Mno konečne som doma...
čo by som napísal... tešil som sa velmi, očakávania boli takiež velké, všetko sa to skončilo asi 4km po štarte. z mrholenia dáždik z dáždiku dážd a z dáždu lejak jak sa na tatry patrí. v pár okamihoch sa uvodne stojky totalne rozmočili a musela prísť malá placka. Potajme som okukával katkove prevody a s pocitom že narozdiel od iných netlačíme sme sa hrnuli vpred. PO stojkách prišiel "polom" a prvé useky kde mi v hlave moj bahnometer hlasal piatu a to kriticku hranicu a moje obavy o zdolanie krejziho sa na 6km začali naplňať. Po "zjazde" na asfaltku do šuňavy sme sa na seba s katkom pozreli a obaja sme vedeli ako sa vec má. Mám pocit že ten kilometer ku občerstvovačke sme si vyžrali ten najvačší zlejvák toho dňa. Po príchode pod "šunavský altán" kde teprv sa rozkladali vtedy ešte chrumkave horalky som bol nabeton rozhodnutý že sa spolu s katkom vrátime. Viacere pokusy o odlahčenie situacie stroskotali, ked ma navštívila zima.(skuste zozjazdovať totalne spotený o 7 večer z mojtína. Asi taka zima mi bola). Ked však presvištal s kamenným vyrazom tváre andrej-bomber a potom aj JaNO!? s jeho typickým usmevom, nevedel som či oni su takí borci alebo ja taká padavka. Onedlho prišiel Greedy a muffin, lagonda, tomas14 ktorí o návrate ani neuvažovali. Vravim si, zomriem ako hrdina na krejzi alebo ako padafka na asfalte zo šuňavy? žiť či nežiť? kto mi odpovie. Odpoved neprišla, no greedyho slová o babke v tepličke a pripadnej zachrane zo mňa spravili padavku ktorá sa nechala prehovoriť. A tak som ja hlupák zamával katkovi a pod ho smelo na galeje(keby som len tušil)... ked som sa po pár stovkách metrov vzdialil od našeho šuňavskeho grupeta a frekvenčným šlapaním do kopca zohrial svoje odumrete udy zasa som si začal vo svojej hlave premietať profil trate a naivne kuť plány ako vo frekvenci a teplučku dostihnúť matta a dosjť do ciela. na konci výšlapu a prehupnutí sa cesty smerom dolu do vikartoviec som zobral prvú vetvu zo stromu a studená sprcha ma prebrala do reality, zasa bol zlejvák, moje udy boli zasa ako lad,
brzdy nevykazovali ani zdaleka taky ucinok ako pred chvilou, o vabivých zvukoch ani nehovoriac. prišla svážnica po ktorej sa vlnil vodný had o sile potoka za rodným domov a potom luka močiar jazero či čo to bolo a za ňou root. za zvukov ZŤS som pri ňom "zabrzdil" . "konec?" "konec!" za sprievodu identických zvukov sa postupne dokrutili dutch, tomas14, greedy, stax, lagonda, Polaky so ŠPésla a bůh ví kto ešte. pri všetkých tych zvukoch bolo jasné že sme na jednej a tej istej lodi a dokonca som nebol sám čo mi bola zima, po rozobrati brzd a usmevnych pohladoch na kedysi platničky sme sa skoro vsetci triasli ako osiky, ba jeden na nerozoznanie od epileptického záchvatu. Ludí ako jezus a dudo spomínať v tomto príbehu nebudem pretože oni sa pri tých istých zvukoch z oblasti brzd pobrali dalej."pooojte k.....i " a už ivh nebolo. česť a sláva!
stax nahodil nove platničky a pobrali sme sa na 300m vzdialenu občerstvovačku. ktorú práve rozkladali/skladali ani neviem, už som nevidel. Chalani nepohrdli a labužnícky i ked skor z obavy o životy a podchladenia hodili po fernete. Ja po skusenostiach som zvorilo odmietol a pobrali sme sa v šialenej priemerke cez kravany a spišske bystre za ktorým sme si dali vydatne stupaničko do popradu. Dalej po cyklochodniku do svitu, kde sme boli rozhodnutí spraviť lejzistom "safety car" na prve kilometre....
Tolko asi v "stručnosti" moj horal... až na všetky spomínané okolnosti sa mi šlo perfektne
, deň nato som si dal krásny vystup na žiarsku chatu pri krásnej slnečnej panoráme tatier... resume? ... až na platničky, malo fotiek, malo zažiťkov z trate, malo zažitkov po trati, zabudnuté nalini na plavarni a ošúchané SLR-ko bolo na 1-čku... uvidíme sa o rok