Prečo sa ľudia vydávajú na cesty prekonávať svoje hranice, limity, strachy? Podľa mňa je odpoveď jasná. V dnešnej pretechnizovanej, pohodlnej dobe, kedy máte možnosť vyriešiť všetko z pohodlia domova niekoľkými kliknutiami, si ľudia potrebujú jednoducho dokázať, že naozaj žijú.

Pôvodný plán na júnový bikepacking v Slovinsku mi nevyšiel. Pomaly sa však blížil začiatok ďalšieho semestra na VŠ, a preto som bol viac-menej zmierený, že tento rok žiaden dlhodobý výjazd nebude. Opak bol pravdou.

Cestná cyklistická sezóna sa na Slovensku končí v septembri. Osobne mám jeseň veľmi rád, a keď je počasie priaznivé, tak sú počas nej tie najkrajšie jazdy na bicykli. Teplota je ideálna, príroda sfarbená a kondícia lepšia ako na jar. Preto som musel vycestovať za pretekmi s jesennou atmosférou až na miesto, kde sa jazdia vyše 100 rokov, do Lombardska.

Bojnice a lesy nad nimi zažívajú tento rok mtb eufóriu. Okrem toho, že sa podarilo zlegalizovať niekoľko trailov, začal sa budovať aj unikátny Turzov Flow trail a teraz, na koniec sezóny aj 0-tý ročník pretekov v disciplíne enduro...

Blinduro je organizátorský projekt dvojice Zdeňek Pól a Michal Prokop. O jeho popularite svedčí aj fakt, že už v marci sa štartová listina, ktorá bola limitovaná na 300 miest, naplnila za necelý týždeň. Jazda „na oči“ ľudí rozhodne láka a má svoje špecifiká...

Po odporúčaní kamarátov, že si mám na Košútku zobrať zjazďák, som neposlúchol. Objednal som Cushcore a sranda sa mohla začať.

V sobotu ráno mi budík zvoní o 5:45 a ja si v duchu nadávam, prečo mi to skoré vstávanie nestačí cez týždeň. Bajkobranie však buď nenávidíš, alebo miluješ a ja sa radím do druhej kategórie.

Sú tradície, ktoré zvyknem dodržiavať. Jednou z nich je aj môj každoročný záver pretekárskej sezóny v Stráňavách na Šprintpolome. A tento rok to bol veru záver ako z knihy o dokonalej jeseni.

Ako už tradične, v prvú októbrovú sobotu sa na Šariši konal 4. ročník netradičných pretekov MTB Kráľ Šariša 2018.

Ak ste správne trail/AM/EN orientovaní, určite podobne ako ja, sledujete novinky a dianie v oblasti budovania nových alebo výskytu už existujúcich trailov.

Aj keď samozrejme sezóna pre mnohých ešte nekončí, pre mňa osobne boli práve Topoľčianky tým posledným maratónskym podujatím v tomto roku a zároveň prvá účasť vôbec. No a rozhodne som neľutoval...

Na dostihovej dráhe v Topoľčiankach sa posledný krát tento rok zišli cyklisti na finálovom kole Detskej Tour Petra Sagana. Predpoveď počasia nebola priaznivá, okrem výrazného ochladenia bol predpovedaný aj výdatný dážď.

Rýchlo sa rozrastajúca komunita bikerov na východnom Slovensku sa opäť hlásila o pozornosť 16. septembra. Rýchla trať, výborná organizácia a rodinná atmosféra v obci Richvald bola zárukou príjemne stráveného dňa.

Začínam si uvedomovať, že po absolvovaní Krušnotonu som stratil motiváciu jazdiť, ale čo je horšie, moja kondícia začala vzhľadom na ničnerobenie rapídne klesať.

Túto reportáž píšem ako hobby biker, ktorého baví cyklistika a snaží sa jazdiť popri práci, rodine a iných aktivitách.

Voľbou na dnes bol maratón s registráciou a štartom v obci Snežnica, vzdialenej 11 km od Žiliny, v krásnom prostredí Kysuckej vrchoviny.

Rýchla trať v Slovenskom raji je ako stvorená na poriadnu naháňačku a inak tomu nebolo ani tento rok. Navyše prilákala aj bikerov, ktorým nejde len o zbieranie bodov v sérii.

Plán umiestniť sa v prvej päťke, sa podaril. Ale hlavne, že som to prežil.

Pekné pojazdenie, príjemná atmosféra, krásne výhľady, beerstopy, skrátka celodenná pohodička na bicykli, to je nesúťažný cykloturistický maratón Okolo Martinských holí, ktorý tento rok oslávil už okrúhle 20. narodeniny.

Neváhaj spojiť príjemné s užitočným a možno sa neskôr práca stane aj tvojím koníčkom.

Tento článok som sa rozhodol napísať hlavne preto, aby som priblížil atmosféru pretekov z pohľadu nás, Bežných cyklistov. Prečo Bežný s veľkým „B“? Pretože väčšinou takéto články píšu „Makači“, ktorí článok spravidla končia: „...boli to krásne preteky a mne to vydalo na celkové 3. miesto v kategórii a 9. celkovo...„.

Toto podujatie nie je možno najznámejšie a nepatrí medzi najväčšie, avšak o to viac ma prekvapila organizácia a kvalitné prevedenie.

V roku 2004 bol Horal môj prvý bikový maratón. Dal som si trať Lejzi, dostal 3 defekty na modrých plášťoch Rubena a dobojoval do cieľa... zapáčilo sa mi to.

Pred dvomi rokmi som traily v pohorí Branisko navštívil na pretekoch oficiálnych majstrovstiev SR v endure. Tu sa jazdili rýchlostné skúšky tak netypické, že buď si ich človek zamiluje, alebo sa na nich poriadne vytrápi. Tento rok som sa zamiloval.