directions_bikeČasto ani nevieme, čo nevieme :)

Otvoril som si predpoveď. Mordor. Otvoril som radar. Mordor. Pozrel som z okna. Mordor v plnej kráse — tie ťažké, melancholické oblaky tlačiace sa k zemi, akoby chceli osobne zinšpektovať každú strechu v okolí. Tri zdroje, jeden verdikt. Dnes nie je deň pre cyklistu. A ja som vyrazil aj tak.

Prvé kvapky dopadli skôr, než som stihol vyjsť z dvora. Drobné, váhavé, akoby samotný dážď pochyboval o vlastnej vážnosti. Tá klasická úvodná scéna, ktorá v hlave okamžite spustí kalkuláciu — otočiť? pokračovať? je to len divadlo?

Po včerajšej skúsenosti som si bol istý. Mordor zase len pózuje. Veľká show, žiadna substancia. Vesmír si rád zahráva, ale málokedy doručí to, čím vyhráža. A keby cesta viedla mimo Domanižu, asi by som si to myslel aj naďalej. Ale cesta vie viac než my. Cesta učí.

Za Domanižou ma čakala krásne vlhká cesta. Nie dráma, nie liaty dážď — len ten tichý dôkaz, že tu pred chvíľou Mordor doručil. Stopy po jeho prítomnosti, mokré listy lipnúce na asfalte, kaluže ako malé zrkadlá, v ktorých sa odrážala obloha.

A v tom momente prišlo to tiché uvedomenie, súdil som ho predčasne. Ja, ktorý som videl tri zdroje hovoriacich o Mordore. Ja, ktorý som ich všetky zvážil a usúdil "pózuje". Ja som mal pravdu len pre svoju polovicu cesty. Tá krásna pripomienka, ktorá by mala visieť v každej kuchyni, v každej kancelárii, v každom živote: často ani nevieme, čo nevieme.

Naša istota je často len odraz nášho horizontu. To, čo vidíme z okna, nie je svet. To, čo cítime na koži pri vlastnom dome, nie je počasie celého kraja. Vesmír je veľký a rozmanitý a jeho kapitoly sa píšu na rôznych miestach v rôznom čase.

Zvyšok cesty vyšiel za sucha a jazda bola ako vždy krásna. Mordor sa kdesi rozplynul, ako keď zlý sen ráno vybledne. Slnko sa odhodlalo vystrčiť hlavu spoza svojej oblačnej prikrývky, a obloha — obloha sa nakoniec dohodla, že dnes bude nakoniec aj kúsok modrá. :)

Akoby vesmír povedal: "Naučil si sa lekciu? Dobre. Tu máš odmenu."

Mokrá Domaniža. Suchý zvyšok. Modrá obloha na záver. A v hlave jedna jediná veta, ktorá ktorá sa dnes rozhodla pripomenúť: Nevieme, čo všetko nevieme. A to je v poriadku — pokiaľ nerobíme predčasné závery a vyrazíme aj tak.

Lebo keby som dnes Mordoru uveril, sedel by som doma. A o slnko za Domanižou ako aj ďalší krásny výjazd by som prišiel. :)