Najdlhšou a najmohutnejšou tiesňavou na Slovensku - Veľký Sokol v Slovenskom raji

Slovenský raj je miesto, ktoré by mal každý navštíviť aspoň raz za život. Patrí medzi najnavštevovanejšie lokality na Slovensku ale my vám ukážeme také, kde to nepraská vo švíkoch.

Za turizmom po reťaziach, stúpačkách či rebríkoch vám napadne zrejme ako prvý práve Slovenský raj. Táto atraktívna destinácia však v lete trpí aj poriadne dlhými radmi v tiesňavách, čo veľa ľudí odrádza od ďalšej návštevy parku. My vás však chceme oboznámiť s menej známymi miestami a práve rozmýšľam, aké superlatívum by som pripísala k tomuto výletu. Nielenže tiesňava, do ktorej pôjdeme, je najdlhšia na Slovensku ale aj najmohutnejšia a za mňa osobne najdivokejšia. Avšak určite je dôležité spomenúť, že aj pomerne technická a náročná.


Národný park Slovenský raj je otvorený celoročne, takže sme sa to rozhodli využiť mimo hlavnej sezóny a vybrali sme sa na túru v májových dňoch, kedy je na Slovensku mnoho turistických chodníkov ešte uzavretých a práve v Slovenskom raji vás tiesňavy vítajú s otvorenou náručou. Píšem preto otvorenou lebo vplyvom jari bola tiesňava tak zazelenaná a posiata mnohými farebnými kvietkami, že sme sa vôbec necítili stiesnene.


Vyrážame z jedného z východiskových bodov NP Slovenský raj a to Hrabušická píla, kde sa nachádza parkovisko, no mimo sezóny nie je spoplatnené. Odtiaľ sme vyrazili lesnou cestou, ktorá je zároveň aj zelený turistický chodníček ku horárni Sokol, kde dokonca premáva aj autobus. Tu vchádzame do tiesňavy Veľký Sokol po žltej značke. Začiatok je málo stúpavý so širokým korytom potoka Sokol, ktorý je tak priezračný, že na niektorých miestach rozmýšľame, či je tam vôbec voda.


Následne nás prekvapuje prvý prechod cez vodu po “sem-tam” skalkách, ktoré vytŕčajú, no ani na chvíľu nám nenapadlo, že to je len slabý odvar toho, čo nás ešte len čaká. Taktiež však musím dodať, že sme šli deň po silnom daždi, takže každý môže mať podmienky vždy trochu iné. Okolo nás práve prechádzajú dve milé pani, ktoré majú so sebou paličky a my práve v tej chvíli ľutujeme, že sme si ich nezobrali tiež (na konci tiesňavy už úplne ). My sme palice nebrali z toho dôvodu, že sa nám zdali ako prekážka pri prekonávaní rebríkov, no pri asi 50. prechode cez potok by sa určite zišli . Raz som zaimprovizovala dokonca aj konármi zo zeme, ktoré som našla a tie veľmi pomohli.


Postupne sa túra stáva náročnejšou stálymi prechodmi cez vodu a na každý krok sa musíte úplne sústrediť lebo spadnete do vody (plytká, ale studená a mokré topánky nechcete ). Občas kde-tu mokré šmykľavé drievko, kde-tu chodníček, ktorý nám skrášľujú jarné čerstvo rozkvitnuté kvety. Po cca 5 km prichádzame k prvému dlhému železnému rebríku popri vodopádoch. Nachádzajú sa hneď za sebou s názvami Veľký a Malý vodopád. Paradox je však taký, že Veľký vodopád je kratší, ale volá sa tak z dôvodu, že má väčší prietok vody a Malý vodopád je dlhší s menším prietokom. Po týchto miestach sme sa dostali už do časti, kde je hladina vody nízka a práve tu pri pošmyknutí stúpam nechtiac do vody a totálne si naplním topánku vodou... Takže mať suché ponožky sa oplatilo a len tajne som v tých sekundách dúfala, že aj sáčok z chlebíka mám. Prezliekam, obúvam sáčok a mokrú topánku a ideme ďalej.


Za týmito železnými rebríkmi nás čakajú asi najtechnickejšie časti a to Rothova roklina, ktorá je uzučká a je tam mnoho popadaných stromov, hladina vody je vysoká, dokonca zaplavila aj niektoré drevené brvná, v ktorých sú vyrezané schodíky. Takže improvizujeme a cítime sa miestami ako gymnastky, ktoré musia prejsť po kladine bez chyby. Lebo jedna chyba rovná sa studený kúpeľ. Už sa však cítime komfortnejšie, pretože počas prechodu tiesňavou vás náročnosť ako keby postupne pripravuje na to, čo vás bude čakať na konci... na záver tiesňavy už len lesná cestička. Prichádzame na Glackú cestu, čo je zároveň aj cyklochodník a ideme naspäť po červenej až k autu. Trošku sme dúfali, že to bude už len dole kopcom, no stále sme stúpali a klesali hore-dole. Unavená myseľ z toľkého sústredenia vás poriadne vyšťaví. Našťastie na červenej značke nebola jediná technická časť, takže hodnotíme tento lesný chodník, ešte plný lístia z jesene, skôr za odmenu.

Zhodnotenie

Pri aute celé šťastné hodnotíme, že to bola jedna z našich “najtechnickejších” túr a zároveň celá tiesňava bola taká divoká na pohľad, že sme sa cítili naozaj ako mimo turistického chodníčka. Rozmýšľate, či sa vyberiete cestičkou zprava či zľava potoka, či dokonca musíte na dvadsiatich metroch prejsť z jednej strany na druhú 4 až 5-krát. Ponad či popod strom a takto dookola. Z nášho pohľadu 10/10 bodov. Niekedy človek vyhľadáva aj takúto formu zábavky popri všednejších túrach. Síce sme nenastúpali cez 1 000 výškových, ako niekde v Tatrách, ale unavilo nás to oveľa viac. Určite by nám veľa energie ušetrili aj paličky, čo pre budúcnosť rozhodne doplníme do výbavy pri výbere podobnej túry. Technické oblečenie a obutie je samozrejmosťou, no a prvú pomoc v podobe sáčku a suchých ponožiek tiež odporúčam pribaliť.

Zhrnutie

• Názov: Veľký Sokol, Hrabušická Píla, Slovenský raj
• Turistické značenie: veľmi prehľadné (zelená-žltá-čevená-žltá značka)
• Lokalita: severná časť Národný park Slovenský raj
• Obmedzenie: celoročne otvorený chodník
• Obtiažnosť: 5/5
• Trvanie: 6-7 hodín
• Vhodné pre deti: s malými deťmi určite nie
• Typ: dlhá túra, tiesňava, stúpačky, reťaze, rebríky, malé prevýšenie, veľmi technické
• Parkovanie: Parkovanie Hrabušická Píla - Piecky mimo sezóny bezplatné, v sezóne platené. Alternatíva Podlesok. Autobusom až na zastávku Sokol, horáreň.
• GPX

Podeľ sa so svojimi zážitkami

Dostal si tiež chuť napísať článok? Výborne, už teraz sa tešíme na zaujímavý text a pekné fotky. Písať môžeš, o čom chceš, podeliť sa dá s tipom na výlet alebo so zážitkami z pretekov. Užitočné pre ďalších bikerov sú tvoje skúsenosti s produktami z nášho shopu, napíš si svoj test bicykla, oblečenia, trenažéra alebo iného cyklovybavenia. Nech všetko funguje ako dobre namazaná reťaz, tu sú užitočné informácie k písaniu článku.