directions_bikeCyklista a jeho Kríž III: Do tretice všetko dobré

Keď som včera vyťahoval nový plášť z krabice, prešla mi hlavou myšlienka. Stará, ľudová, odskúšaná generáciami: „Do tretice všetko dobre." Dve defekty v priebehu pár dní. Lednice, Žilina. Zadné, predné. Séria sa musí skončiť. Tretí raz bude všetko v poriadku. Vesmír si tú myšlienku zapísal. Podčiarkol. A pripísal na okraj: „Tak teda dobre. Challenge accepted."

Ráno: Falošná nádej

Nový plášť. Nové nádeje. Ráno — test, drží. Perfektne. Ako nový. Pretože je nový. Obed — ďalší test pred jazdou. Drží. Ani molekula neušla. Pozeráte na to koleso s hrdosťou otca, ktorý sa díva na dieťa v prvý deň školy. Toto zvládneš. Verím ti. Nimnica — zastávka počas jazdy. Test. Drží. Krajina krásna. Nohy šľapu. Slnko svieti. Konečne. Konečne normálna jazda bez drám. Do tretice všetko dobre. Mal som pravdu. Ľudová múdrosť neklame.

Púchov: Ľudová múdrosť klame

Púchov. Koleso je mäkké. Stojíte nad bicyklom a pozeráte na predné koleso pohľadom človeka, ktorý práve otvoril email od klienta v nedeľu. Nie. Nie teraz. Nie zase. Do tretice všetko dobre. Do tretice všetko dobre? Kto toto vymyslel? Aký optimista, aký naivný rojko sedel pri ohni a rozhodol sa, že toto bude múdrosť, ktorú zdedí celý národ?

Ale ste cyklista. A cyklista nerieši prečo. Cyklista rieši čo teraz.

Dáte tomu jednu šancu. Nafúkať. Čakať. Modliť sa. Ale čas medzi Nimnicou a Púchovom nebol príliš dlhý a koleso príliš mäkké — a vy to viete. Ako programátor vie, že ten bug nie je edge case, aj keď si to ešte nechcete priznať. Päť minút. Koleso vonku z vidlice. Plášť dole. Oprava pri ceste ako poľný chirurg, len namiesto skalpela máte montpáky a namiesto pacienta — dušu, ktorá vás zradila.

Vajce

Plášť nasadený. Ale — trocha inak. Nie dokonale okrúhly. Mierne vajcovitý. Taký tvar, pri ktorom by perfekcionista plakal a inžinier písal bug report. Ale vy nie ste perfekcionista. Vy ste cyklista, ktorý chce ísť. A tak sa pozriete na to mierne deformované koleso a poviete si to, čo si programátor povie, keď deploy vyzerá väčšinou dobre: „It works. Ship it." Drží. Ide to. Jemné dunenie pri každej otáčke — bum-bum-bum-bum — ako srdce bicykla, ktorý prežil operáciu a ide ďalej. Nie dokonale. Ale ide.

Labutia pieseň pravého pedálu

A práve keď ste si povedali, že najhoršie je za vami, ozval sa pravý pedál.

Nie náhle. Postupne. Najprv jemné škrípanie. Potom hlasnejšie. Potom rytmické — škrip, škrip, škrip — ako odpočítavanie. Metronóm odchádzania. Labutia pieseň pedálu, ktorý celú zimu čelil soli a piesku a teraz, v jarnom slnku, oznamoval svoju rezignáciu. Každá otáčka bola jeden takt bližšie k dôchodku. Počúvali ste ten zvuk a vedeli ste: toto je posledná jazda. Nie vaša. Jeho. Pedál doslúžil. Dal, čo mal. Zimné cesty si vybrali svoju daň.

Západ slnka (pokus č. 2, výsledok rovnaký)

Napriek všetkému — vajcovité koleso, škrípajúcemu pedál, tretí defekt v priebehu pár dni — ste stále šliapali. Stále ste mali plán. Malé Lednice. Alebo Malá Čierna, podľa času. Západ slnka. Ten istý západ slnka, ktorý vám minule ukradol defekt v Žiline. Dnes ho dostanete. Dnes si to zaslúžite. Dnes...

A vtedy ste to ucítili. Nie jedno koleso. Obe.

Predné aj zadné. Pomaly, synchronizovane, ako by sa dohodli — obe strácajú vzduch. Spoločná akcia. Koordinovaný štrajk. Obe duše si podali ruky a povedali: „Dosť." Jedno koleso je defekt. Dve kolesá naraz je sprisahanie.

Účtovanie

Takže poďme to zhrnúť. Jeden deň. Jedna jazda:

Defekt č. 1: predné koleso, Púchov. Opravené pri ceste.
Defekt č. 2: predné koleso, znova. Počas toho istého výletu.
Defekt č. 3: zadné koleso, pre istotu. Nech sa predné necíti samo.

Tri defekty. Jedna jazda. Nula západov slnka.

Do tretice všetko dobré. :D

Epilóg

Domov som došiel bez problémov, pretože keď máte za sebou tri defekty na jednej jazde, vesmír vám dá pokoj aspoň na tých posledných pár kilometrov. Aj on má nejaké hranice. Asi.

Koleso treba opraviť. Plášte treba skontrolovať. Pedále — tie idú do dôchodku. Zaslúžili si ho. Zimné cesty, soľ, piesok — to nie je služba, to je vojenská misia. Čas na nové.

A ten západ slnka? Ten mi opäť unikol. Ďalší pokus, ďalší neúspech. Lednice, Žilina, teraz toto. Ako keby si ho vesmír strážil. Ako keby mi chcel povedať: „Západ slnka ti dám, až keď si ho naozaj zaslúžiš. A tri defekty na jednej jazde? To ešte nie je dosť."

Do tretice všetko dobre, hovorili. Do tretice všetko dobre. Možno, ale nie dnes. :)

Štvrtý pokus čoskoro. A vesmír nech si robí, čo chce. Ja mám nové plášte a nové pedále.

A tentoraz už na nič nebudem myslieť. :)