Pred pár rokmi som na jednom singli v zjazde asi v polovici pretekov došla pomalšieho týpka, ktorý to zjavne moc dole kopcom nedával. Do kopca bol asi rýchly keďže bol na na pozícii ktorej bol. Celkom dlhá zjazdová pasáž a ja som ho niekoľko krát požiadala o uvoľnenie ľavej stopy. Bezvýsledne. Asi na štvrtý krát ma ale pustil a keď som ho obehla zakričal za mnou niečo v zmysle "si ma nepraj keď keď ťa dôjdem v kopci".
Strasna sranda, akoze on moze byt pomaly v zjazdoch a rychly vo vyslapoch ale niekto iny nemoze byt pomalsi vo vyslapoch a rychly v zjazdoch. Na tomto sa strasne smejem
, vdaka. Kebyze som tam, tak s nim hodim dlhsiu rec. Nie preto ze by mi to nejako strasne vadilo, ale pretoze je to debil. Takyto ludia boli jednym z dovodov pre ktore som maratony vzdal. (Okrem ineho este strasna masovka a moc jednoducha obtiaznost).
Mam pocit ze na endurku je uplne minimum podobnych situacii, a to tam pri parminutovych rs-kach ide vazne o sekundy. Zatial sa mi stalo len dva krat ze ma niekto nechcel pustit, ale zase sa to ani nedalo bez toho aby biker zastal a natlacil sa do hustiny. Ale zase ja to moc neriesim a aj pri beznom obiehani zakricim ze ked sa bude dat tak ho trhnem, a chvilu sa za danym clovekom veziem (aj ked pravda, mozno z toho maju stresy
, aj ked to beriem tak lazo plazo). No a v ciely rs-ky za mnou okrem spominanych dvoch pripadov zakazdym prisiel biker s tym, ci moc nezavadzal a ze ho to mrzi. Proste ina kultura, to sa mi na tom paci.