V dnoch 9. az 11. 10. sme stravili vo Vysokych Tatrach rozporuplny vikend. Rozporuplny preto, ze miestami som vyskal nadsenim a miestami som skripal zlostou a beznadejnym zufalstvom.
Pekne po poriadku. V piatok rano o 8:05 sme sadali do rychlika v zlozeni Jano, Gabi, ja a nasi plechovi partaci s kolesami smer Strba. Jano sa tvaril mierne optimisticky

Tentokrat sme mali stastie na milu baculatu sprievodkynu. Nie ako pri "treningu" na Plejsoch ked predpisov horlivy sprievodca nepustil do vlaku 8-ich presovskych bajkerov.
Strba nas privitala nizkou oblacnostou a Jano správou, ze zubacka ide az o hodinu a teda na Strbske pleso slapeme. Super. V novej kokoske som vycedil na ram hektoliter potu. Potom po cervenej smerom na zapad je to bikova nirvana. Uzky singlac s hlinenym povrchom sa strieda s chodnikom az singlacom s obnazenymi skalkami roznej velkosti a hustoty. Jasali sme az kym sme nenarazili na "hospodarsku realitu"
a este jedna
takto sme obcas stracali chodnik, kde znacenie turistickych chodnikov tvori sucast drevneho exportu. A potom narazime na sirokanskej lesnej ceste na lesnu straz, ktora nevie co si s nami pocat, lebo ryjeme svoje stopy do stop terennych a nakladnych aut mimo laskavo odsuhlasenej cyklotrasy. Napokon sme dojazdili v planovanej trase az cez Raciansku dolinu do obce Jalovec. Tam sa nas ujali domaci s pohostinnostou a radostou im vlastnou
To boli tie pararadoxy bajkovania v Tatrach v priebehu jedineho dňa, v piatok. V sobotu smoklilo az lialo. V nedelu sme sli domov. Ale tie sigle a kamene v piatok stali za to !