Vrchárska koruna Abova 2021 # cykloturistika # cyklotrasy # skúsenosti # jazda v teréne # dlhé trasy # cestovanie # cyklovýjazdy # dobrodružstvo

Jak sme jeli VK Abova aneb dvaja blázni na kole, z Kysaku do Margecian cez Maďare

Na úvod hádam malé predstavenie účastntíkov zájazdu. Ja (Janči Lacko) žilinsko-liptovský cykloturista vo vrchárskych vodách nie je nováčikom,
za 6 rokov existencie projektov VK mám na konte 25 zdolaných VK (12 unikátnych).
Môj parťák Martin Smida nijak nezaostáva, je zakladateľ, organizátor a duša projektu Vrchárskej koruny liptovskej.

Veru na VK Abovskú som si brúsil zuby už minulý rok, vtedy to nakoniec nejak nevyšlo. Ale tento rok, nabudený po dlhej zime som mal trasu nakreslenú už hádam začiatkom apríla, nakoniec všetky okolnosti si sadli a po vábeni parťákom vyrážame smer východ posledny júlový víkend. Ja štartujem v Žiline, Martin pristupuje v LM, už už som si myslel, že to nestihne a budem to musieť odjazdiť sám, nakoniec sa chlap v poslednej chvíli zjavil
pred správnym vagónom. A tak dokonale som mu vysvetlil, kde máme miesta.....nuž ajťák nepochopil ajťáka....
Vo vlaku pár usmevných chvíľ so šuhajom z Marsu bez rúška a čosi pred 16.00 sme v Kysaku, nocľah máme prisľúbený u Martinovho kamaráta v KE, plán B je to dotiahnuť aspoň po Hrešnú. Prvý vrchol zdolávame na Skalke , zaujimavý je zostup, kde by sa miestami zišlo aj lano... , druhý vrchol na Kozinci, na Vreteník to už
dotlačíme za tmy. Za svitu lampášov ideme ďalej, ešte hľadáme potenciálny nocľah na poľovníckej chate Diane neúspešne a tak pokračujeme cez studničku Juhász a pred 23.00 končíme na Hrešnej. Kvalita fotiek z posledných dvoch vrcholov dňa zodpovedá pokročilej dobe
Na chate to na naše prekvapenie relatívne žije, keď ešte partia cyklistov zo Sokola dopíja posledné, pridávame sa k nim zapiť prvý úspešný deň. Avšak ochota chatára ubytovať dvoch fasa chalošov z Liptova je na bode mrazu a tak sa na jeho naliehanie poberáme do neďalekého altánku a ustielame si v spacákoch
Po relatívne chladnej júlovej noci viacmenej prebdenej na tvrdej lavici pokračujeme cez Irenkinu studničku a miernom odklonení od plánovanej trasy, keď nám cestu skrížila obora zastavujeme na raňajky a doplnenie zásob v Kavečanoch. Nasleduje Hradová a vrcholy SV okruhu. V Hrašovníku zisťujem, že pôvodne plánovanú trasu na
Byster je možné skrátiť cez Košické Olšany. Vrchol kóty Byster nachádzame relatívne rýchlo. Z trasy ďalej sa nejak nevieme vysomáriť, spravíme niekoľko otočiek po šípkovo-trnkovo-malinovom poli až zisťujeme, že cesta je zarúbaná a najlepšie bude sa vrátiť do obce a pokračovať po asfaltke. Po napojení na cestu
mám nejaký divný pocit, nakoniec zisťujem, že mám defekt na zadnom..to mi už Martin kričí, že má defekt na prednom, nakoniec zisťujem, že mám defekt na oboch
Toto sa mi veru stalo prvý krát za moju 8 ročnú cyklistickú "kariéru" A tak sa vraciame do tieňa v záhradkovej osade pofixovať to. Najhoršie na tom je, že ja zodpovedný za náhradné duše mám len dve..a tak lepíme, vymieňame si duše ako sa dá....zisťujeme, že duše sú posekané aj na dvoch troch miestach....
Veru tu som mierne skeptický ako to ďalej dôjdeme..a tak rozmýšlam nad zmenou plánu. Nakoniec sa nám to podarilo krvopotne polepiť, Martinov kamarát servisný anjel Jogi z KE nám doviezol
náhradné duše, lepenia a pre istotu aj plášt a tak úspešne pokračujeme smer Herľany, kde som zaistil ubytko. Po zvyšok trasy sme už samozrejme, všetok dovezený materiál nevyužili...ale ten pocit istoty... V Herľanoch zhadzujeme brašne a batohy a naľahko podvečer zdolávame ešte Mošník. Chuť si napravíme pivkom, pizzou a v neposlednom rade aj pohľadom na milú čašníčku Aďku v bare Herlianka. Nakoniec aj napriek všetkým útrapám celkom pekný deň za nami, škoda že len ten povestný gejzír vyschol
Na moje prekvapenie obchod v sobotu v Herľanoch otvárajú až o 8.00 a tak rozhodujeme, že zásoby doplníme ďalej po ceste v Košickom Klečenove.
Tam však ráno zisťujeme od babiek, že obchod nemajú avšak máme šťastie na "pojazdný motor zo Sečoviec s pečivom", kde doplníme zásoby na najdlhšiu etapu. Cez Dargovský priesmyk a
hrebeňom Slanských vrchov prichádzame k loveckému zámočku. Foto pri turistickom smerovníku, keďže ani za pomoci troch gps nenachádzame hrobku s krížom V Slanci ešte zastávka v obchode na vodu a tyčinky a nasleduje výjazd na Veľký Milič. Výstupovú cestu som zvolil relatívne dobrú až cca posledných 500m po hranici treba vytlačiť. Z rozhľadne na vrchole sa nám naskytá parádny výhľad, nie náhodou je košickou cykloturistickou legendou Karolom Mizlom zaradený medzi najkrajšie slovenské cyklovrcholy, spolu s Folkmarskou skalou mi v zbierke chýbali, takže to bola tiež jedna z motivácií prečo vyraziť tento rok. Nasleduje tranzit po rovine cez niekoľko prihraničných obcí, v Trstenej nad Hornádom prechádzame cez nový cyklomost, až sa dostávame ku asfaltke, ktorá tvorí hranicu s Maďarskom a vedie ku vrcholu Tri chotáre. V Rešici nás miestny vrátnik autodopravy
otáča naspäť ku Idčianskemu kanálu na Janík. Prichádzame do Turne nad Bodvou, v miestnom pohostinstve dopĺňame vodu na posledný "monument" dňa, tu nás baví a fandí nám miestny štamgast.
Za Hájom prechádzame kritický úsek a sme v Hačave. Tu stretávam kolegu z košickej pobočky, zhora prichádza cyklistická rodinka, dozvedám sa, že v jej strede sa nachádza tohtoročná princezná Abovská. Otecko ma posiela do Hačavského sedla krajšou trasou, avšak ja volím priamy výjazd. Nie je čas na hrdinstvá, treba sa nám ešte po nocľahu poobzerať. V sedle ma už čaká Martin, obligátne foto a cez dolinu Čiernej Moldavy sa napájame na štátnu cestu do Medzeva. Tu si doprajeme poriadnu šniclu a zisťujeme možnosti ubytovania.
Jediná možnosť sa javí v penzióne s kempom Sokol vo Vyšnom Medzeve, no na moje prekvapenie, pani ma odbila, že majú obsadené až do augusta, lúčim sa s ňou, že mi sa teda prídeme pozrieť aspoň do toho kempu Toto samozrejme nedalo Maťovi a o pol hodku to skúša aj on so slovami, či by sa pre dvoch fešákov z Liptova nenašlo nejaké miesto "v rohu" Po príchode do sympatického kempu nám pani zlatá domáca najprv ponúka karimatky, nakoniec asi očarená našim šarmom, otvára dvere do jednej voľnej izbietky Kde je vôla, tam je cesta....
Pekne zregenerovaný začíname záverečnú etapu klasifikovanú ako horskú. Pozvoľna stúpame dolinou Humel ku prvému vrcholu - starej stredovekej štôlni. Neskôr sa od doliny odpájame a volíme zvážnicu vpravo, ktorá postupne strmo stúpa až na hrebeň a tak miestami tlačíme trochu zarasteným terénom. Na Troch studniach sa napájame na červenú turistickú značku - cestu hrdinov SNP, ktorá je síce značená aj ako zjazdná pre MTB, ale prakticky až po Biely kameň tlačíme. Odtiaľ už v sedle prichádzame na Kojšovskú hoľu, navyšší vrchol tohtoročnej
vrchárskej koruny. Cestou späť dávame obedňajšiu prestávku na chate Erika,... držková a šnicel na tom vydržím až do večera, myslel som si. Zjazd do Zlatej Idky je rýchly, predbiehame aj vláčik s turistami. Nasleduje výstup na Kobyliu horu, počiatočné stúpanie je strmé, začína aj jemne pršať, stúpame však hustým porastom, takže nám to nevadí. Z vrcholu parádnym lesným zjazdom sa napájame na asfaltový úsek cez Hýľov a Nižný Klátov do Vyšného Klátova. Peknou lesnou cestičkou prichádzame na Tri studničky. Pekné miesto s altánkom, občerstvíme
sa čistou pramenistou, neskôr sa napájame na cyklotrasu popod Predné Holisko. Tu mi už dochádza para a tak tlačím všetko čokoládové, čo mi príde pod ruky. Po žltej turistickej značke a niekoľko pekných čistiniek prichádzame na odbočku na Vápenicu Bujačnu. Z tohto vrcholu klesáme do Opátky, zastavujeme na rázcestí ATC turistclubu na križovatke zelenej turistickej značky. Tu znepokojený stavom zásob zahájime útok na posledný Abovský vrchol Folkmarskú skalu. Úvodné stúpanie dolinou Zlatník je plynulé, asi po 3 km ale začína poriadne stúpať, tu ma Martin nekompromisne predbieha, po sedlo Zemičky to prakticky celé tlačím. Trasu mám samozrejme nakreslenú zo sedla po žltej strmo hore, toto sa mi moc nepáči, i keď mám za sebou
rôzne vynášky, toto rezolútne odmietam a hľadám iné možnosti. Importujem si gpxko od organizátora a čuduj sa svete nachádzam celkom jazditeľnú cestu traverzom cez prístrešok, kde sa cesta napája na žltú turistickú z Veľkého Folkmára. Záverečný úsek je síce strmší, ale keby bola sila, čo nie je, dalo by sa to výjsť v sedle. Veru posledný vrchol a výhľad z Folkmarskej skaly stál za to, možno ho označiť za skutočný zlatý klinec tohto výjazdu. Cestou, ktorou sme od prístreška vyšli hore sa vraciame naspäť, schádzame do Veľkého Folkmára a cez Jaklovce
do cieľa na stanicu v Margecanoch. Tu zisťujeme, že vlak domov nám ide o 30 minút, rýchlo kúpim lístky a ponáhľame sa ešte na jedno rýchle do neďalekej cukrárne/krčmy. Martinovi trčí karimatka z rupsaku a tak sa ho krčmárka pýta, či bol stanovať a odkiaľ ide. Na jeho odpoveď, že z Kysaku len lakonicky odpovie, že to nebol ďaleko. Nuž nie..pokiaľ to nevezmeš cez Maďarsko Po pár dúškoch zlatistého moku zisťujem, že ten vlak nám vlastne ide o 7 minút a tak sa rýchlo vraciame na stanicu. Tam zase zisťujem, že som Martinovi kúpil nesprávny lístok,
keďže ide na chatu na Malino a bude vystupovať až v RK. Nakoniec sme to však s celkom vlúdnym sprievodcom uhrali, ktorý po diskusii s veselými cyklistami len poznamenal, nech teda vystúpi v RK Naše cesty samozrejme vedú do reštauračného, jedno dve tri Plzne k tomu anglické raňajky o siedmej večer, pár hotdogov k tomu dávaju bodku za týmto úspešným výjazdom.

Detaily trasy pre štatistov:
1.den: Kysak - Hrešná 65km, 1738m+ (Skalka, Kozinec, Vreteník, studnička Juhász)
https://www.strava.com/activities/5670899071
2.den: Hrešná - Herľany 98km, 1817m+ (Irenkina studnička, Hradová, SV okruh, kóta Byster, kostol Svinica, Mošník)
https://www.strava.com/activities/5675281213
3.den: Herľany - Vyšný Medzev 143km, 2260m+ (Lovecký zámoček, Veľký Milič, Tri chotáre, Hačavské sedlo)
https://www.strava.com/activities/5681015130
4.den: Vyšný Medzev - Margecany 86km, 2574m+ (Vyšný Medzev štôlňa, Kojšovská hoľa, Kobylia hora, Tri studničky, Vápenica Bujačna, Folkmarská skala)
https://www.strava.com/activities/5686088722
Spolu: 392km, 8389m+, 35 hodin