Výstup na hrebeň Kaldaklofsfjöllu. Pôvodne za účelom hľadania schodnej cesty okolo ľadovca Kaldaklofsjökullu na východ, ale nakoniec z toho vyplynul celkom použiteľný sólo výlet s peknými výhľadmi. Je to malá odbočka z populárneho Laugavegurinn treku, pokiaľ by človek prišiel nejako príliš skoro ku chate Álftavatn... Jeden z mojich TOP výhľadov ever – zostup z hrebeňa Jökulltungur dolu k jazeru a chate Álftavatn – tak dostal upgrade vo forme vyššieho nadhľadu.

Hrebeň Kaldaklofsfjöll je ten v strede:

Toto je spomínaný výhľad pri zostupe zo sedla Jökulltunguru dolu k jazeru. Nikdy ma neomrzí, v žiadnom počasí ani ročnej dobe:

Kochacia prestávka s južným výhľadom na ľadovce Mýrdalsjökull a známejší Eyjafjallajökull – erupcia spod neho v roku 2010 zastavila leteckú dopravu v celej Európe:

Výhľad na severovýchod ponad ľadovce Kaldaklofsjökull a Torfajökull. Schodný prechod na východ nájdený, úloha splnená:

Výhľad na severný Fjallabak, u nás známy ako Dúhové Hory. Vrcholový hrebienok končil veľmi zvetranými čadičovými stĺpmi, zafarbenými plynovými priesakmi do rôznych farieb. Na posledných 10 dĺžkových metrov som nemal úplne odvahu:

Upgradnutý výhľad na jazero aj čierne pieskové naplaveniny Mælifellsanduru:

Zostup prudkým svahom s voľným suťoviskom na podmočenom podklade. Bolo to celkom mäkké a dalo sa dobre brzdiť:

Ráno bol ľadovcový prítok Grashagakvíslu ešte s trochou drzosti preskákateľný po kameňoch, po ceste naspäť ho bolo treba brodiť:

Mäkké zosuvy nad brodmi si bolo treba odmakať:

Oddych trekerov na slniečku:

To, čo pre horný brod, platí aj pre brodenie Grashagakvíslu – ráno sa dal preskákať, cestou naspäť už nie. Ten je už na trase Laugavegurinnu, takže človek tam nie je zrovna osamotený