Pozdravujem všetkých priateľov cyklistiky, účastníkov závodu Spišských 333 extrém, organizátorov aj priateľov a známych ktorý sa z rôznych dôvodov tohto úžasného závodu nemohli zúčastniť a tak ako som sľúbil pred závodom posielam report a môj pohľad na tento ročník
Úžasný, úžasný, úžasný, tak pekne po poriadku
Na štarte sa nás zišlo o par pretekárov viac ako minulý ročník, mnohých som spoznal iných nie no niektoré tvare na ktoré som sa tesil tento ročník chýbali, to však nebol dôvoď na to aby som na svojom rozhodnutí niečo menil. Markíza tak ako minulý rok vyspovedala par pretekárov no a výsledok bolo možné vidieť vo večerných televíznych novinách
Štart 9.00 hod a mi vyrážame v ústrety novým zážitkom, zo začiatku po asfalte, rovina, prvý kopec, prvý les až sme došli na našu vodnú zložku pri Markušovciach, toho roku som to podcenil a nevyzul sa a nakoniec sa to vypomstilo na konci tunela kde voda bola hlboká cca 40cm takže
pedále tretry kotúče a
náboje boli pod vodou a extrém sa v tejto chvíli začal. Reťaz namažeš,
ponožky vymeníš ale tretry nevysušíš. A tak prvý deň bicyklovať v mokrých tretrách.... paráda, trochu v pochmúrnej nálade pokračujeme ďalej až sa dostávame do obce Spišské Vlachy a tu veľmi milé prekvapenie, detičky z miestnej školy v uzavretej ulici po oboch stranách nás čakali a povzbudzovali z plného hrdla, samozrejme ma to potešilo a na mokre tretry som rýchlo zabudol a šliapol do pedálov, počasie nám prialo nebolo extrémne teplo ako minulý rok pofukoval severný vetrík, bolo tak akurát a ani neviem ako a zrazu som bol na najvyššom kopci trate 1140 m.n.m pamätník SNP, zážitok umocňuje pohľad na Vysoké Tatry, a púšťame sa dole kopcom na ďalší kontrolný bod drevenú sochu Svätého Urbana a ďalej do Levoče na Kováč vilu kde nás čakalo ďalšie prekvapenie. Pretek bez podpory a tu zrazu cestoviny z omáčkou a syrom? No neodmietol nikto veď prvá stovka bola v nohách. Najbližších 50km ubiehali rýchlo veď stačilo vyšliapať iba Mariánsku horu a potom cez Uložu už len dole kopcom, kopčeky pri kontrolných bodoch Baldovce a Pod Kačelakom som pomenoval len nerovnosťami na trase.
150 km opäť Spišská n Ves povinná kontrola a čas na prvý dlhší odpočinok, dve megazemle od organizátora, zdržali sme sa tu dve hodinky, namazali reťaz, prezliekli sa do suchého oblečenia prehodnotili batožinu a aj keď som chcel isť trať nonstop pre istotu som si zobral
spacak a
karimatku veď spolu to malo necelých 900 gramov takže som to nebral ani ako batožinu. Druha časť trate sa pre mňa začala cca o 22 hodine čo znamenal súboj v nočnej cyklistike s Paňou menom noc, vyrážame smer Slovensky raj a kontrolný bod Flaiser, Košiarny briezok, Čingov po poľnej ceste do Hrabušíc a výživné stúpanie na kopčisko Kloptan. Kloptan v kombinácií z klesajúcou teplotou = nekonečný príbeh, fotíme, už je riadna zima, a púšťame sa do zjazdu. No aj sme si povedali že pôjdeme pomaly že zmrzneme menej no nedalo sa ani prsty udržať na brzdách a tak som sa vzdal a pustil sa dole kopcom tak ako to zariadila moja váha a gravitácia pani zeme. Po Kloptani nasledovala obec Stratená v ktorej sme boli stratený, premrznutý veď 2,5 stupňa v lete keď je najkratšia noc a najdlhší deň keď človek počíta z tropickými teplotami aj v noci bolo tých 2,5 stupňa naozaj Extrém. Za obcou Stratená v kopci v stúpaní ma napadlo len jedno buď to zamrzneme alebo siahneme do balíka prežitia, okrem termofolii som si tam pribalil aj zápalky aj zapaľovač a keď som spomenul oheň tak kolega Marcel neprotestoval ani sekundu, netrvalo to dlho a polmetrová vatra na strede nasej cyklocesty bola na svete, sušili sme sa zohrievali sa a užívali si pocit sálajúceho tepla z ohňa. Človek by ani nepovedal aký osoh vie jeden ohníček urobiť, je to maličkosť ktorú mnohý ľudia považujú za samozrejmosť ale až v tu chvíľu si človek naozaj uvedomí aký sme maličký oproti matke prírode. Dodatočne by sme sa chceli ešte ospravedlniť ochranárom, ten oheň sme si založili zrejme v chránenom území no bolo to na poľnej ceste v hlinenom žľabe vyjazdenom a vodou vyplavenou, takže aj na rozloženie ohňa sme dávali veľký pozor aby bol sústredený tak aby sme nič nepodpáli, ráno o 4:20 sme zahasili oheň rozrábaním pahreby a rezervoárom vody 2,5 litrovým kde bolo kopec podporných látok, nejaké to energy, iontak, no proste drahá voda na hasenie ohňa, ale? Čo človek neurobí pre ochranu matky prírody no nie? O 4:30 sme opäť sadli na Bibe a pokračovali smer Mlynky Dedinky, kopec kde som minulého roku tlačil Rakovec Súľova Babina som toho roku preletel ani neviem ako, dole kopcom to pripomínalo tempo menšieho lietadla až sme dorazili na asfalt v Nálepkove, stretnutie z ďalšími pretekármi, nákup raňajok, občerstvenie, a ďalšia jazda tento krát už osamote, Marcel prepáč ale už som mal toho dosť, tak som dupol do pedálov, no jazda bola monotónna + únava z prebdenej noci spôsobili mikro spánok a keď si niekto mysli dostať mikro spánok na
biku sa nedá tak medzi obcami Nálepkovo, Švedlár, Mníšek, Prakovce, Gelnica sa to stalo 5 x, no stihol som otvoriť oči skôr než spadnúť z bike-u.
Posledných 40 km bolo horších ako nekonečný príbeh Kloptan, v nohách 300 km dlhé stúpanie na Turzov, Plejsy. Mimochodom Turzov dávam ako typ na pešiu turistiku, toho roku tam pribudli turistické tabule a infochodniky, cela ta oblasť je momentálne definovaná ako kyslíková rezervácia, kde je cca 5 - 6 prameňov a môžete chodiť a ochutnávať vodičku.
Z Plejsov smer Krompachy, Slovinky, Poráčska dolina kde nás čakali mne už známe brody opäť som trochen namočil tretry ale len tak vo verzii light, no jednoducho toho roku bolo viac vody ako minulý ročník,
Poráč park, prvé pivo na trati, keď to porovnám z minulým ročníkom tak opäť je to extrém, minule ich padlo ďaleko viac, toho roku iba jedno. Kopec do Poráča tlačím, oproti minulému ročníku to bol štart, Závadka ďalší kopec z prejavom množstva vybraných slov neprípustné ani dospelým ušiam, zchadzam na posledný kontrolný bod, fotím a vydávam sa plne dôverujúc navigácii ktorá neviem z akého dôvodu ma viedla v závere trasy úplne inač než bola mapa, ale to som si všimol až v cieli, neviem či to bola chyba v
gps tracku ale nezhoda z
mapou fakt je že som absolvoval bonusový kopec no a aby tých bonusov nebolo malo tak aj od pani Perinbaby som dostal jeden v podobe studeného dažďa no toto mi už vadilo najmenej nakoľko som mal 3km do cieľa, tak som pozbieral všetky sily a dupol do pedálov ako sa dalo. V cieli ma privítali potleskom, organizátori sa postarali aj o
bicykel ktorý neviem prečo ale v tej chvíli som ho nechcel vidieť a všetko ostatne sú už iba prijemne spomienky na pretek ktorý si neviem prečo ale o rok zopakujem opäť, proste to treba zažiť a precítiť.
Sumár toho roku
Pitný režim 12 litrov H 24 prolong 1 nealko radler pivo
12 proteínových tyčiniek
Cestoviny
2ks megazemle
3ks rohliky jogurt kavenky
4ks kokteilov športovej výživy H 24 rebuild endurance
Vďaka za úžasný zážitok doma na východe, pani organizátori klobúk dole, o rok opäť, dovi