corsair 
posledný komentár: 7. 9. 2026 o 23:14
posledný komentár: 2. 9. 2026 o 15:54
Výpredaj savings Eovolt prepravná taška pre 16" bicykle Eovolt
34,99 €
savings
MOC 55,99 €
savings Acepac Bike transport bag MKIII taška na prepravu bicykla
209 €
savings
MOC 299 €
savings Acepac Bike transport bag MKIII taška na prepravu bicykla
209 €
savings
MOC 299 €
Výpredaj savings Eovolt prepravná taška pre 16" bicykle Eovolt
34,99 €
savings
MOC 55,99 €
arrow_outward
Nebolo by lepsie tuto vyzvu adresovat corsairovi?
Written by
Tomáš Mifkovič
in
Uncategorized
Ráno som sa zobudil na studenom, mal som vyfučanú karimatku. Asi dostala defekt ??. Ale aj tak sa mi nechcelo vyliezť zo spacáka, už tam bola dosť kosa, keďže sa to miesto nachádza v nadmorskej výške ±2000m. Skoro celý deň som ťahal proti vetru, ešte som si raz skúsil prdnúť počupiačky so stiahnutými gaťami a dobre som urobil, lebo by som mal ďalšie veci na pranie. Išlo to dosť pomaly. Po 60km som stretol Francúzsky párik na bicykloch, išli z Francúzska do Číny, neviem kam… Videl som, že sa nechcú zdržiavať, keď majú dobrý vietor tak som sa rozlúčil. Po ďalších 40km bola dedina ale tých 40km mi trvalo asi 5-6h, keďže som aj pospal cestou. Nie a nie tam dôjsť, 16km, ešte 13km, ešte 10km… Potom sa situácia trochu zmenila, cesta sa otočila smerom dole a to už išlo ľahšie. Zabočil som do dediny, do obchodu. Potrebujem zapaľovač, lebo neviem variť a reštaurácií sa už bojím. Nechcem už jesť mongolské jedlá. Kúpil som si aj nanuk. Otvoril som ho, lizol som a letel do koša. Z ovčieho mlieka nanuk?!? Predavač sa len smial, že welkom in mongolia… Ok. Mám vajcia. A mám panvicu, plyn, varič a už aj zapaľovač. A prinajhoršom budem jesť vifonky. A už si verím natoľko, že môžem prdieť bez strachu ?
Tak som si aj praženicu urobil, ako zavetrie som použil vyhodenú pneumatiku, v nej som varil.
Celkovo po 130km som toho mal plné zuby, tak som chcel rozložiť nový stan, ten čínsky ale bol ešte celý mokrý, tak som ho len roztiahol na tráve a postavil ten starý, decathloňácky, čo už toho so mnou prežil veľa.
Očividne aj na psa prišiel mráz
Written by
Tomáš Mifkovič
in
Uncategorized
V noci mi do spánku vili vlci. Ráno som urobil praženicu a kávu ešte v strane a pobalil som sa. Nepršalo, takže všetky rozložené veci vyschli. Začal som šliapať a neprešiel som ani 2km už pri mne zastavilo auto a žena mi dala do ruky kolu, vodu a 2 actimely. Trochu ma to prekvapilo tak som aj zabudol fotiť. Za chvíľu zastalo pri mne ďalšie auto a chlap mi dal do ruky fľašu vody a 5cukrikov (akoby želé)
Po zjazde do doliny som pretínal potok po moste a chcel som urobiť pekné fotky. Niekto zakričal, ja som pozrel tým smerom a chlap mi kýval a kričal anglicky: come here, do you want coffee? Tak som prišiel, zovrela voda a zalial mi kávu. Trochu sme kecali, odporúčil mi z toho potoka piť, vraj to je čistá nezávadná voda a odišiel. Bol na ceste z môjho dnešného cieľa, GobiAltaj do môjho bývalého checkpointu, Ullanbaataaru. Ja som si z potoka nabral do fľaše a išiel som ďalej. Po pár kopcoch (možno po 10km) mi kývol pastier, tak som mu kývol späť, prišiel ku mne a keďže už viem tri slová po mongolsky (pozdraviť, poďakovať a rozlúčiť sa) tak mal dojem, že si pokecá. Ukázal na jurty na horizonte, že tam ženie kozy a mám tam ísť, že mi dá mlieko. Poďakoval som mu a ukázal, čo mi mlieko urobilo pred dvomi dňami. Rozlúčili sme sa a za horizontom má predbehli dvaja na pastierskej motorke, a len kyvli na pozdrav. Po asi pol hodine mi išli oproti, zabočili na step a zostali stáť, keď som bol blízko, zavolali ma, išiel som a dali mi vifonku a vodu, na čo som im ja dal kolu. Chvíľu sme kecali cez prekladač a rozlúčili sme sa .
Po asi 3-4h šliapania, a bolo to fakt úmorné, som si povedal, že aj by som sa zviezol, keby niekto zastavil. A zastavilo auto a ujo kuriér, že ma odvezie. Tak reku dobre, nechal ma 50km pred mojím dnešným cieľom (asi už v Gobi). Bol tam akýsi pomník, tam som strávil chvíľu kým som si ho obzrel a pofotil. Cesta bola nekonečná. Prišiel som do mesta a hneď som našiel ešte otvorený obchod, tam som si len kolu na náladu a acidko na ráno kúpil. Začal som pozerať do mapy, či je nejaký park v meste alebo kam by som išiel kempiť. Išli dvaja okolo a anglicky, či mám problém. Ja, že nie, hľadám si nejaké kľudné miesto na freelemping. Oni, že to musíš ísť tam a tam, lebo v meste také nieje ale keď chcem, pôjdu sa spýtať do hotela, či ešte majú voľnú izbu. Išli sme, mali, vybavili zdarma, dal som im vypiť čínsku vodku, čo som dostal od policajtov a neverili tomu, že je od policajtov 😂. Chvíľu sme sa rozprávali. Potom som si ešte v hoteli dal sprchu, 2min plank a ľahol.
Darmo, na Slovensku si si nemal kde natrenovat konzumaciu mongolskej stravy. Mongolske restiky su nejake az za hranicami.
Zobudil som sa na budík, hneď som urobil praženicu a za tým ešte vifonku. Pobral som sa z hotela, najprv obchod, potom smer hranice s čínou. Už sa nedám zviezť, toto si chcem užiť za vlastné. Gobi… Vybral som sa priamou cestou ale nezdala sa mi, bola to len poľná cesta. Také ale v Mongolsku sú. Oproti išli autá, tak som sa spýtal, v prvom aute tetušky nevedeli asi ani čo sa chcem opýtať, v ďalšom aute sedel pán v saku, tak som smelo anglicky začal ale nevedel. No nejak sme sa dohovorili a vysvetlil, že sa dá ísť aj inou cestou, že táto bude 350km poľná a tá druhá bude prvých 50-60km asfalt. Tak bolo rozhodnuté, nakoniec aj značky tak ukazovali, takže som nepochyboval. Cestou ma dobehli dvaja na motorke a dal som im dva cukríky, oni mne za to fantu, tak som im dal ešte štyri a požiadal o fotku. Tých prvých niekoľko km po asfalte išlo dobre, lebo to bolo akoby v kaňone, medzi kopcami a na záver rovinka a dobrý vietor (alebo lepší ako posledné dni). Potom som odbočil na poľnú cestu ale dostatočne značenú. Jediné, čo mi vadí na nej, že ju robili buldozérom a od pásov je taká hrbatá, trochu pridať sa dá len niekde. Po ceste som videl snáď stokusové stádo tiav, benzínku, bola aj osada, stádo kôz, čo pasáci zaháňali, jeden si prišiel vypýtať cígo, keďže som mal kúpené čínske dal som mu, chcel celú krabičku, dal som mu ju, kašľať, ešte pôjdem cez Čínu. Išiel som ďalej, už sa aj zotmelo a začal som rozmýšľať, že to niekde nechám ale nevedel som kde, lebo tu je vyjazdených snáď 10 ciest, ktoré vedú rovnakým smerom, našiel som ale stĺp, značku, kde som oprel bajk a tu aj zostávam. Nemá zmysel ísť ďalej.
Written by
Tomáš Mifkovič
in
Uncategorized
Spal som posediačky, bajk opretý o značku a ja o bajk. V noci som si vytiahol celtu a zabalil sa do nej. Aspoň som nemal toľko roboty ráno. Štartoval som o 5 a Do dediny vzdialenej asi 25km mojím smerom som prišiel na obed. Tam som spravil nákup (vifonky, cukríky a malinovky (lebo vodu nemali). Dal som sa stúpať do kopcov, po chvíli som videl zapadnutý kamión, už tam boli ľudia a vyprosťovali. Pridal som sa, podarilo sa a kamionista mi povedal, že ma zvezie. Tak som ušetril možno aj deň, zviezol ma tak 30km, bola to horská cesta, nie asfalt ale štrk a retrakom ujazdene koľaje. Potom povedal, že ja idem rovno a on doprava. Tak som už bol skoro n kopci a už to bolo viacmenej len z kopca. Jednoduchá cesta. Nezdalo sa mi to, podľa mapy som sa vzďaľovať od mojej cesty ale podľa kompasu stále cca dobrým smerom a cesta tu bola. Pastier, ktorého som stretol to potvrdil. Pokračoval som po ceste a keď som pozrel do mapy bol som tak o 30km vedľa od cesty ale išli sme súbežne. Takže cesta ide na západ a ja mám ísť na juh aby som prišiel na cestu. Poadla tma a dal som na kompas. Po potoku (vyschnutom) som išiel (po prúde) na juh až západ, potom bola cesta, tak po ceste na západ, potom som to struhol púšťou (všetko za tmy), našťastie som našiel potok zas, potom som našiel aj cestu a viedla na juh. Začala stúpať do konca (teraz som mal mať 60km z kopca), čo ma zneistilo zas ale stále idem na juh. Za chvíľu som zistil, že už na dnes stačí… Postavil som stan tak aby napinacia plachta zakryla aj časť bajku, len tak, úplne vedľa cesty. Keď pôjde auto budem potrebovať aj šťastie, že pôjde po ceste.
V diaľke som videl antilopy. A v noci skákať nejakú myš na dlhých nohách. A malé jašterice na vysokých nohách