directions_bikeRK: Hrabovo - Kalvária ("keď ho miluješ, nie je čo riešiť") 🚴‍♀️ ⛰️ 🥵 🤪

Áno, tento kilometrový segment (úsek) v Strave je naozaj mojim obľúbeným, no za určitých okolností aj nenávideným miestom v mojom rodnom meste. Dá sa tu krásne zrelaxovať hlava, ale aj brutálne zničiť telo.

Dnes sa mi podarilo aj jedno, aj druhé. Pôvodný plán utiecť pred rozhorúčeným mestským asfaltom "do hôr" nenaplnil očakávania. Na začiatku stúpania pod Hrabovom teplota dosahovala 35°C, v tieni pod stromami neklesla pod 31. 🤷‍♂️ Situáciu zachraňovali aspoň zjazdy z Kalvárskej lúky späť na parkovisko do Hrabova.

Chcel som sa pomaly voziť hore a dole a užívať si pokojnú lesnú atmosféru, ale hroznový cukor nakopol moje ego a tak som každým razom po malých kúskoch zrýchľoval. Plán: 5x hore a dole. Ale ...

Ale ten štvrtý výjazd som vzhľadom na súčasnú kondíciu "trochu prestrelil" a len tak zo zvedavosti skúsil zo seba vyžmýkať čo to pôjde. Čas pod 4 minúty je síce cca o 40 sekúnd pomalší ako môj rekord na danom úseku, ale vždy som ho už považoval za (svoj) mierny nadštandard. No dnes to bola úplná hrana pre nohy, srdce aj chrbát. Preto som záverečný pokus číslo 5 už radšej zavrhol a vrátil sa rozobratý na súčiastky domov.

Úsek od Áčka po Galériu je pri svižnejšom tempe priam nekonečnýýýý. Au. Jasné, že vyžmýkaný z kopcov som vrtil z posledných síl a túžobne očakával jeho koniec, no ten sa približoval nesmierne pomaly a v cieli som namiesto dýchania už len chrčal a rozmýšľal načo to bolo dobré. 🙆‍♂️ 🤔

"A komu tím prospějete?!?" zaznelo kedysi v Pelíškach. 🤪 No komu. Keď už nie Straváckemu KOM-u ani môjmu telu, tak aspoň hlave. Spomienky na "zhorené" stehná a rozpálené priedušky ma vždy vrátia o niekoľko rokov späť, keď sa pod sedlami mojich tátošov diali iné divočiny. 🥰 🎉 🚀

Čo bolo, to bolo. Terazky už nie som MajoR-om nemajorom a aj nadštandardné výkony sú dávnou minulosťou. Nevadí. Občas treba v živote prehodnotiť priority a tešiť sa aj z (ne)obyčajných vecí.

Záver: dnešný výjazd určite nebol obyčajný a vzhľadom na budíček o 4:30, ranné silové cvičenie, presuny v rozpálenom aute a všetky denné aktivity v horúcom počasí dopadol vynikajúco. 👍 🤩 Zajtra si "naordinujem" oddychový deň s krycím názvom "Lehátko" = bez skorého budíka, bez práce, bez cvičenia aj bez trhania rekordov. Také malé Vianoce pre telo aj dušu. 🫠

PS: čas zotavenia 59 hodín hovorí jasnou rečou - zajtra bude to moje zamýšľané ničnerobenie na lehátku najvhodnejšou aktivitou 😵‍💫 😄