate vyrovná sily. Veď aj legendárny Emil Zátopek behal na tréningu v kanadách a niečo na tom rozhodne bude, pretože keď idem sólo, mám pocit, že hore letím . Takže nastavenie hlavy máme, potom stačilo hlavne vyladiť detaily, aby sa krpec cítil komfortne. Ale hlavne ísť na všetko postupne...



Takže sme začali zľahka, nie veľmi prudké kopce a dlhé pochody. U mňa si najskôr museli zvyknúť nohy, najmä v rámci zostupu a potom trapézy. Ale postupne si všetko sadlo a ako dokonalý spoločník sa ukázali paličky. Zapojiť aj vrchnú časť tela (hlavne chrbát, ramená, triceps) je nielen skvelá pomoc v kopci, ale rovnako pri zostupe. Najmä keď sa ich naučíte používať poriadne, nielen tak pofidérne. Nehovoriac o tom, ak čakal viac technický alebo šmykľavý terén.



A hlavne nohy dostali s cca 17 kg na chrbte zase nový impulz a aspoň sa trochu vykompenzovala absencia posilňovne, najmä v poriadne strmých kopcoch. Skrátka ma pohyb s malým na chrbte bavil a baví a napríklad nad cyklovozíkom som vôbec nepremýšľal. A rovnako si musel zvykať aj on, predsa len znechutiť mu nosič hneď od začiatku nebude dobrá stratégia...

Čo spomínam vyššie možno vyzerá, akoby som ani nevnímal, že mám na chrtbe vlastné dieťa ale nejakú činku. Zmyslom bolo trochu ukázať moje „nastavenie“ hlavy, ku ktorému sa následne pridal ďalší rozmer. Aký? Keď s Lenkou vidíme, že malý si pomaly zvyká, že pobyt vonku sa mu páči, že mu chutí, má potom parádnu farbu a popri tom stihneme skvelú turistiku v horách, nie je o čom. Na kopci s parádnym výhľadom vytiahnuť kávičku a posedieť aj s krpcom je pocit, ktorý sa ťažko opisuje. Akurát, že keď my prídeme fajne unavení domov s cieľom si vyložiť nohy a "maňana", on je zase oddýchnutý a nabudený z čerstvého vzduchu .



Nie vždy je idylka


Možno to vyzerá na fotkách ako rozprávka, ale všetko má občas aj svojú druhú stranu. Samozrejme stalo sa, že občas ručal alebo sa necítil komfortne. Najmä keď zafúkalo, čo pri teplote pod bodom mrazu rozhodne nie je príjemné. Dospelý sa nejako „hecne“ a vie prečo mu fučí na tvár, no ten drobec nemá podobné zmýšľanie . Základom bolo v prvom rade dobre vyberať túry, aj podľa toho, ako fúka vietor. Radšej hore a dole, ako sa kdesi trmácať dlho po hrebeni, rovnako som neraz túru vyberal tak, aby bolo viacero možností a následne sa rozhodol podľa podmienok. A keď je zle, treba jednoducho kopnúť do vrtule a byť rýchly .



Ak sa chcete niekam takto v horách dostať, netreba sa ometať ale zaveliť, obliecť, nachystať, buch buch a ide sa. Čím viac zdržovania a prestojov, tým viac si človek ukrajuje z času, ktorý dieťa spokojne vydrží. S Lenkou sme si už potom vychytali systém, teda najmä ako ho rýchlo obliecť, naložiť do nosiča atď. Cestou hore sa potom pekne ide, kochačka na vrchole alebo niekde v závetrí, túra celkovo odsýpa a spokojnosť na všetkých frontoch. Takže okrem dieťaťa potrebujete rozhodne aj dobre „nastavenú“ ženu .



No Murphyho zákony platia aj tu. Ak je totiž na 99 % túry spokojný, "žvatlá" si alebo spí, väčšinou sa prebudí tesne predtým, ako sa blížime k vrcholu, kde je vždy aj najviac ľudí a hlavne tam zvykne aj trochu viac fúkať. Takže hore občas prídeme s urevaným deckom, čo na pohode z vrcholu potom nepridá . Väčšinou potom prestane, no pauzy sú častejšie niekde cestou nadol a v závetrí. Na druhej strane nie som žiadny sadista a keď už ideme dlhšie, vždy dáme oddych, juniora vyberieme a keďže sa cca v roku pekne rozchodil, už si občas aj „pocupká“ a ideme ďalej. Neskôr to zrejme bude trochu ťažšie prinútiť ho zostať poslušne v nosiči, ale myslím, že sa nejako dohodneme a nájdeme kompromis .



Rodinný Minčol


Tak a teraz k ďalšej časti tejto rodičovskej story . Kopec, na ktorom sme boli všetci spolu zrejme najčastejšie, cca 8x, je domáci Minčol v Lúčanskej Malej Fatre. V tesnom závese je potom Krížna ale tú už sme mali nedávno predstavenú počas lyžiarskeho výletu. Nedávne mrazivé dni a dokonalú zimnú krajinu sme preto využili na predstavenie domácej srdcovky, ktorá nás nikdy nesklame a určite ju odporúčam aj vám. V podstate od cesty idete hneď hore a nechýbajú ani krásne výhľady na všetky naše väčšie pohoria. Rovnako si viete vytvoriť okruh, tak ako my a otvárajú sa aj ďalšie možnosti. O všetkom potom viac vo videjku nižšie. Mapku a aj možnosť stiahnuť si GPS nájdete tu.



Cieľom článku určite nebolo dávať nejaký presný návod a to platí v podstate u všetkého, čo robím. Rovnako nehovorím, že s ním chodíme na dlhé túry každý deň, čo tiež nie je ideálne. Všetko musí mať vždy nejakú rozumnú hranicu. Skôr akási ukážka, že sa dajú absolvovať parádne výlety aj s krpcom a že mať malé dieťa neznamená prestať chodiť do prírody, či na hory.



Nemusíte hneď dobývať nejaké štíty alebo chodiť v mraze, no určite sa nájdu pekné miesta vo vašom okolí, ktoré stoja za to, aby ste tam vzali aj „čerstvú“ rodinku. A pritom si môžete dať aj príjemne do tela .
report_problem Našiel si v texte chybu?
Páči sa ti tento článok? thumb_up99thumb_down comments 35 komentárov report_problem
clear
Prečo sa ti článok nepáči?
Odoslať spätnú väzbu
Formulár sa odosiela

comment Komentáre

Musíš byť prihlásený, ak chceš vidieť celú diskusiu.
Pridaj komentár
Formulár sa odosiela

Podobné články

Tip na výlet: Osnica – panoramatický vrchol v Malej Fatre

Tip na výlet: Osnica – panoramatický vrchol v Malej Fatre

Poďte s nami na túru menej frekventovanou trasou a doslova cez všetky ročné obdobia. Vrchol mimo hlavného hrebeňa ponúka na oplátku krásne a trochu iné výhľady na Malú Fatru a Oravu.
Tip na výlet: Manínska tiesňava a okolie – množstvo zaujímavých miest počas jednej túry

Tip na výlet: Manínska tiesňava a okolie – množstvo zaujímavých miest počas jednej túry

Chcete vidieť najužší kaňon u nás alebo najväčší skalný previs, na ktoré sa môžete pozrieť ako zblízka, tak aj zvrchu? Aj to ponúka okolie Manínskej tiesňavy a my si ukážeme okruh, ktorý vás prevedie cez viaceré zaujímavé miesta.
Tip na výlet: Demänovská hora a Pusté - chodník ako z rozprávky

Tip na výlet: Demänovská hora a Pusté - chodník ako z rozprávky

Demänovská dolina je pre mnohých turistov miestom, kde vplyvom vysokého záujmu cestovného ruchu a ťaženia príroda zmizla doslova behom pár rokov. My vám však ukážeme, že práve na takomto mieste sa nachádza jeden z najkrajších turistických chodníkov na Slovensku vôbec.
keyboard_arrow_up